Sociálni demokrati sú rozdelení v názore na vstup do koalície s Merkelovou – problémy v Berlíne môžu zabrzdiť plány na reformu EÚ
V nedeľu 21.januára 2018 bude zjazd nemeckých sociálnych demokratov (SPD), na ktorom sa má rozhodnúť, či budú pokračovať rokovania s konzervatívnymi partnermi CDU/CSU o vytvorení koaličnej vlády. Značná časť nemeckej verejnosti vníma pokračovanie tzv. veľkej koalície skepticky, ale 45 % oslovených občanov Spolkovej republiky Nemecko takéto riešenie podporuje. Až 67 % respondentov v prieskume verejnej mienky uviedlo, že si neželajú, aby v budúcej vláde bol ministrom predseda SPD Martin Schulz, ktorého účasť v novom kabinete schvaľuje iba 30 % voličov sociálnej demokracie.
Americký časopis Politico rozoberá problémy predsedu nemeckej sociálnej demokracie Martina Schulza, ktorý v súvislosti s prípravou novej koaličnej dohody o zostavení vlády čelí viacerým výhradám niektorých predstaviteľov SPD. Kritizovali predbežnú koaličnú dohodu s odôvodnením, že primerane neodráža priority strany v oblastiach, ako je trh práce, integrácia migrantov a zdravotná starostlivosť. Primátor Berlína a predseda nemeckého parlamentu Michael Müller sa vyjadril pred novinármi, že „rovnaká koalícia s rovnakou politikou nie je odpoveďou“ a nevylúčil nové parlamentné voľby. Odporcovia veľkej koalície v SPD tvrdia, že bez zásadných reforiem, napríklad v oblasti všeobecného zdravotného poistenia, môže strana riskovať, že bude naďalej „marginalizovaná.“
Dohoda z piatka minulého týždňa zahŕňa všeobecné kontúry pre novú centristickú alianciu dvoch najväčších politických strán v Nemecku – a aj keď má predbežný charakter, bola považovaná za dôležitý prvý krok k vytvoreniu vlády. Podľa časopisu Politico ďalšie oneskorenie v procese formovania vlády by malo vážne dôsledky pre Európsku úniu, ktorá by bola nútená pozastaviť diskusiu o reforme svojich štruktúr a finančných priorít až do ustanovenia novej vlády v Berlíne. Odpor vo vnútri SPD by mohol zvrátiť tento proces a vynútiť si nové voľby, ktoré by podľa prieskumov mohli skončiť pre sociálnych demokratov rovnako alebo horšie ako v septembri 2017. Keby k tomu došlo, Merkelová a Schulz by sa z tohto procesu pravdepodobne vytratili a Nemecko by mohlo zostať bez novej vlády až do konca leta alebo dlhšie.
Koaličné komplikácie súvisia tiež s tým, že aj keď sa podarí uzavrieť definitívnu koaličnú dohodu, bude potrebné jej schválenie 450-tisícovou členskou základňou ešte predtým, ako vznikne nová vláda. Pritom viacerí činitelia SPD vyjadrili k dohode z piatka minulého týždňa svoje výhrady, medzi nimi aj podpredseda strany Ralf Stegner; v súvislosti s piatkovou dohodou poznamenal, že „prieskumné rozhovory nie sú to isté ako koaličná dohoda, ale jednoducho objasňujú, či je potrebné pokračovať v rokovaniach.“ Ľavicové krídlo SPD predstavuje predovšetkým vplyvná mládežnícka organizácia, ktorá hneď na začiatku prisľúbila, že bude odolávať ďalšej veľkej koalícii. Pre Martina Schulza je však znepokojujúcim znamením fakt, že dohoda s partnermi z CDU/CSU bola chladne prijatá aj umiernenejšími silami v strane.
Schulzovi oponenti chcú, aby sociálna demokracia – ktorá vládla v Nemecku spolu s konzervatívcami Angely Merkelovej posledných osem rokov – obnovila svoje opozičné postavenie a zintenzívnila svoj socialistický profil. Upozorňujú, že ak sa tak nestane, SPD môžu nahradiť radikálne hnutia, ako sa to stalo v posledných rokoch sociálnym demokratom v iných častiach Európy. Schulz pred niekoľkými týždňami trval na tom, že nebude pokračovať v koalícii s Merkelovou, ale teraz by chcel „zubami a nechtami“ dohodu presadiť. Vplyvná šéfka poslaneckého klubu SPD v Bundestagu Andrea Nahlesová varovala odporcov koaličnej dohody, aby boli opatrní v tom, čo si želajú. Upozornila ich: „Tí, ktorí kritizujú dohodu, mali by povedať, aká je alternatíva. Alternatívou sú nové voľby.“ Nedávne prieskumy preferencií nedávajú sociálnym demokratom optimistickú šancu.[*]