Extrémizmus sa stáva hlavným politickým prúdom vo Varšave – katolícke elity v Poľsku kritizujú reformný program pápeža Františka

V sobotu 11. novembra 2017 pochodovalo Varšavou okolo 60 000 ľudí, ktorí oslavovali Deň nezávislosti Poľska. Dav ďaleko prevýšil počet osôb na oficiálnych vládnych podujatiach. Účastníci niesli kresťanské symboly, ale aj heslá, ako napríklad „Biela Európa bratských národov“ a transparenty Národného radikálneho tábora – antisemitskej skupiny založenej pred druhou svetovou vojnou.

Analytička Volha Charnyshová z Niehaus Center for Globalization and Governance na Princeton University uverejnila v časopise Foreign Affairs analýzu, v ktorej sa zaoberá príčinami, prečo sa extrémizmus stáva hlavným politickým prúdom v Poľsku. Upozorňuje na fakt, že vládna strana Právo a spravodlivosť „kooptovala“ radikalizmus a prevzala mnohé jeho myšlienky do ideologického hlavného prúdu. Podľa jej názoru s oživením pravicového radikalizmu v Európe sú spojené dva faktory – ekonomická nespokojnosť a príliv utečencov. Napriek tomu, že poľská ekonomika patrí medzi najrýchlejšie rastúce v Európe, výhody rastu boli rozdelené nerovnomerne a mzdy v Poľsku zaostávajú za krajinami v západnej Európe. Mnohí Poliaci s nízkymi príjmami sa teraz cítia ako občania druhej triedy – a to nielen v Európskej únii, ale aj vo vlastnej krajine.

Ekonomická nespokojnosť a príliv utečencov sú však len časťou vysvetlenia pre posilnenie krajnej pravice v Poľsku. Xenofóbne a fundamentalistické nálady majú v krajine hlboké historické korene. Myšlienka, že iba katolíci môžu byť dobrými Poliakmi, je návratom k Romanovi Dmowskemu, pravicovému politikovi, ktorý v medzivojnovom období mal obrovský vplyv. Dnešný obdiv voči Dmowskemu, ktorý obhajoval poľskú nezávislosť – ale obdivoval tiež taliansky fašizmus a bol oddaným antisemitom – spája Poliakov naprieč politickým spektrom. Vzťah medzi katolicizmom a poľským nacionalizmom sa ďalej prehĺbil v osemdesiatych rokoch vďaka ústrednej úlohe katolíckej cirkvi v Solidarite, protikomunistickom hnutí pracujúcich, ktoré bojovalo za práva robotníkov a demokratické reformy.

Výsledkom fúzie náboženského konzervativizmu a poľského nacionalizmu je krajne pravicové hnutie. Niektoré katolícke elity v Poľsku kritizujú reformný program pápeža Františka a neochotne prijímajú moslimských migrantov. Súčasné radikálne hnutia prijali mená a tradície z medzivojnového obdobia a nadväzujú na špecifické historické udalosti. Glorifikujú tzv. „Prekliatych vojakov“, podzemné protikomunistické hnutie odporu aktívne po druhej svetovej vojne. Podľa jedného z vodcov „Národného hnutia“ prekliati vojaci bojovali za „veľké, nezávislé a katolícke Poľsko, nie za sekulárny štát, sociálny pokrok alebo európsku solidaritu.“ Extrémistické organizácie dokonca prekročili hranice existujúcich populárnych názorov a pokúsili sa vštepovať nové formy nacionalizmu, najmä školskej mládeži.

Organizácia „Młodzież Wszechpolska“ (Všepoľská mládež) snaží sa vytvoriť novú generáciu poľských „vlastencov“ prostredníctvom navonok neškodných programov pre vysoké školy a univerzitných študentov, vrátane športových súťaží, prednášok o historických a sociálno-politických témach, ako aj náboženských pútí. Uvedené aktivity umožňujú skupinovo šíriť etno-nacionalistického myslenie a pestovať špecifické historické a kultúrne odkazy v mysliach vnímavých budúcich voličov.  Zdá sa, že úsilie organizácie „Všepoľská mládež“ sa vypláca. Mladí Poliaci sú čoraz viac konzervatívnejší a populistickejší pri ich volebných rozhodnutiach. Strana Právo a spravodlivosť už nie je len stranou starších, vidieckych a nevzdelaných, ale v parlamentných voľbách v roku 2015 získala aj hlasy väčšiny mladých ľudí – alebo mladí hlasovali za pravicové hnutie „Kukiz-15.“ Autorka analýzy sa obáva, že legitimitu netolerancie a xenofóbie, ktorú dosiahla krajná pravica v Poľsku, bude ťažké zvrátiť.