Bývalí spravodajskí dôstojníci Donaldovi Trumpovi nedôverujú – ani spojenci USA nie sú si istí, či Biely dom ochráni ich tajomstvá

Americké spravodajské služby čelia kríze legitimity, čo okrem iných argumentov dokladá aj prieskum Texaskej univerzite v Austine a Chicago Council on Global Affairs, podľa ktorého iba 56 % Američanov si myslí, že spravodajská komunita „hrá zásadnú úlohu pri varovaní pred zahraničnými hrozbami a prispieva k našej národnej bezpečnosti.“ Podozrenia voči vplyvnej spravodajskej komunite síce pramenia zo skutočných zlyhaní v minulosti, najmä z aktivít CIA v raných a stredných fázach studenej vojny, ale aj v nedávnych dobách, keď došlo k pochybeniam, ktoré umocnili nedôveru voči spravodajským službám Spojených štátov. V súvislosti so zvolením Donalda Trumpa za nového prezidenta pribudli vážne pochybnosti o tom, či americká spravodajská komunita nestratí svoju dôveryhodnosť v dôsledku neprofesionálnych zásahov novej administratívy. Potvrdil to tesne pred prezidentskými voľbami bývalý riaditeľ Národnej spravodajskej služby James Clapper – ktorý zastával túto funkciu sedem rokov počas administratívy prezidenta Baracka Obamu: „Myslím si, že je fér povedať, že v spravodajskej komunite sú určité obavy z potenciálne druhého Trumpovho  funkčného obdobia – počnúc tým, koho by obsadil do vedúcich funkcií, najmä v CIA, ODNI a FBI.“

Už niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami americké médiá varovali, že vzhľadom na Trumpove  úradovanie počas jeho prvého funkčného obdobia a po ňom – vrátane jeho verejných poznámok kritizujúcich spravodajské služby – ako aj jeho údajne nesprávne zaobchádzanie s utajovanými informáciami, jeho sľuby  o pomste politickým oponentom a plány jeho prívržencov vykonať čistku veľkého množstva kariérnych štátnych zamestnancov,  spravodajských dôstojníkov, považovaných za členov kabaly „hlbokého štátu“ – to všetko vyvoláva obavy, že americké špionážne agentúry by mohli utrpieť nenapraviteľné škody. Je známe, že už na konci prvého funkčného obdobia vydal Trump exekutívny príkaz, ktorým sa ustanovil plán „Schedule F“ – teda trieda zamestnancov na pozíciách „tvoriacich politiku, určovanie politiky alebo obhajovanie politiky,“ ktorí budú zbavení  ochranného statusu štátnej služby a budú prepustení podľa ľubovôle. Plán počítal s presunom  chránených štátnych zamestnancov do kategórie, v ktorej by mohli byť prepustení a nahradení zamestnancami, ktorí by viac vyhoveli potrebám administratívy. Príkaz Donalda Trumpa nevstúpil do platnosti, pretože prezident Joe Biden na tretí deň po nástupe do úradu plán zrušil.

V súvislosti s tým, že Trump plánuje obsadiť funkcie v spravodajských službách ľuďmi, ktorých považuje za spoľahlivých z hľadiska jeho politických kritérií, vznikajú obavy, že by sa prezident alebo jeho tím pokúsili obrátiť spravodajské služby proti jeho domácim politickým oponentom, čím by porušili zákony, ktoré výslovne zakazujú používanie špionážnych služieb proti Američanom. Na minuloročnom zhromaždení svojich prívržencov povedal, že „pre tých, ktorým bolo ublížené a ktorí boli zradení, som vašou odplatou.“ A tiež prisľúbil, že vymenuje špeciálneho prokurátora, ktorý „pôjde po krku“ Bidenovi a jeho rodine. Najznámejším príkladom toho, ako americký  prezident prekročil zákon, je Richard Nixon, ktorého administratíva nechala CIA zhromažďovať informácie o domácich demonštrantoch proti vojne vo Vietname. Nixon sa tiež neúspešne pokúsil získať pomoc CIA, aby zastavila vyšetrovanie FBI vo veci vlámania do sídla Demokratického národného výboru v hoteli Watergate.

Analytici nevylučujú, že počas druhého obdobia pôsobenia Trumpa v Bielom dome sa kariérny spravodajský dôstojník  pravdepodobne nedostane na pozíciu riaditeľa CIA. Spravodajskí profesionáli sa obávajú, že bezprecedentné začlenenie politických nominantov do vedenia špionážnych agentúr by mohlo narušiť spôsob analýzy spravodajských informácií a viesť k nezákonným alebo zlým odporúčaniam. Niektorí bývalí predstavitelia spravodajských služieb uviedli, že ak by sa Trump rozhodol dosadiť kontroverzné osobnosti na najvyššie posty v spravodajských agentúrach alebo bude pokračovať v znevažovaní ich práce, viac nižších úradníkov a zamestnancov môže zo služieb odísť. Príkladom nekompetentného prístupu Trumpa k nomináciám na zodpovedné funkcie v spravodajských službách je nominácia bývalého veľvyslanca USA v Nemecku Richarda Grenella, ktorého vo februári 2020 poveril vedením Národnej spravodajskej služby (DNI), hoci Grenell nemal žiadne spravodajské skúsenosti, ale roky slúžil ako politický poradca a riaditeľ pre komunikáciu a verejnú diplomaciu Stálej misie USA pri OSN. Verejnosti bol známy ako prispievateľ relácie Tuckera Carlsona televízie Fox News.

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu môže negatívne ovplyvniť spoluprácu a dôveru medzi USA a spriaznenými spravodajskými agentúrami. Spravodajským expertom je dobre známe, že Washington sa vo veľkej miere spolieha na svojich zahraničných spravodajských partnerov, ktorí pomáhajú sledovať teroristické hrozby, zvládať medzinárodné krízy a pripravovať sa na možné konflikty. Zahraniční spojenci, ktorí sa snažia udržať svoje spravodajské zdroje v bezpečí, sa už obávajú dôsledkov druhého Trumpovho funkčného obdobia a mohli by diskrétne obmedziť množstvo informácií, ktoré zdieľajú so svojimi americkými náprotivkami o metódach zhromažďovania spravodajských informácií. Bývalý dôstojník CIA sa vyjadril, že „niektorí naši spojenci môžu zadržiavať spravodajské informácie o témach, ako je Rusko.“  James Clapper – bývalý riaditeľ ODNI a bývalý riaditeľ Defence Intelligence Agency – zdôraznil, že spojenci USA sa budú „obávať zdieľania spravodajských informácií o svojich zdrojoch a metódach, najmä ak máte niekoho, kto je zjavne dosť nedbalý na ochranu bezpečnostných informácií.“