Voličské preferencie prezidenta Trumpa sa po summite v Helsinkách výrazne nezmenili – sympatie republikánskeho elektorátu nestratil

Ohlasy amerických médií a politickej elity – ale aj médiá tzv. hlavného prúdu na Slovensku – v prevažujúcej miere hodnotili summit prezidenta Donalda Trumpa s jeho náprotivkom Vladimírom Putinom v Helsinkách negatívnymi charakteristikami. U Trumpovych politických protivníkov na domácej pôde to nie je vôbec prekvapujúce, ale zarážajúci je fakt, že objektívnejší pohľad na situáciu chýbal mnohým európskym analytikom a komentátorom, ktorí ešte nedokázali „stráviť“ Trumpove vyjadrenia počas jeho predchádzajúceho pobytu v Európe. V takomto kontexte je zaujímavé si všimnúť, ako na summit Trump-Putin reagovala verejnosť v Spojených štátoch a hlavne jeho voliči, ktorí mu v roku 2016 otvorili dvere do Bieleho domu.

Internetový portál britskej agentúry Reuters uverejnil výsledky prieskumu verejnej mienky spoločnosti Ipsos v Spojených štátoch po summite a spoločnej tlačovej konferencii prezidentov Donalda Trumpa a Vladimíra Putina v Helsinkách. I keď viac ako polovica  Američanov neschvaľuje Trumpov prístup k vzťahom s Ruskom, podľa získaných výsledkov prieskumu sa nezdá, že by to malo vplyv na jeho celkové hodnotenie. Trumpov výkon v Helsinkách, kde odmietol obviňovať Rusko zo zasahovania do amerických volieb v roku 2016 a spochybnil zistenia spravodajských agentúr USA, výrazne nezmenil jeho voličské preferencie.  Štyridsaťdva percent registrovaných voličov uviedlo, že schvaľujú pôsobenie Trumpa v úrade prezidenta – denný priemer v júli sa pohybuje medzi 40 až 44 % pozitívnych hodnotení.

Podľa uvedeného prieskumu 55 % registrovaných voličov nepodporilo, zatiaľ čo 37 % schválilo jeho vzťahy s Ruskom. Medzi republikánmi má podporu 71 % voličov, kým u demokratov je podpora jeho politiky voči Rusku iba na úrovni 14 %. Napriek kritike vedúcich predstaviteľov Republikánskej strany prezident Trump sa stále teší podpore republikánskych voličov. Prekvapil však aj svojich priaznivcov tým, že chválil Putina  na tlačovej konferencii, keď kategoricky vyvracal ruské zasahovanie do amerických volieb. Prieskum agentúry Reuters/ Ipsos zistil, že 59 % registrovaných voličov súhlasí so závermi amerických spravodajských agentúr, že Rusko sa pokúsilo ovplyvniť voľby v Spojených štátoch. Myslí si to však iba 32 % republikánov – v porovnaní s 84 % demokratických voličov.

Prieskum agentúry Reuters odhalil tiež výrazný rozdiel medzi republikánskymi a demokratickými voličmi v tom, či by Rusko malo byť považované za protivníka Spojených štátov. Celkovo 38 % registrovaných voličov súhlasilo s názorom, že Rusko je nepriateľom USA.  Približne rovnaké percento považuje Rusko za konkurenta, kým 8 % uviedlo, že je „priateľom.“ Pre polovicu demokratov je Rusko nepriateľom, zatiaľ čo len asi jeden z troch republikánov zastáva takýto názor. Pre štyridsať percent demokratov znamená Rusko bezprostrednú hrozbu – s uvedeným hodnotením súhlasí iba 14 % republikánov. Z celkového počtu zaregistrovaných voličov považovalo Rusko za bezprostrednú hrozbu 27 % opýtaných. Horšia odpoveď na túto otázku sa ušla iba Severnej Kórey – 31 % opýtaných.

V prieskume bola položená Američanom aj otázka, či si myslia, že vyšetrovacie orgány nájdu dôkazy o nezákonných vzťahoch medzi administratívou Donalda Trumpa a Ruskom. Nepatrná väčšina – 51 % – odpovedala, že je to pravdepodobné, z toho bolo 77 % demokratov a 19 % republikánov. Podobný pomer odpovedí bol pri otázke, keď sa pýtali, či Trump alebo niekto z jeho volebného tímu počas kampane spolupracoval s Ruskom na ovplyvnení volieb v roku 2016. Pozitívne odpovedalo 52 % registrovaných voličov; uvedený názor zastáva 81 % demokratov oproti 19 % republikánov. Všetky číselné údaje boli získané z odpovedí 1 011 zaregistrovaných voličov po celých Spojených štátoch, vzorka zahrnovala 453 republikánov a 399 demokratov. Ako interval spoľahlivosti prieskumu uvádza prieskumná agentúra Ipsos 4 percentuálne body.