Za posledné tri desaťročia Amerika nechala zvyšok bohatého sveta v prachu – Trump predstavuje riziko pre ekonomiku USA
Len málo pamiatok lepšie vystihuje americkú vynaliezavosť, ktorá prekonáva svet. 13. októbra sa obrovská nosná raketa spoločnosti SpaceX rútila na okraj atmosféry, potom sa vrhla späť na Zem a bola úhľadne zachytená portálovou vežou, z ktorej len pár minút predtým vzlietla. Vďaka tomuto zázraku inžinierstva by sa veľké rakety mohli stať opakovane použiteľnými a prieskum vesmíru lacnejší a odvážnejší. Napriek tomu, rovnako ako štart bol svedectvom americkej spoločnosti, tak Elon Musk – zakladateľ SpaceX – zachytáva všetko, čo sa deje v jej politike zle. Vo svojej podpore Donalda Trumpa Elon Musk šíril dezinformácie o volebných podvodoch a hurikánoch a zosmiešňoval svojich oponentov ako idiotov so zlými úmyslami. Amerika tiež pokračuje v dosahovaní hviezdneho ekonomického výkonu, aj keď sa jej politika stáva jedovatejšou. V čase, keď sa republikáni a demokrati pripravujú na voľby, ktoré sa uskutočnia za menej ako 20 dní, ešte nikdy si navzájom viac tak nedôverovali a ani nezhodli sa. Môže sa na tomto pochmúrnom pozadí udržať dych vyrážajúca americká ekonomika ?
Britský časopis The Economist vysvetľuje, že za posledné tri desaťročia Amerika nechala zvyšok bohatého sveta v prachu. V roku 1990 predstavovala asi dve pätiny HDP krajín skupiny G 7. Dnes tvorí polovicu. Produkcia na osobu je teraz asi o 30 % vyššia ako v západnej Európe a Kanade a o 60 % vyššia ako v Japonsku – rozdiely sa od roku 1990 zhruba zdvojnásobili. Mississippi je možno najchudobnejším štátom USA, ale jeho ťažko pracujúci obyvatelia zarábajú v priemere viac ako Briti, Kanaďania alebo Nemci. V poslednom čase išla dozadu Čína. Po rýchlom približovaní sa k USA v rokoch pred pandémiou jej nominálny HDP klesol z približne troch štvrtín amerického HDP v roku 2021 na dnešné dve tretiny. Tento rekord je teraz ohrozený. Keď sa Amerika stala viac straníckou, Kamala Harrisová aj Donald Trump – dvaja prezidentskí kandidáti – sa zameriavajú skôr na politiku, ktorá chráni ich vlastných podporovateľov, než na rozširovanie celkového ekonomického koláča. Amerika sa nechystá stratiť svoju ekonomickú dominanciu. Ale skôr či neskôr si prehnitá politika začne vyberať vysokú cenu a dovtedy bude ťažké zvrátiť smer.
Ak chcete zistiť prečo, zvážte najprv faktory úspechu Ameriky. Ako uvádza špeciálna správa časopisu The Economist z tohto týždňa, dôležitú úlohu zohrávajú vrodené výhody. Amerika je veľká krajina obdarená obrovskými energetickými zdrojmi. Bridlicovo-ropná revolúcia spôsobila od začiatku 21. storočia asi desatinu jej ekonomického rastu. Obrovská veľkosť spotrebiteľských a kapitálových trhov znamená, že dobrý nápad vysnívaný v Michigane sa môže presadiť v ďalších 49 amerických štátoch. Dôležitá však bola aj dobrá politika. Amerika už dlho spája ľahkú reguláciu s rýchlymi a veľkorysými výdavkami, keď príde kríza. Hoci veľké stimuly počas pandémie poháňali infláciu, zabezpečili tiež, že Amerika od roku 2020 vzrástla o 10 %, čo je trojnásobok tempa zvyšku skupiny G 7. Naopak, šetrnejšie Nemecko sa už druhý rok po sebe utápa v recesii.
Táto kombinácia faktorov podnietila silný pozitívny cyklus. Dynamický súkromný sektor USA priťahuje prisťahovalcov, nápady a investície, čím sa zvyšuje dynamika. Je domovom nielen najväčšieho raketového priemyslu na svete, ale aj jeho internetových gigantov a najlepších start-upov v oblasti umelej inteligencie. Jeho sedem veľkých technologických firiem má spolu väčšiu hodnotu ako akciové trhy vo Veľkej Británii, Kanade, Nemecku a Japonsku dohromady; Samotný Amazon vynakladá viac na výskum a vývoj ako všetky britské podniky dohromady. Keďže dolár je svetovou rezervnou menou, investori majú veľkú chuť na americký dlh. V čase krízy sa hrnú do štátnych pokladníc a nechávajú vládu rozdávať obrovské stimulačné balíčky.
Zhoršujúca sa politika Spojených štátov mala zatiaľ na ekonomiku len málo viditeľný vplyv. Za posledných osem rokov Donald Trump a prezident Joe Biden siahali po protekcionizme a intervencionizme v mene pomoci továrenským robotníkom na úkor širšej ekonomiky. Pretože ekonomická sila Ameriky bola taká obrovská, nebola prekonaná; po mnoho rokov stimuly poskytovali kompenzačný „cukor.“ Ekonomika však nie je imúnna voči politike. A keďže sa krajina čoraz viac rozdeľuje, Kamala Harrisová a Donald Trump sľubujú ešte škodlivejšiu politiku – najmä Trump.
Na začiatok by obaja prezidentskí kandidáti zasahovali do trhových síl, ktoré tak dobre slúžili Amerike – a to tým, že by chránili niektoré spoločnosti na úkor iných. Mohli by tiež obmedziť rozsah vládnej moci, aby pri najbližšej kríze zasiahla na pomoc. Obaja sľubujú daňové a výdavkové darčeky – Harrisová chce minúť viac na rodiny; Trump ponúkne daňové úľavy na všetko od pôžičiek na autá až po prácu nadčas. Ani jeden však nemá v pláne obmedziť rozpočtový deficit, ktorý sa pohybuje okolo 6 % HDP, čo je úroveň, ktorá sa zvyčajne vyskytuje iba počas vojny alebo recesie. Nekontrolované deficitné výdavky by mohli vytlačiť súkromné investície a naštrbiť vieru v americký dlh ako bezrizikové aktívum.
Donald Trump predstavuje väčšie riziko pre výnimočnú americkú ekonomiku. Hovorí o uvalení ničivých ciel na dovoz a spustení obrovských programov na deportáciu miliónov ľudí bez občianstva, z ktorých mnohí sú už roky plne integrovaní do trhu práce. V inštitúciách vrátane Federálneho rezervného systému a právneho štátu je veľkorysý. Ak by bola ohrozená nezávislosť jedného z nich, Amerika by už viac nepriťahovala talenty a peniaze, ktoré potrebuje, aby mohla pokračovať v neúnavnom napredovaní. Nikto nevie, či Trump myslí vážne to, čo hovorí, ale šanca, že tak urobí, silne visí nad jeho kandidatúrou, podobne ako raketa Elona Muska nad štartovacou rampou. Rast nie je neodňateľné právo, ale dar, ktorý si treba vážiť a zveľaďovať ho. Ak sa priaznivý cyklus, ktorý poháňa americkú ekonomiku vpred, obráti, toxická politika by sa v tomto momente zakorenila. Nevedno, aké zlé musia byť nápady prezidenta, aby sa veci začali rúcať. Bod zlomu nemusí nastať zajtra, dokonca ani v nasledujúcich štyroch rokoch. Ale s každou chybou, ktorú politici urobia, je to o ďalší krok bližšie.