Ako funguje represívny aparát tajnej polície v Číne – Peking nekopíruje sovietsku KGB ani východonemeckú Stasi

Na Západe vnímajú Čínu ako krajinu s autoritatívnou vládou, kde represívny režim policajnými metódami si podriaďuje všetkých občanov tak, aby neohrozovali moc komunistickej strany. Nájsť v Číne také miesto, ktoré symbolizuje temnú stránku policajného štátu, by však nebolo jednoduchou úlohou. Čína nemá priamy ekvivalent KGB zo sovietskej éry, čo znamená tajnú políciu s armádami dôstojníkov. V Pekingu nie je nič také, ako budova bývalej KGB na Lubianke, notoricky známej väznice v centre mesta, ktorej meno aj dnes vyvoláva  v moskovských srdciach strach, pretože tam sídli bezpečnostná služba FSB. Napriek tomu sú politické protesty proti vláde Komunistickej strany Číny veľmi zriedkavé. Čínsky systém „preventívnej represie“ je navrhnutý tak, aby odrádzal, odhaľoval a frustroval kritikov vlády jednej strany skôr, ako sa môžu zorganizovať alebo konať.  

„Je to preto, že strana vybudovala najschopnejší štát dohľadu v histórii“ – uvádza sa v knihe  „Štát Sentinel: Dozor a prežitie diktatúry v Číne,“ ktorú nedávno recenzoval britský časopis The Economist. Jej autor prof. Minxin Pei z Claremont McKenna College v Kalifornii vysvetľuje, že čínsky systém čiastočne  zahŕňa špičkové technologické nástroje, ktoré sa dostali na titulky po celom svete, od kamier na rozpoznávanie tváre a čítačiek poznávacích značiek vozidiel až po zariadenia na sledovanie mobilných telefónov. Čínsky internet obklopujú digitálne brány firewallu a algoritmy monitorujú služby zasielania správ a online komentáre. Ak prekročíte neviditeľnú červenú čiaru, polícia vám čoskoro zabúcha na dvere. Kniha dôkladne rozoberá potenciál stále nedokončeného „systému sociálnych úverov“, ktorý prideľuje občanom skóre za sociálne a protispoločenské správanie v ich podnikateľskom i v  súkromnom živote.

Napriek tomu prof. Pei naznačuje, že dômyselné miniaplikácie nedokážu vysvetliť čínsky úspech pri  potláčaní nesúhlasu. Tvrdí, že sa to väčšinou vysvetľuje prekrývajúcimi sa sieťami úplne analógových ľudských bytostí. Väčšina z nich nie sú „strašidlá“ na plný úväzok. Keď v roku 1989 padol Berlínsky múr, východné Nemecko zamestnávalo jedného dôstojníka Stasi na každých 165 občanov. Čína by potrebovala 8,5 milióna príslušníkov tajnej polície, aby tento pomer zodpovedal počtu jej obyvateľov. Ale Ministerstvo štátnej bezpečnosti – hlavná čínska civilná špionážna agentúra (MŠB) – v skutočnosti zamestnáva len malý zlomok tohto počtu.  Zaoberá sa zámorskou špionážou a domácou kontrarozviedkou. Pobočky MŠB  po celej krajine sledujú cudzincov, Číňanov so zámorskými kontaktmi a etnické menšiny s cezhraničnými väzbami alebo medzinárodným profilom, vrátane Tibeťanov a Ujgurov. Agenti štátnej bezpečnosti majú hrôzostrašné právomoci na zastrašovanie a zadržiavanie záujmových osôb bez obvinenia. Ale MŠB je relatívne malá organizácia a má „obmedzené právomoci, pokiaľ ide o domáci dohľad.“

Významnejšia agentúra tajnej polície sa skrýva v štruktúre Ministerstva verejnej bezpečnosti, bežnej čínskej policajnej služby. Táto zložka v rámci organizácie je známa ako jednotka politicko-bezpečnostnej ochrany ( skrátene Zhengbao ). Celkový počet čínskych policajtov nie je zverejnený, ale predpokladá sa, že presahuje číslo 2 milióny. Na základe provinčných, obecných a okresných ročeniek a publikácií odhaduje sa, že 3–5 % všetkých policajtov pracuje pre útvary Zhengbao na národnej a miestnej úrovni. Ide teda asi o 60 000 až 100 000 dôstojníkov Zhengbao , alebo jedného dôstojníka na každých 14 000 až 23 000 občanov Číny. Dopĺňa ich Wenbao, policajná jednotka, ktorá dohliada na kultúrne a vzdelávacie zariadenia, najmä univerzity.

Ďalším elitným útvarom je Politicko-právna komisia, orgán Komunistickej strany Číny. Prevádzkuje sledovacie operácie a „kancelárie na udržiavanie stability,“ ktorých úlohou je potláčať štrajky a protesty pred ich vypuknutím. Je to mocná agentúra, ktorá vo všeobecnosti dohliada na bezpečnostnú politiku a preveruje políciu a právnych úradníkov z hľadiska politickej spoľahlivosti. Čína nepotrebuje tajnú políciu s miliónmi dôstojníkov, naznačuje autor knihy Minxin Pei. Je to preto, že dohľad spočíva na iných pilieroch, ktoré ponúkajú čiastočnú, ale neoceniteľnú pomoc. Prvým sú radoví dôstojníci na policajných staniciach v okolí. V čínskej propagande nie je na takejto polícii nič zlovestné. Sú to hrdinovia z rodného mesta, ktorí bojujú so zločinom a chránia verejnosť. Ich úlohou je však aj sledovanie politického nesúhlasu alebo verejnej nespokojnosti. Policajná prísaha hovorí o podpore „absolútneho vedenia komunistickej strany“ predtým, ako sa uvádza ochrana verejnosti.

Od policajných staníc sa vyžaduje, aby monitorovali „kľúčový personál,“ čo je formálny termín pre milióny Číňanov s policajnými záznamami, vrátane bývalých odsúdených a podozrivých zo zločinu, ale aj tých, ktorí sa považujú za hrozby pre „bezpečnosť štátu.“ Policajné stanice tiež sledujú milióny ďalších „kľúčových jednotlivcov,“ skupinu, ktorá zahŕňa aktivistov za občianske práva, náboženských veriacich a ľudí, ktorí žiadajú vládu o právnu nápravu. To všetko zahŕňa druhý pilier dohliadajúceho štátu: informátorov. Prof. Pei cituje dokumenty, v ktorých sa mestské vlády a policajné obvody chvália tým, že ako informátorov najímali expresných kuriérov, obchodníkov, ochrankárov, hotelových úradníkov a správcov budov. Hlavné mesto provincie Šen-si na západe Číny – Si-an raz v hlásení oznámilo, že  jeden z 12 mestských taxikárov pracuje pre políciu. Univerzity uvádzajú, že študenti zahraničných fakúlt a ujgurskí študenti sú pod prísnym dohľadom vďaka študentom, ktorí sú naverbovaní na špehovanie učiteľov a spolužiakov. Milióny ďalších členov strany a komunitných dobrovoľníkov sú požiadané, aby nahlásili podozrivé činy, ako aj kolegov a susedov nespokojných s úradmi. Systém bojuje proti zločinu a bráni mocenský monopol komunistickej strany: tieto dve úlohy neoddeľuje žiadna jasná línia. Táto zložitosť strane vyhovuje. Všade má oči a uši, pričom sa vyhýba samostatnej čínskej KGB alebo Stasi, ktoré by mohli znepokojiť verejnosť alebo sa stať príliš mocnými na to, aby ich bolo možné ovládať. Ukazuje sa, že čínsky štát dohľadu sa skrýva pre očami verejnosti.