Najhľadanejšieho teroristu sveta nechcela v Prahe ani ŠtB – Slovenka zahviezdila svojou doktorandskou prácou na  King’s College London  

Keď som sa v januári dozvedel, že vo vydavateľstve Georgetown University Press vyšla kniha Watching the Jackals: Prague’s Covert Liaisons with Cold War Terrorists and Revolutionaries (Sledovanie šakalov: Tajné styky Prahy s teroristami a revolucionármi studenej vojny), zaujalo ma meno autorky: Daniela Richterová. Spomenul som si, že sme sa stretli v roku 2013, keď hľadala informácie v archívoch komunistickej Štátnej bezpečnosti. Obrátila sa na mňa, ako na predsedu Asociácie  bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD), aby som jej pomohol v tom, ako sa dostať do databáz ŠtB, kde by mohla nájsť materiál pre svoju doktorandskú prácu na  King’s College London vo Veľkej Británii. Navrhol som jej, aby prišla na medzinárodne sympózium ABSD v decembri 2013, kde bude hovoriť o transformácii spravodajských služieb v postkomunistických krajinách bývalý riaditeľ českej rozviedky (ÚZSI) Petr Zeman, jeden z prvých signatárov Charty 77, ktorý po novembri 1989 sa podieľal na likvidácii štruktúr ŠtB a delimitácii jej archívnych fondov. Dr. Richterová prišla na naše sympózium, kde som ju zoznámil s generálom rozviedky Zemanom, ktorý jej „otvoril“ dvere k príslušným archívnym fondom ŠtB.

Po obhájení doktorátu docentka Richterová napísala knihu, ktorá je cenná aj tým, že predslov k nej napísal Prof. Christopher Andrew z Cambridgskej univerzity; je známy ako autor dvanástich kníh so spravodajskou problematikou; odborná verejnosť jeho meno pozná tiež preto, že je oficiálnym historikom britskej bezpečnostnej služby (MI5). Spolu s bývalým vysoko postaveným dôstojníkom sovietskej KGB Vasilijom Mitrochinom napísali na základe Mitrochinovych rozsiahlych poznatkov z archívu KGB dve knihy, ktoré zaiste poznajú dôverní znalci špionáže studenej vojny. Vyšli s podtitulom „Mitrochinov archív“- najprv Neznáme špionážne operácie KGB a potom Operácie KGB a studená vojna. Prof. Andrew spolupracoval aj pri publicistickej aktivite ďalšieho plukovníka KGB Olega Gordievskeho, ktorý robil špionáž v prospech Veľkej Británie. Veľký rozruch vo Veľkej Británii vyvolala kniha „Obrana ríše: Autorizovaná história MI5,“ ktorú profesor napísal pri príležitosti 100. výročia vzniku MI5. V kontexte uvádzaných faktov sa žiada vyzdvihnúť, že takáto autorita bola oponentom doktorandskej práce Daniely Richterovej a umocnila hodnotu jej knihy „Sledovanie šakalov…“ kompetentným predslovom.

Profesor histórie a medzinárodných vzťahov na Pardee School of Global Studies, Boston University Igor Lukeš vyzdvihol, že Richterová odhalila jemnú a komplexnú podporu, ktorú štát sovietskeho bloku poskytol niekoľkým nekalým aktérom, ktorí sa zaviazali zničiť západné demokracie. Sprístupnila  doteraz verejnosti neznámu históriu zložitých vzťahov Československa s blízkovýchodnými teroristami a revolucionármi počas záverečných desaťročí studenej vojny. Recenzenti vyzdvihli, že  Richterovej kniha na základe nedávno odtajnených operatívnych zväzkov odhaľuje príbeh angažovania komunistického režimu v Prahe s rôznymi frakciami Organizácie pre oslobodenie Palestíny spolu s niektorými z najneslávnejších teroristov tej doby, vrátane Carlosa Šakala, veliteľa masakru na olympijských hrách v Mníchove Abu Daouda a organizácie zakladateľa Revolučnej rady Fatahu Abú Nidála. Je zaujímavé, ako Richterová vysvetľuje, prečo „šakali zo studenej vojny“ inklinovali k Prahe a ako na ich návštevy reagovali vtedajší predstavitelia režimu. Profesionálov môže zaujať úloha československého bezpečnostného a spravodajského aparátu — Štátnej bezpečnosti v niekedy zložitých i nebezpečných spravodajských hrách.

Hoci Richterovej kniha vyšla iba nedávno, nezostala bez povšimnutia. Britský denník The Guardian venoval pozornosť pasážam, týkajúcich sa osoby Iljíča Ramíréza Sáncheza – narodeného vo Venezuele. V osemdesiatych rokoch bol možno najhľadanejším teroristom na svete a verejnosť ho poznala pod prezývkou Carlos Šakal. Podľa Richterovej vtedy „existovala taká dramatická Reaganova myšlienka, že Sovieti a všetky ostatné služby ich cvičia, dávajú im všetko, čo potrebujú, a potom ich riadia, aby podnikli útoky na západe.“ Popis Šakalovho pobytu v Prahe ukazuje, že realita bola komplikovanejšia. Archívy ŠtB ukazujú, že obraz podpory komunistického bloku pre Šakala – ktorého podporovali KGB a východonemecká Stasi –  a ďalších násilných radikálnych aktérov v období neskorej studenej vojny nie je taký jednoduchý. Keď v júni 1986 prišiel so svojou tehotnou manželkou do Prahy ako sýrsky diplomat Walid Wattar, navštívili ich v hoteli dôstojníci ŠtB, preukázali im svoju príslušnosť k tajnej službe a manželov upozornili, že podľa informácií ŠtB do Prahy prišli agenti francúzskej rozviedky, ktorí ich majú zlikvidovať Odporúčali im okamžite opustiť Československo. Za niekoľko hodín Ramiréz Sanchez s manželkou opustili Prahu.

I keď spravodajské štruktúry komunistického režimu v Československu udržiavali kontakty so  skupinami z Blízkeho východu, bolo oveľa viac prípadov, keď bolo jasné, že Praha bola zmätená a znepokojená prítomnosťou arabských agentov na území krajiny a snažila sa ich aktivity sledovať. Zatiaľ čo existovali hlboké prepojenia s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP), voči radikálnejším palestínskym skupinám – ako aj voči teroristom, ako bol Ramírez Sánchez – ŠtB zostala zdržanlivá a opatrná. Ako uviedla Richterová, „zo  Sovietskeho zväzu neexistovala žiadna koordinovaná politika a žiadne smerovanie,“ pokiaľ ide o vzťahy k arabským teroristom. Ako kuriozitu možno spomenúť fakt, ktorý spomína vo svojej knihe Richterová: „Príslušníci ŠtB nevedeli po arabsky, nerozumeli celkom tomu, kto je členom akej skupiny, a keď ich dali na persona non grata zoznamy, vôbec to nefungovalo.“  Pre historikov i spravodajských expertov kniha prináša nové dôkazy a nuansy do starých diskusií o tom, či komunistický blok podporoval terorizmus. Určite by bolo prínosom, keby bola preložená do češtiny alebo do slovenčiny.