Putinov signál Západu, že je čas prehodnotiť svoju politiku – Kremeľ kalkuluje s kapituláciou Ukrajiny a proruským režimom v Kyjeve
Prvé maratónske stretnutie prezidenta Vladimíra Putina s ruskou verejnosťou a novinármi prostredníctvom veľkej tlačovej konferencie – kombinovanej s telefonickou Priamou linkou občanov – od rozsiahlej invázie na Ukrajinu sa zameralo v menšej miere na marcové prezidentské voľby v Rusku, ale viac na prebiehajúcu vojnu. Čo sa týka názoru ruského vedenia, konfrontácia so Západom dosiahla bod obratu: ukrajinská protiofenzíva zlyhala, Rusko je sebavedomejšie ako kedykoľvek predtým a trhliny v solidarite Západu sa rozširujú. Putin už od leta používa oveľa optimistickejší tón a tlmí jadrovú rétoriku a hrozby. Svoju televíznu reláciu s priamymi telefonátmi občanov nepoužíval ani tak na to, aby získal body pred voľbami, ako skôr na to, aby predstavil globálnej komunite „nové“ Rusko a dal Západu jasne najavo, že je čas prehodnotiť svoju politiku.
Analytička Carnegie Russia Eurasia Center Tatiana Stanovaja – ktorá sa roky venuje ruskej domácej a zahraničnej politike – konštatovala, že prezident má určite dosť dôvodov na optimizmus. Ukrajinská protiofenzíva sa prakticky zrútila a Rusko opäť útočí na širokom fronte, aj keď nie sú v perspektíve žiadne väčšie územné zisky. Nič nenasvedčuje ani tomu, že by mu dochádzali muži ochotní ísť bojovať. Putin počas otázok a odpovedí na konferencii povedal, že nie je potrebná žiadna nová mobilizácia, keďže zmluvy podpísalo takmer pol milióna vojakov. Nezvyčajne pokojná rétorika ruského vodcu bola zvolená tak, aby zdôraznila dôveru v jeho prevahu nad nepriateľom: vojenskú prevahu nad Ukrajinou a morálnu, historickú a geopolitickú prevahu nad Západom. Putin očividne verí, že Západ sa dostal do slepej uličky a hľadá novú stratégiu, čím sa otvára okno príležitosti hovoriť o východiskách zo situácie.
Putin sa snažil Západu naznačiť, že Rusko v každom prípade dosiahne všetky svoje ciele: nielen kapituláciu ukrajinských ozbrojených síl, ale aj nastolenie proruského režimu na Ukrajine (to je to, čo si v skutočnosti myslí pod „ denacifikáciu“). Okrem toho juhovýchodná Ukrajina sa stane súčasťou Ruska. Prezident naznačil, že jedinou otázkou je, akú cenu zaplatí Západ za to, že sa otáľa s prehodnotením svojej podpory Ukrajine. Putin si počas štvorhodinového televízneho podujatia našiel čas aj na riešenie iných otázok zahraničnej politiky, pričom svoje odpovede efektívne využil na prezentáciu nového postavenia Ruska vo svete. Toto postavenie pozostáva z troch kľúčových prvkov. Prvým sú tzv. tradičné hodnoty, ktoré sa už neobmedzujú len na domácu politiku. Rusko sa snaží stať vzorom konzervatívnej civilizácie pre ostatné krajiny – vrátane západných. „Viem, že… v mnohých iných mestách v Európe i v Spojených štátoch – nehovoriac o iných častiach sveta – mnohí ľudia veria, že robíme všetko správne,“ podotkol Putin počas podujatia 14. decembra v Moskve. Inými slovami, „tradičné hodnoty“ sú pre neho teraz ďalším spôsobom, ako sa zapojiť do vnútropolitických diskusií iných štátov, najmä na Západe.
Druhým kľúčovým prvkom je vystupovanie v úlohe obrancu geopolitickej spravodlivosti. Vojna v Gaze poskytla Putinovi príležitosť predstaviť ruskú inváziu na Ukrajinu v novom svetle. Zatiaľ čo Západ zatvára oči pred vojenskou operáciou Izraela, Putin sa vyjadruje čoraz viac pro-mierovou rétorikou, ktorá je len ďalším spôsobom, ako žiadať, aby Západ zastavil svoju podporu Ukrajine. Tretím a posledným prvkom nového medzinárodného obrazu Ruska je, že sa prezentuje ako skutočne suverénny štát. Môže sa to zdať ako niečo iné, len nie nové; Putin však teraz dáva dohromady geopolitickú šablónu na export, v ktorej suverenita zahŕňa ekonomiku, odolnú voči vonkajším finančným nástrojom, spoločnosť, ktorá je chránená pred vonkajšími ideologickými vplyvmi – a stabilný politický systém konsolidovaný okolo určitého geopolitického konsenzu, ako aj silnú armádu, bezpečnostné služby atď.
V tomto duchu Putin vyzval Európanov, aby vyšli z geopolitického tieňa Washingtonu a držali sa príkladu „pronárodných“ (t. j. vhodných pre Moskvu) vodcov, akými sú maďarský Viktor Orbán a slovenský Robert Fico. Popritom bola prezidentova rétorika v súvislosti so samotnými Spojenými štátmi nezvyčajne zmierlivá. „Sme pripravení budovať vzťahy so Spojenými štátmi. Veríme, že Amerika je dôležitá krajina na svetovej scéne“ – vyjadril sa Putin. Uviedol tiež, že Moskva udržiava dialóg s Washingtonom o návrate uväznených amerických občanov – Evana Gerškoviča a Paula Whelana. „Zdá sa, že hovoríme jazykom, ktorý je pre toho druhého zrozumiteľný,“ povedal Putin, ale dodal, že americká strana „by nás mala počúvať.“
V rozpore s očakávaniami Putin otázky a odpovede pre verejnosť a novinárov v skutočnosti nevyužil na predvolebnú kampaň pred marcovými voľbami. Nepadli žiadne rozsiahle sľuby, ale bolo povedaných veľa vecí, ktoré odhaľujú logiku Putinových vnútropolitických rozhodnutí. Na rozdiel od predchádzajúcich udalostí sa Putin prekvapivo zdráhal zaoberať sa sťažnosťami verejnosti a takmer vždy sa postavil na stranu úradov. Nesúhlasil s tým, že ceny za komunálne služby a služby bývania rastú nespravodlivým tempom, ani s rým, že dôchodky nedržia krok s infláciou. Dokonca aj prudký nárast cien vajec – za ktoré sa ospravedlnil – pripísal prezident trhovým podmienkam. Inými slovami, Putin sa správal nie ako kandidát pripravený povedať čokoľvek, aby získal podporu, ale ako líder, ktorý nezostáva nikomu nič dlžný.
Putin necíti potrebu bojovať, aby si získal ľudí: ich podporu už má. Nepovažuje sa za politicky zraniteľného, takže nemá potrebu vybočovať z cesty a snažiť sa o zvýšenie svojho ratingu. Kremeľ sa pred marcovým hlasovaním nebude usilovať o žiadne predvolebné víťazstvá – vojenské ani iné. Neobjavili sa ani žiadne náznaky prípadných zmien. Napriek niektorým individuálnym chybám zdá sa, že prezident je celkovo spokojný s prácou vlády, centrálnej banky, ministerstva obrany a orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď po voľbách dôjde k nejakým zmenám, nebudú preto zamerané na korekciu smerovania krajiny, ale na jeho zdvojnásobenie.
Z televíznej show bolo jasné, že prioritou Putinovho piateho prezidentského obdobia bude vojenská a vlastenecká výchova. Ruský vodca opakovane povedal, že „vojny vyhrávajú učitelia.“ To znamená, že politizácia a militarizácia vzdelávacieho systému bude spolu s príklonom ku konzervativizmu len naberať na obrátkach. Celkovo podujatie ukázalo, že čas vojenskej neistoty sa skončil a nová realita sa stabilizovala. Rusko je konsolidovaný národ vo vojne a ani Ukrajina, ani Západ teraz nemôžu zmeniť situáciu na fronte, pokiaľ ide o Moskvu. V súlade s tým Putin plánuje sedieť a čakať, kým Západ prehodnotí svoju politiku a začne hľadať príležitosti na inkluzívny dialóg. Vyslať signál, že Rusko ja na takýto dialóg pripravené, bolo jedným z hlavných cieľov podujatia. Je však celkom zrejmé, že nikto na Západe nebude akceptovať návrhy z Moskvy vydané z pozície zdanlivej sily. To znamená, že pred nami je nová špirála konfliktu.