Moskva je stále hráčom, ktorého nemožno ignorovať – Izrael vie, že v konfrontácii s Iránom sa nemôže spoliehať na USA

Včera ráno odletel z Jeruzalema do Moskvy izraelský premiér Benjamin Netanjahu s jeho manželkou Sárou, aby sa na pozvanie ruského prezidenta Vladimíra Putina zúčastnili semifinálového zápasu Svetového pohára FIFA – Chorvátsko : Anglicko. Putin poslal pozvánku aj pre ďalšie dve osoby – a tak si manželia Netanjahuovci zobrali so sebou dvoch detských pacientov postihnutých rakovinou. Po pristáti v Moskve funkcionári šampionátu dali Netanjahuovi podpísať futbalovú loptu, ale to nebol hlavný zmysel jeho návštevy v ruskom hlavnom meste. Bývalý šéf Národnej bezpečnostnej rady Izraela Chuck Freilich pred týždňom vysvetľoval verejnosti, prečo sa premiér potrebuje stretnúť s ruským prezidentom. Podľa jeho výkladu režim v Teheráne v dôsledku odstúpenia USA od tzv. iránskej jadrovej dohody nepadne a Trumpova vláda nemá žiadny záložný plán. Zostáva otázka, ako zastaviť v Iráne vývoj smerujúci k jadrovej zbrani.

Denník The Jerusalem Post  v súvislosti s včerajšou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Moskve – kde rokoval s prezidentom Vladimírom Putinom – uverejnil analýzu okolností ich stretnutia z hľadiska záujmov oboch krajín. Ruský denník Kommersant upozornil, že Netanjahuova cesta do Moskvy nadobúda mimoriadny význam v kontexte nadchádzajúceho rusko-amerického summitu v Helsinkách. Rusko je spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Assada a Izrael chce, aby Moskva využila svoj vplyv v Damašku tak, aby pomohla zmeniť usporiadanie pomerov na juhozápade Sýrie. Izrael má záujem na tom, aby Putin presvedčil Assada, že sa jeho spojenci z Iránu a libanonský Hizballáh majú z tejto oblasti stiahnuť.

Netanjahu charakterizoval stretnutie s Putinom ako „veľmi dôležité pre národnú bezpečnosť Izraela. Jeho stretnutie s ruským prezidentom včera večer v Kremli bolo už deviate odvtedy, čo Rusko v septembri 2015 sa začalo vojensky angažovať v Sýrii. Za obdobie troch rokov sa Netanjahu stretol s Putinom viac, ako iní svetoví lídri, vrátane prezidentov Baracka Obamu a Donalda Trumpa. Denník Jerusalem Post zdôrazňuje, že nie je to žiaden malý úspech, ak v posledných troch rokoch nedošlo v Sýrii k žiadnemu náhodnému alebo inému konfliktu medzi ruskými a izraelskými silami. Nie je to niečo, čo možno považovať za samozrejmosť, ktorá sa stáva; bol to priamy výsledok stretnutí najvyšších predstaviteľov.  Vďaka tým stretnutiam Izrael vie, aké životne dôležité sú záujmy Ruska v Sýrii, Rusko chápe obavy Izraela a obe krajiny sa vyhýbajú tomu, aby poškodili záujmy toho druhého.

Možno najdôležitejšie je posolstvo, ktoré Putin svojim postojom vedľa Netanjahua, posiela Iráncom. Ruské a iránske záujmy v Sýrii zďaleka nie sú totožné a Moskva dala Iráncom viac než raz Iráncom na vedomie, že by mali opustiť Sýriu. Stretnutia s Netanjahuom – ich vzájomná blízkosť – je pre Iráncov jemným náznakom, že ak nepristúpia na požiadavky Ruska – niečo, čo nie je vôbec isté – Rusko môže poskytnúť Izraelu „voľnejšiu ruku“ , aby operovalo v Sýrii viac, ako bolo tomu doteraz. Stretnutia Putina s Netanjahuom sa stali súčasťou posolstva, ale tiež predchádzali udalostiam, ktoré priamo po nich nasledovali. Napríklad v priebehu niekoľkých hodín po návrate Netanjahua z Moskvy do Izraela v máji minulého roku Izrael tvrdo udrel na iránske pozície v Sýrii, keď Irán vystrelil rakety na Golanské výšiny.

Podľa konštatovania denníka The Jerusalem Post Putinove schôdzky s Netanjahuom ukazujú, že Moskva je stále významným hráčom, ktorého nemožno ignorovať. Netanjahu poskytuje Putinovi určitú mieru legitimity, ktorú ruský vodca vo veľkej miere stratil anexiou Krymu. Významné je aj to, že ich stretnutia vysielajú signál Američanom. Pred summitom Putin-Trump v Helsinkách a očakávaným zverejnením mierového plánu pre Stredný východ stretnutie s Netanjahuom v Moskve poskytuje Putinovi príležitosť, ako Washingtonu pripomenúť, že on a Netanjahu sú v úzkom kontakte, spolu diskutujú o regionálnych otázkach a že Moskva nemôže byť vynechaná zo širšieho regionálneho plánu, ktorý by mohli Spojené štáty prezentovať ako svoju mierovú iniciatívu.