Tretina štátov EÚ sa nepripojila k diplomatickým sankciám proti Moskve – Rakúsko chce zostať „mostom medzi Východom a Západom“
Podľa amerického časopisu Politico deväť z 28 členských štátov Európskej únie – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko – nevypovedalo ruských diplomatov ako odvetu za otrávenie bývalého špióna a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Slovenská republika – podobne ako niektoré iné krajiny – stiahla svojho veľvyslanca z Moskvy na konzultácie, čo považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a vláda za primeraný krok ako reakciu na danú situáciu. S takýmto postojom nebol spokojný prezident republiky Andrej Kiska a predstavitelia opozície, ale slovenská verejnosť nezdieľa jednoznačnú podporu názorom prezidenta a opozičných politikov.
Americký časopis Foreign Policy uverejnil analýzu šéfredaktora washingtonského časopisu Diplomat Magazine Franza-Stefana Gadyho, ktorý vysvetľuje, prečo Viedeň odmietla vyhostiť ruských diplomatov a podniknúť iné konkrétne kroky proti Kremľu v súvislosti s kauzou otráveného ex-plukovníka GRU Sergeja Skripaľa. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz a ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová uvedený postoj odôvodnili rakúskou neutrálnou úlohou „staviteľa mostov“ medzi Východom a Západom a úmyslom Rakúska udržiavať „otvorené komunikačné kanály s Ruskom.“ Autor podotýka, že Rakúsko sa nikdy nepridalo k NATO, hoci sa jednoznačne identifikovalo so Západom a jeho spravodajské služby spolupracovali s USA počas rokov studenej vojny:
Viedeň dobré vzťahy s Ruskom považuje za nástroj zachovania neutrality. Preto spolupráca s Moskvou vždy mala širokú podporu naprieč straníckymi líniami – nielen v rámci Strany slobody Heinza-Cristiana Stracheho – a to bez ohľadu na politickú klímu vzťahov medzi Východom a Západom. Rakúsko bolo prvým členským štátom Európskej únie, kam prišiel ruský prezident Vladimír Putin na oficiálnu návštevu po anexii Krymu v roku 2014. Významní predstavitelia rakúskej Ľudovej strany a Strany slobody, ako aj Socialistickej strany opakovanie vyjadrili prianie, aby sa sankcie voči Rusku zrušili a otvorene pripustili, že ich postoj bol výsledkom rakúskych obchodných záujmov v Ruskej federácii.
Napriek sankciám rakúske investície v Rusku predstavovali v roku 2017 okolo sedem miliárd $ a viac ako 700 rakúskych firiem je stále zapojených do aktivít v tejto krajine. Rakúsko naďalej zostáva hlavnou destináciou pre ruských turistov – v minulom roku tu vykonali vyše 338 000 návštev. Rakúsko je energeticky závislé od Ruska, odkiaľ dostáva 85 % svojej spotreby zemného plynu. Vo východnom Rakúsku sa tiež nachádza jedna z najdôležitejších európskych distribučných staníc ruského plynu pri obci Baumgarten an der March. Minulého roku sa rakúske a ruské spoločnosti zaviazali svoju „strategickú spoluprácu“ rozšíriť. Je príznačné, že bývalý rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling z Ľudovej strany – ktorý skončil vo vláde v decembri 2017 – nedávno oznámil, že nastúpi do ruskej spoločnosti Gazprom ako poradca.
Rakúsko sa pokúša nadviazať osobitné vzťahy s Ruskom, čoho sa niektoré európske štáty obávajú. Podľa mienky Franza-Stefana Gadyho Viedni nejde ani tak o Rusko, ale viac o to, aby sa krajina cítila ako „geopolitický nárazník.“ Neexistuje žiadne rakúske sprisahanie, ktoré by malo prostredníctvom kancelára Kurza zničiť Európsku úniu – a Viedeň nie je „ruským trójským koňom“ v západnej Európe. Skôr diplomacia je jediným prostriedkom, ktorým malý štát v časoch krízy dáva o sebe počuť. Sebastian Kurz opakovane vyjadril želanie usporiadať summit ruského a amerického prezidenta vo Viedni ešte pred ich krízou a napodobniť tak summit Kennedy-Chruščov z roku 1961. Minulý týždeň Rusko oznámilo, že by mohlo akceptovať ponuku Viedne na sprostredkovanie.