Sankcie brzdia dynamiku ruskej ekonomiky – ale deštruujú lojalitu euroatlantických spojencov Washingtonu

Sankcie uvalené na Rusko po anexii Krymu a intervencii Moskvy na východnej Ukrajine trvajú už štyri roky a Spojené štáty s podporou svojich spojencov ich stupňujú, aby prinútili Rusko k zmene jeho geopolitickej stratégie. Možno sa vo Washingtone nájdu aj takí, ktorí snívajú o zmene režimu v Rusku, ale realisticky uvažujúci politici na Západe nepovažujú politiku sankcií proti Rusku za účinný prostriedok na dosiahnutie deklarovaných cieľov. Je pravda, že ruská ekonomika má v dôsledku sankcií problémy – ale problémy pociťujú aj ekonomiky Európskej únie – avšak Ruská federácia hľadá východiská, aby negatívne dôsledky sankcií tlmila a nachádzala alternatívne riešenia. Ruskí analytici nevylučujú, že režim sankcií je dlhodobá záležitosť, ktorá negatívne pôsobí na dynamiku ruskej ekonomiky, ale zároveň deštruuje lojalitu euroatlantických spojencov voči Spojeným štátom.

Internetový portál moskovskej Analytickej agentúry pre hodnotenie úverov (ACRA) uverejnil výsledky analýzy účinkov západných sankcií na ruskú ekonomiku. Podľa uverejnenej štúdie západné sankcie ovplyvnili 20-21 % ruského HDP, pričom obmedzenia sa týkali najmä veľkých štátom vlastnených bánk (54 % aktív bankového sektora), ropných a plynárenských spoločností (95 % z celkových príjmov ropného a plynárenského priemyslu) a temer celého odvetvia obrany. Účinky sankcií na finančnú produkciu spoločností a bánk možno považovať za slabé. V rokoch 2014-2016 sa priemerná ziskovosť bankového sektora znížila o 0,8 %. Priemerná ziskovosť v sektore ťažby ropy a plynu klesla o 1,6 %, avšak nie v dôsledku sankcií, ale daňovými úpravami. Opatrenia proti sankciám ovplyvnili ceny, čo sa v období 2014-2018  prejavilo znížením osobných príjmov o 2-3 %.

Sankcie v roku 2014 nespôsobili žiadnu krízu v ruskom finančnom systéme, ale sankcie z apríla 2018 zhoršili investičnú klímu v krajine. Zahraniční investori stiahli prostriedky z finančných produktov vydaných nielen sankcionovanými spoločnosťami, ale aj spoločnosťami, ktoré nie sú sankciami postihnuté. Po roku 2014 klesol podiel úverov z amerických a európskych bánk  na celkovom bankovom dlhu sankcionovaných spoločností, zatiaľ čo podiel čínskych partnerov zodpovedajúcim spôsobom vzrástol. Nesúvisí to však s hľadaním nových investorov na východe, pretože väčšina týchto úverov sa pripravovala ešte pred prvou vlnou sankcií. Treba podotknúť, že pokračujúci ekonomický rast Číny vytvára potenciál na zvýšenie podielu jej investícií v ruskom hospodárstve, hlavne v ropnom a plynárenskom sektore.

Nepriame účinky sankcií sa prejavili tým, že ovplyvnili celú ekonomiku. Ruské kontra-sankcie obmedzili dovoz určitých kategórií potravinárskych výrobkov, čo viedlo k zvýšeniu ich cien. Ich vplyv na reálne príjmy obyvateľstva v roku 2018 sa odhaduje na úrovni poklesu osobných príjmov o 2-3 %. Prognózovaný rast HDP na obdobie 2014-2020 v Rusku sú 3 %, zatiaľ čo pokles maloobchodnej spotreby predstavuje iba – 0,2 %. Negatívny vplyv opatrení proti sankciám nebol úplne kompenzovaný priaznivým vplyvom rastúcej produkcie agropotravinárskeho priemyslu ani znížením dovozu. Príspevok poľnohospodárskeho sektora k ekonomickému rastu na úrovni 1 % bol hlavne výsledkom investícií realizovaných v rokoch 2010-2013. Rast produkcie v poľnohospodárstve priamo súvisiaci s protiopatreniami nepresiahol 0,1 %.

Agentúra ACRA nepovažuje sankcie za hlavný odstrašujúci prostriedok z hľadiska strednodobého ekonomického rastu Ruska. Hlavné prekážky rýchlejšieho rastu spočívajú v zrušení spoločných technologicky náročných projektov, znížení vývozu hliníka a nižšej produkcii ropy a plynu. Po zavedení sankcií v rokoch 2014-2015 bolo zrušených niekoľko dlhodobých projektov rozvoja ropných polí, vrátane deviatich spoločných projektov spoločností Rosnefť a ExxonMobil. Firma ExxonMobil prišla o investície a spoločnosť Rosnefť začala hľadať nových partnerov a investorov.  Obmedzenia z roku 2014 ovplyvnia mieru produkcie ropy v roku 2020.  Ale po roku 2020 budú potrebné nové technológie a investičné stimuly pre ropné polia i agrosektor, čo si bude vyžadovať značné výdavky, obmedzené však sankciami. Sankcie na vývoz hliníka z Ruska môžu jeho export znížiť o 5 až 10 %, ale v roku 2019 ich negatívny dopad by mal klesnúť v dôsledku zvýšenia vývozu hliníka do Číny, ako aj jeho spotreby na domácom trhu.