Západu chýba stratégia, aby Ukrajina zvíťazila – český prezident Petr Pavel sa prikláňa k realistickým hlasom na Západe

Ukrajina obmedzila svoje vojnové ciele. Hoci je naďalej odhodlaná získať späť územia, ktoré zabralo Rusko za posledné desaťročie, bohužiaľ jej na to chýbajú ľudské zdroje, zbrane a podpora Západu. Nová stratégia Ukrajiny, ktorú minulý týždeň predstavil prezident Volodymyr Zelenskyj vedúcim predstaviteľom USA, spočíva v, tom, že požiada svojich spojencov, aby sa vojensky a diplomaticky posilnili  a priviedli Rusko k rokovaciemu stolu.  Západní diplomati a čoraz viac ukrajinských predstaviteľov sa prikláňajú k názoru, že zmysluplné bezpečnostné záruky by mohli byť  základom pre vyjednanú dohodu, v ktorej by si Rusko ponechalo faktickú, ale nie právnu kontrolu nad celým ukrajinským územím alebo jeho časťou, ktoré v súčasnosti okupuje.

Aby bolo jasné – uvádza v pravidelnom komentovanom prehľade britského denníka Financial Times – Europe Express  jeho editor Ben Hall – ani Kyjev, ani jeho podporovatelia nenavrhujú uznať zvrchovanosť Ruska nad jednou pätinou ukrajinského územia, ktoré od roku 2014 nezákonne zabralo. Takýto krok by podporil ďalšiu ruskú agresiu a vážne narušil medzinárodný právny poriadok. Predpokladá sa tichý súhlas s tým, že tieto územia by sa mali v budúcnosti získať späť diplomatickou cestou. Aj to je, pochopiteľne, pre Ukrajincov citlivá otázka, najmä keď sa  prezentuje  ako základ kompromisu s Moskvou. Odstúpenie pôdy s cieľom získať členstvo v NATO môže byť „jedinou možnosťou v meste“, ako nám povedal jeden západný diplomat, ale pre Ukrajincov to zostáva tabu, prinajmenšom na verejnosti. Otvorenejšie sa diskutuje o povahe a načasovaní bezpečnostných záruk, ktoré bude Ukrajina potrebovať na podporu dohody. Zelenskyj vo Washingtone zopakoval svoj návrh na urýchlené členstvo v NATO. Problémom je, že USA sú proti tomu, aby sa prekročilo dohodnuté stanovisko aliancie, že „budúcnosť Ukrajiny je v NATO,“ že jej vstup je na „nezvratnej ceste“ a že bude pozvaná do NATO, „keď sa spojenci dohodnú a splnia podmienky.“ Obáva sa, že ponuka záruky vzájomnej obrany podľa článku 5 zmluvy o NATO pred skončením vojny by jednoducho pritiahla do konfliktu USA a ich spojencov. 

Niektorí spojenci Ukrajiny však tvrdia, že to tak nemusí byť. „Existujú spôsoby, ako to vyriešiť,“ povedal Jens Stoltenberg, Nór, ktorý tento týždeň odstúpil z funkcie generálneho tajomníka NATO, môjmu kolegovi Henrymu Foyovi na rozlúčkovom obede v rozhovore s Henrym Foyom pre Financial Times. Stoltenberg zdôraznil, že bezpečnostné záruky, ktoré USA poskytujú Japonsku,  nevzťahujú sa na Kurilské ostrovy, z ktorých štyri si Japonsko nárokuje ako svoje vlastné, ale ktoré sú pod kontrolou Ruska po tom, čo ich v roku 1945 obsadil Sovietsky zväz. Spomenul aj  Nemecko, ktoré vstúpilo do NATO v roku 1955, napriek tomu, že bolo rozdelené. NATO zastrešovalo len západné Nemecko.   „Keď je vôľa, existujú spôsoby, ako nájsť riešenie. Ale potrebujete však hranicu, ktorá definuje, kde sa uplatní článok 5, a Ukrajina musí kontrolovať celé územie až po túto hranicu,“ podotkol Stoltenberg.

O západonemeckom modeli pre Ukrajinu sa v zahraničnopolitických kruhoch diskutuje už viac ako 18 mesiacov.  Bývalý námestník ministra zahraničných vecí USA pre Európu Dan Fried,  bol jedným z prvých, ktorí tento argument predložil v  článku pre internetový portál medzinárodného fóra Just Security. S podobnými argumentmi vystúpil Kurt Volker, bývalý veľvyslanec USA pri NATO a osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu, Stoltenbergov predchodca Anders Fogh Rasmussen a redaktor Financial Times Ivan Krastev. Táto myšlienka získava na presvedčivosti aj  oficiálnych kruhoch.  „Nemyslím si, že úplné obnovenie kontroly nad celým územím je podmienkou,“ povedal internetovému portálu Novinky.cz a denníku Právo český prezident a bývalý generál NATO Petr Pavel. „Ak dôjde k  demarkácii, dokonca administratívnej hranici, potom to môžeme považovať za dočasné a prijať Ukrajinu do NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať,“ zdôraznil Pavel.

Väčšina zástancov priznáva, že Moskva by tento nápad nenávidela. Skeptici sa obávajú, že by to mohlo vyvolať eskaláciu. Členstvo v NATO by Ukrajine zaručilo suverenitu a umožnilo by jej presadzovať jej západnú orientáciu, čo sú ciele, ktoré je ruský vodca Vladimír Putin odhodlaný zničiť. Azda najpresvedčivejší argument prišiel od americkej historičky studenej vojny Mary Sarotteovej v článku pre Foreign Affairs.  Historička Sarotteová  tvrdí, že podmienky členstva v NATO možno prispôsobiť individuálnym okolnostiam. Keď sa Nórsko stalo zakladajúcim členom , zaviazalo sa, že na svojom území nebude mať základňu NATO. Stratégia západného Nemecka spočívala v tom, že dalo jasne najavo, že jeho hranice sú dočasné.  Muselo tolerovať rozdelenie na dobu neurčitú, ale nie ho akceptovať,  a zrieknuť sa použitia sily na opätovné získanie východného Nemecka. Ukrajina by podľa historičky mala definovať vojensky obranyschopnú hranicu, súhlasiť s tým, že na svojom území nebude natrvalo rozmiestňovať jednotky ani jadrové zbrane, ak jej  nebude hroziť útok, a zrieknuť sa použitia sily za touto hranicou, s výnimkou sebaobrany. Členstvo v NATO za týchto podmienok by bolo Moskve prezentované ako hotová vec, podotkla Sarotteová. Stále by však prebiehali nepriame rokovania: „namiesto dohody o území za mier by mrkvou bola žiadna infraštruktúra NATO pre mier.“

Iní analytici tvrdia, že Západné Nemecko je zlou paralelou, pretože jeho hranice, hoci  dočasné, boli uznané oboma stranami. Na Ukrajine sa o ne bojuje každý deň. Thomas Kleine-Brockhoff, šéf Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, minulý rok povedal Anchalovi Vohrovi z Foreign Policy: „Máte tu potenciál všetkých druhov problémov prameniacich  z revizionizmu oboch strán. Napríklad, bude na Vladimírovi Putinovi, ako definuje článok 5, či niektoré jeho zarýpavania spadajú pod alebo nad túto hranicu.“  Je tu aj veľká otázka, či by  USA – nehovoriac o ich európskych spojenci – boli pripravené prijať vojenské záväzky potrebné na obranu Ukrajiny v rámci aliancie. Zatiaľ čo Francúzsko sa prikláňalo k myšlienke rýchlejšieho vstupu Ukrajiny do NATO, nemecký kancelár Olaf Scholz je rozhodne proti, pretože sa obáva, že  jeho krajina by mohla byť zatiahnutá do ďalšej vojny proti Rusku. V USA Bidenova administratíva zatiaľ odmietla ustúpiť v otázke urýchlenia členstva Kyjeva. Pristúpila by k nemu  prezidentka Kamala Harrisová inak? Vedel by si Donald Trump predstaviť západonemecký model ako súčasť jeho navrhovanej „dohody“ o ukončení vojny? Mohol by ju Zelenskyj predložiť svojim ľuďom? Na ceste Kyjeva do NATO je ešte veľa prekážok. Západu však očividne chýba stratégia, aby Ukrajina zvíťazila. Ako uzatvára Sarotteová, ísť západonemeckou cestou „bolo by pre Ukrajinu a alianciu oveľa výhodnejšie, ako naďalej odkladať členstvo, kým sa Putin nevzdá svojich ambícií na Ukrajine alebo kým Rusko neurobí vojenský prielom. Táto cesta by priviedla Ukrajinu bližšie k trvalej bezpečnosti, slobode a prosperite tvárou v tvár ruskej izolácii – inými slovami, k víťazstvu.