Podkarpatská Rus – ďalší separatistický konflikt na Ukrajine ?

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na nedávnom summite Východného partnerstva v Bruseli sa vyjadril pomerne dosť nevyberaným slovníkom na adresu Ukrajiny, pričom kritizoval prístup Kyjeva k právam národnostných menšín. Všimol si to ukrajinský novinár Denis Trubecký vo svojom komentári na nemeckom internetovom portáli Mitteldeutscher Rundfunk, ktorý venoval pozornosť situácii v Zakarpatskej oblasti západnej Ukrajiny, kde podľa oficiálnych údajov žije asi 150 000 Maďarov.

Historickým názvom územia Zakarpatskej oblasti bolo pomenovanie Podkarpatská Rus; v rokoch 1919-1946 patrila k Česko-Slovensku. Maďari žijúci na tomto teritóriu sú nespokojní s novým školským zákonom a žiadajú vládu v Kyjeve o priznanie práva na autonómiu.  Podľa nového zákona sa bude od 1. septembra 2018 vyučovať v menšinovom jazyku iba po piatu triedu a od roku 2020 by sa takáto možnosť mala zlikvidovať – s výnimkou vyučovania jednotlivých predmetov v jazyku maďarskej minority, pretože maďarčina je jazykom  krajiny Európskej únie. Doteraz sa v 91 z približne 600 škôl zakarpatského regiónu vyučuje v maďarskom jazyku.

Ukrajinský kontroverzný školský zákon, prijatý v septembri tohto roku vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom výrazne zhoršil. Presne deň po návšteve ukrajinského ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina v Maďarsku uskutočnila sa 13. októbra 2017 pred ukrajinským veľvyslanectvom v Budapešti demonštrácia za právo na sebaurčenie pre Zakarpatsko a za slobodu pre všetky národnostné menšiny Ukrajiny. Demonštranti nazvali tiež revolúciu na Majdane v roku 2014 za „prevrat“ a maďarské úrady demonštráciu nezakázali, hoci ich o to Ukrajina požiadala. Ukrajinská veľvyslankyňa v Budapešti Ljubov Nepopová v tejto súvislosti označila Klimkinovu návštevu za prejav pripravenosti Ukrajiny na dialóg a poukázala na to, že „po našom proteste sa maďarská strana odvolávala iba na dodržiavanie slobody prejavu.“ 

K nespokojným s postupom kyjevskej vlády patria obyvatelia mesta Berehovo, ktoré leží na hraniciach s Maďarskom a 76 % z nich sa hlási k maďarskej národnosti. Väčšina z nich po ukrajinsky nehovorí alebo ukrajinčinu ovláda iba slabo. Podobne sú na to  aj s ovládaním ruského jazyka. Preto napr. 63% študentov v berehovskom okrese v tomto roku zlyhalo na záverečných skúškach z ukrajinského jazyka a niekde uvedené číslo prevýšilo až 90%. Podľa údajov ministerstva školstva v Kyjeve 68% tých, ktorí v tomto okrese absolvujú školskú dochádzku, nehovorí po ukrajinsky. Prítomnosť Maďarov na Zakarpatsku je viditeľná aj navonok, čo dokazujú nielen verejné označenia na tabuliach v ukrajinskom a maďarskom jazyku, ale aj maďarské vlajky vyvesené vedľa ukrajinských, dokonca aj na administratívnych budovách.

V kontexte s uvádzanými okolnosťami  Mitteldeutscher  Rundfunk  konštatoval, že vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom by sa mohli ďalej zhoršovať. V posledných mesiacoch  minister zahraničných vecí Péter Szijjártó niekoľkokrát kritizoval Ukrajinu. Maďarsko opakovane naznačuje, že bude brániť európskej integrácii Ukrajiny, kým neustúpi od školskej reformy.  Kyjev a Budapešť sa dohodli, že režim vzdelávania v maďarských školách na Ukrajine zostane zachovaný na doterajšej úrovni až do rozhodnutia Benátskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, ktorá je poradným orgánom Rady Európy. Po kritike návrhu nového ukrajinského  zákona v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy musela ho Ukrajina poslať na posúdenie Benátskej komisii, i keď jeho zásadná revízia zo strany Kyjeva sa neočakáva.