Väčšina Američanov je stále proti Trumpovi – po Bushovi je však 2. najobľúbenejším prezidentom za obdobie 500 dní v Bielom dome
Mnohí Európania si opakovane kladú otázku, ako je možné, že Američania stále podporujú prezidenta Donalda Trumpa. Nahradil všetkých svojich kritických poradcov, komplikuje vzťahy s tradičnými spojencami Spojených štátov a zápasí s Kongresom – najmä o kontrolu nad americkou zahraničnou politikou. Nedávno denník The New York Times vytýkal Trumpovi, že USA nie sú tak dominantné, ako sa domnieva. Napriek tomu, že nemálo vplyvných Američanov opakovane kritizovalo „bezohľadné rozmary“ prezidenta Trumpa – nevynímajúc viacerých republikánov a dokonca aj niektorých ľudí v administratíve – priazeň Trumpovych voličov je stabilná a zatiaľ vôbec neveští jeho neúspešný koniec v Bielom dome.
Britský denník The Guardian priniesol komentár docenta Casa Muddeho, ktorý pôsobí na univerzite amerického štátu Georgia a zameriava sa na problematiku populizmu. Autor upozorňuje, že nedávne prieskumy spoločnosti Gallup ukázali, že prezident Donald Trump je po Georgeovi W. Bushovi druhým najobľúbenejším americkým prezidentom za obdobie uplynulých 500 dní, ktoré strávil v Bielom dome. Hoci väčšina Američanov nepodporuje Trumpa – v prezidentských voľbách získal o 3 milióny hlasov menej ako Hillary Clintonová – Spojené štáty sú jedinou „demokratickou“ krajinou na svete, kde môže človek s menším počtom hlasov získať funkciu prezidenta. Ak vývoj bude ďalej takto pokračovať, bude Trump pohodlne opätovne zvolený do úradu v roku 2020.
V súčasnosti sú pozitívne hodnotenia Trumpovej administratívy na úrovni 42 %, čo je len o 3 % nižšia hodnota v porovnaní s obdobím, keď prezident začínal. Dôležitejšie je však to, že je populárny medzi jadrom elektorátu, teda republikánmi. Výrazne znižuje daňové zaťaženie, čo je prínosom pre Američanov s nadpriemernými príjmami. Pre mnohých republikánov daňové úľavy neznamenajú málo. Okrem toho rýchlo koná pri „demontáži“ štátu – deregulácii odvetví a odstraňovaní regulačných agentúr, čím uspokojuje väčšinu bežných republikánskych mega-darcov, vrátane bývalých anti-Trumpistov, ako sú bratia Karl a David Kochovci, ktorí lobujú proti úlohe štátu v zdravotníctve a boju proti globálnemu otepľovaniu. Konzervatívcov uspokojil nomináciou nepriateľky potratov Neily Gorsuchovej na Najvyšší súd USA a presťahovaním amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema.
Pevnú základňu Donalda Trumpa predstavuje typická biela robotnícka trieda, ktorá odmieta prisťahovalectvo. Očakáva od politikov demokratických i republikánskych to, čo vidí u prezidenta, ktorý sa neúnavne pokúša zakázať „nie-belochom“ (hlavne zo Strednej Ameriky a moslimom) vstup do krajiny, zavádza tarify, ktoré údajne chránia odvetvia amerického priemyslu – a „zrovnoprávňuje“ pri každej príležitosti „politickú nekorektnosť“ a „prelamovanie tabu“ vo svojich prejavoch a tvítoch. Trumpovi protivníci – v Spojených štátoch i v zahraničí – často pripomínajú, že mnohé z jeho najkritizovanejších návrhov boli zamietnuté súdmi alebo zmiernené Kongresom. Avšak to Trumpa neoslabuje, ale skôr posilňuje, pretože jeho prívrženci to vnímajú ako jeho boj so skorumpovanými elitami v politike a tzv. hlbokým štátom.
Podľa prof. Muddeho prevažná väčšina Američanov je stále proti Trumpovi, pokiaľ ide o jeho osobnosť, politiku a rétoriku. Zatiaľ sa však nenašiel ich hovorca. Kým demokrati získali pozície v mnohých miestnych a štátnych voľbách, Demokratická strana sa nespamätala zo šoku, ktorým bola porážka v roku 2016. Domnieva sa, že kombinácia politiky identity pre nie bielych Američanov a udržiavanie aféry okolo tzv. ruského zasahovania (Russiagate) pritiahne ich bielych voličov. Ale tak to nie je a ani nebude. Avšak do prezidentských volieb v roku 2020 sú stále viac ako dva roky. Zostáva teda ešte veľa času i neistota Trumpovej éry. Demokratická strana bude mať dosť dlhú dobu na to, aby sa stala hlasom tichej väčšiny, ktorá je v súčasnosti úplne prekvapená Trumpovou hlučnou menšinou.