Britský novinár porovnáva stav Západu s krízou sovietskeho systému – Európska únia je pozoruhodne krehká

Britský denník Financial Times sa nedávno zmienil o tom, že v posledných týždňoch sa Pentagon dostal do konfliktu s Bielym domom kvôli požiadavke, aby ministerstvo obrany urýchlilo interné posúdenie, či stiahnuť z Nemecka niektorých alebo všetkých 35 000 vojakov americkej armády. V niektorých západoeurópskych metropolách so znepokojením prijali rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť clá na tovar dovážaný do Spojených štátov. Politickú nervozitu v Bruseli vyvoláva aj postoj viacerých krajín Európskej únie, ktoré kategoricky vyjadrujú svoj nesúhlas s líniou migračnej politiky, ako ju pôvodne načrtla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Uvedené okolnosti iniciovali viacero úvah o prehlbujúcej sa kríze EÚ a niektorí autori nastolili otázky, spochybňujúce jej existenciu v súčasnej podobe.

Londýnsky denník The Times uverejnil úvahu Edwarda Lucasa o aktuálnom stave euroatlantického spoločenstva, ktoré autor porovnáva s obdobím krátko pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Pôvodným povolaním novinár v súčasnosti pracuje v Centre pre analýzu európskej politiky (CEPA), kde využíva svoje poznatky z obdobia osemdesiatych rokov, keď pôsobil vo východnej Európe a sledoval vývoj v ZSSR. Poukazuje na to, že v lete 1988 „sovietske impérium vyzeralo neotrasiteľne, ako náš systém o 30 rokov neskôr.“ Pripomína, ako videl, že „impozantná stavba vykazovala vážnu opotrebovanosť a praskliny“ a zodpovední ľudia javili známky straty sebaistoty. Zotrvačnosť systému však spôsobila, že kolaps sa zdal nemožný.

Lucas popisuje prehlbujúcu sa krízu komunistických režimov vo východnej Európe, spomína zánik Varšavskej zmluvy, RVHP, východonemeckého bábkového štátu i samotného Sovietskeho zväzu a v tejto súvislosti uvádza, že má „teraz rovnaký pocit pri najzákladnejších inštitúciách Západu.“ Podotýka však, že morálne nemožno porovnávať so sovietskym systémom Západ, ktorý priniesol bezkonkurenčnú prosperitu a slobodu. Pripomína, že dôveryhodnosť NATO závisí od ochoty Spojených štátov riskovať vojnu na obranu ich spojencov.  Podľa Lucasovho názoru kvôli Trumpovemu „kamarátstvu medzi štyrmi očami s našim hlavným nepriateľom Vladimírom Putinom“ hrozí, že krajiny NATO si začínajú myslieť nemysliteľné: koniec amerického bezpečnostného dáždnika.

Autor úvahy konštatuje, že svetový obchodný systém tiež čelí útoku. Predchádzajúce škriepky v porovnaní s tým „blednú.“ Donald Trump, inšpirovaný „neprekonateľne negramotnými“ názormi o obchodných deficitoch, chce zničiť celý mnohostranný ekonomický poriadok a nahradiť ho dvojstrannými dohodami. Finančné trhy sa stále spoliehajú na to, že to nie je vážne. Ale Lucas namieta: „Nie som si tak istý.“ Upozorňuje, že Európska únia je pozoruhodne krehká. Voliči v Rakúsku, Maďarsku, Taliansku a Poľsku zvolili antisystémových politikov, ktorí nemôžu byť dlhšie tolerovaní ako anomália. Chcú veľké zmeny v ekonomických a politických pravidlách, ktoré boli kedysi považované za samozrejmosť. Mení sa aj verejná mienka. Teraz mikro-riadenie migrácie a riešenie ďalších otázok z Bruselu vyvolávajú „vlastenecký hnev.“

Podľa Lucasa v súčasnosti sú USA v západnom spoločenstve nie udržiavateľom pravidiel, ale ich porušovateľom. Divízie v Nemecku oslabujú schopnosť tejto krajiny konať ako ekonomický a politický záchytný bod Európskej únie. Lucas sa vyjadruje kriticky, že „ako obrancovia nášho systému nemajú presvedčenie, že ich nepriatelia majú „intenzívne odhodlanie“ znovu sa vrátiť. Postavy – ako je bývalý Trumpov poradca Steve Bannon – cestujú po Európe, aby „prikladali na oheň.“ Ohrozujú nielen medzinárodné inštitúcie, ale aj istoty nášho národného života. Lucas sa vyjadruje metaforicky, že „dym naozaj stúpa“. Západ – na rozdiel od sovietskej ríše – nie je nevyhnutne vystavený rozkladu ekonomického, politického a bezpečnostného systému. Stále možno tvarovať to, čo bude nasledovať.