Iránsky program vývoja balistických rakiet znepokojuje Izrael aj Saudskú Arábiu – radikáli i umiernení v Teheráne ho považujú za garanciu „prežitia“

V memorande amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení účasti Spojených štátov v tzv. iránskej jadrovej dohode (JCPOA) sa uvádza, že dohoda sa „nedokázala zaoberať hrozbou iránskeho raketového programu.“ Vznikol približne pred 40 rokmi; v jeho začiatkoch bola využívaná sovietska raketová technika, ktorú však Iránci nezískali zo Sovietskeho zväzu, ale z iných krajín. Kľúčovým partnerom pre rozvoj iránskeho raketového priemyslu bola Severná Kórea. Prvý satelit s názvom Omid vypustili do vesmíru v roku 2006, v roku 2009 vypustiil družicu Rasad, ktorá fotografovala povrch našej planéty a snímky posielala na Zem. V súčasnosti majú iránske ozbrojené sily vo výzbroji niekoľko druhov rakiet a uskutočňujú testy balistických striel s doletom cca 2000 kilometrov, čo osobitne znepokojuje hlavne Izrael, ale aj Saudskú Arábiu, ktorá je regionálnym rivalom Iránu.

Internetový portál Al-Monitor uverejnil analýzu iránskeho komentátora Saeida Jafariho, ktorý kolaps iránskej jadrovej dohody a eskaláciu konfrontácie medzi Iránom a Izraelom v Sýrii považuje za faktory, minimalizujúce priestor na rokovania o iránskom raketovom programe. Pripomína, že po americko-britsko-francúzskom útoku na Sýriu 14. apríla 2018 opozícia v Teheráne vytrvalo bojuje proti akejkoľvek forme rokovaní so Západom o iránskom programe balistických rakiet. Iránsky najvýznamnejší konzervatívny denník Kayhan po útoku napísal: „Tieto hrozby a útoky posilnili našu vieru, že je potrebné pracovať ešte tvrdšie, aby sme posilnili naše raketové schopnosti. Avanturizmus Západu v akejkoľvek podobe alebo maske podnecuje nás k tomu, aby sme rozšírili kapacitu našich rakiet  a našich technológií na vývoj ďalších zbraní a obranných zariadení.“

Odmietanie rozhovorov o obranných schopnostiach Iránu vyjadruje aj umiernená administratíva prezidenta Hassana Rouhaniho. Napríklad 5. marca minister zahraničných vecí Javad Zarif sa na twíteri vyjadril, že o iránskom programe balistických rakiet nemožno vyjednávať. Ešte vo februári Rouhani položil rétorickú otázku, ako nemožno mať obranné kapacity v situácii, keď Spojené štáty flagrantne ohrozujú iné krajiny – a dodal, že Irán nebude s nikým rokovať o svojom raketovom programe. Okrem všeobecného oslabovania vojenských schopností Iránu, stúpenci „tvrdej línie“ sa hlavne obávajú, že rokovania o raketovom programe krajiny umožnia postupné rozširovanie sporadických útoky Izraela proti Sýrii, ktoré všeobecne unikajú medzinárodnému odsúdeniu.

Mnohí iránski experti v oblasti zahraničnej politiky sú presvedčení o tom, že snaha Západu rokovať o raketovom programe krajiny je zameraná na odzbrojenie Iránu a oslabenie jeho obranných schopností s cieľom umožniť budúce útoky proti nemu. Bývalý iránsky veľvyslanec v Jordánsku Nosratollah Tadžik konštatoval: „Čo sa stalo v Sýrii 14. apríla, ukázalo, že niektoré aspekty iránskeho raketového programu nie sú iba preventívnymi prostriedkami, ale aj dôležitým faktorom pre prežitie Iránu, teraz je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že rokovania o raketách zmenia len regionálnu rovnováhu na nevýhodu Iránu a výhodu pre Izrael.“ Podľa komentátora Jafariho Saudmi vedená vojna v Jemene dáva Tadžikovi za pravdu. Svetoví lídri sa totiž nesústreďujú na útoky Rijádu proti civilistom, ale na počet jemenských rakiet, o ktorých tvrdia, že pochádzajú z Iránu.             

Preto je Irán presvedčený o tom, že kľúčovým faktorom snahy Západu rokovať o veľkosti a rozsahu raketového programu krajiny je oslabiť Irán a zvýšiť jeho zraniteľnosť. Sortiment „pokazených sľubov“ od USA, izraelské útoky proti Sýrii a spoločné americké a britsko-francúzske raketové údery prispeli k vzniku hlboko negatívnych názorov iránskych politických elít na perspektívy akejkoľvej formy rokovaní so Západom o raketovom programe krajiny. Hoci je tento názor silnejší medzi zástancami „tvrdej línie“, umiernení i reformátori sú presvedčení, že akékoľvek rokovania budú len zámienkou na oslabenie schopnosti Iránu a vytvorenie scény pre zraniteľnejší Teherán v budúcnosti. Tento sentiment sa pravdepodobne zvýši, keďže prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil.