Dokáže Palestínska samospráva zo Západného brehu kontrolovať Gazu ? – Možno do konca vojny nebude mať kontrolu ani nad Ramalláhom

Keď Izraelské obranné sily rozširujú svoje obmedzené pozemné operácie v rámci pripravovanej invázie do Gazy, stále častejšie sa vynára jedna otázka: kto by ju mal ovládnuť, keď vykorenia Hamas – ak sú toho skutočne schopní ? Mnohí, najmä spojenci Izraela, sa s nádejou pozerajú na Palestínsku samosprávu, ktorú Hamas vyhnal z Gazy takmer dva roky po tom, čo Izrael v roku 2005 stiahol odtiaľ svoje jednotky a zlikvidoval tam svoje osady. V skutočnosti neexistujú žiadne záruky, že do konca tejto vojny bude mať Palestínska samospráva pod kontrolou Ramalláh – de facto hlavné mesto Západného brehu. Palestína, ktorá vznikla na základe dohôd z Osla z roku 1993, mala byť základom budúceho palestínskeho štátu. Ale keďže vyhliadky na zriadenie tohto štátu ustupujú, klesá aj dôvera v Palestínu , ktorú vedie 87-ročný prezident Mahmúd Abbás – a Palestínčania ju vo všeobecnosti považujú za skorumpovanú a neschopnú. Prezident Abbás bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie v roku 2005 – a odvtedy tam pôsobí dodnes. „V nádrži legitimity Palestínskej samosprávy  už naozaj veľa toho nezostalo,“ vyjadril sa bývalý palestínsky premiér Salam Fayad. „Ak naozaj veľmi rýchlo nezmenia kurz, môže sa to celé zrútiť.“

Čiastočne preto – uvádza vo svojej analýze britský časopis The Economist – že nedokázala ochrániť palestínskych civilistov na Západnom brehu pred útokmi izraelských osadníkov alebo zastaviť rozširovanie izraelských osád.  Palestínska samospráva v posledných rokoch stratila kontrolu nad bezpečnosťou na rozsiahlych územiach Západného brehu v prospech militantných skupín ako Kata’ib Jenin a  Lions’ Den v Nábuluse. Zabitie 1 400 Izraelčanov hnutím Hamas 7. októbra, následné bombardovanie hnutia Hamas v Gaze Izraelom a prudký nárast útokov osadníkov ju dostali do ešte neistejšej pozície. V septembrovom prieskume 53 % Palestínčanov uviedlo, že si myslí, že „ozbrojený boj“ proti Izraelu je najlepší spôsob, ako vytvoriť štát, v porovnaní s iba 20 % uprednostňujúcimi rokovania. Ako vojna v Gaze pokračuje, spolu s prúdom obrázkov z enklávy, ktoré ukazujú civilistov zabitých izraelským bombardovaním, zdá sa, že popularita Hamasu rastie, zatiaľ čo popularita Palestínskej samosprávy klesá. Keď sa objavili správy o výbuchu v nemocnici Ahli Arab v Gaze, do ulíc na Západnom brehu sa nahrnuli rozzúrené davy ľudí. Ich hnev však nebol namierený proti Izraelu, ktorý podľa väčšiny Palestínčanov zbombardoval nemocnicu. (Podľa nezávislých analytikov a západných spravodajských agentúr je pravdepodobnejšie vysvetlenie výbuchu, že ho spôsobila chybne odpálená raketa, ktorú z Gazy odpálila ďalšia palestínska militantná skupina – Islamský džihád.) Namiesto toho sa hnev obrátil iba na Palestínsku samosprávu. Stovky ľudí pochodovali k prezidentskému sídlu Mahmúda Abbása v Ramalláhu. Ako ozvena protestov, ktoré otriasli arabskými krajinami a zvrhli vlády v roku 2011, mnohí skandovali: „Ľudia chcú pád prezidenta!“

Fatah – palestínska frakcia vedená Abbásom, ktorá dominuje v palestínskom parlamente – už bola rozvrátená bojmi o to, kto bude jeho nástupcom. Teraz sa ešte viac rozdelila kvôli svojmu postoju k Hamasu. Ľudia blízki vodcovi, veria, že Fatah – a Palestínska samospráva , s ktorou sa stal synonymom – sa dokáže pretĺkať, aby sa dočkali rozdrvenia svojho islamistického rivala, čo by mu možno dalo šancu získať späť kontrolu nad Gazou. Mnohí z radových členov strany si však myslia niečo iné.  „Kolaps [Hamasu] v Gaze povedie ku kolapsu Fatahu,“ vyjadril sa predstaviteľ Fatahu v Ramalláhu, keď sa trápil nad bezpečnosťou svojich príbuzných v Gaze. Dokonca aj tí, ktorí nemajú v láske Hamas a jeho islamistický zápal, sú zdesení vyhliadkou, že ho  Izrael zlikviduje. Naliehajú na prezidenta Abbása, aby odložil frakcionárstvo a spojil sekulárne hnutie Fatah s Hamasom do vlády jednoty. „Obe strany sa navzájom potrebujú,“ zdôrazňuje Raed al-Debiy, predstaviteľ Fatahu v Nábuluse, najväčšom meste Západného brehu. „Hamas potrebuje medzinárodnú legitimitu Fatahu a Fatah a Palestínska samospráva potrebujú popularitu Hamasu.“

Kríza legitimity Palestínskej samosprávy sa zintenzívňuje finančnou krízou. Hoci sa Palestínska samospráva nedokázala vyvinúť do nezávislého palestínskeho štátu, mnohí Palestínčania ju akceptujú jednoducho len ako zdroj miezd a práce vo verejnom sektore. Zdá sa však, že nebude schopná zabezpečiť ani to.  V najbližších týždňoch má Palestínska samospráva vyplatiť mzdy vo verejnom sektore, vrátane miezd 34 000 príslušníkom palestínskych bezpečnostných síl. Podľa jedného vysokého predstaviteľa Palestínskej samosprávy si však môže dovoliť vyplatiť menej ako 50 % tohtoročných miezd, pričom dodal, že ešte pred súčasnou vojnou v Gaze Izrael zadržiaval colné príjmy, ktoré je povinný odovzdať samospráve Palestíny. Tento nedostatok hotovosti sa v dôsledku vojny pravdepodobne ešte zvýrazní, pretože Izrael uzavrel svoje hranice pre tisíce Palestínčanov zo Západného brehu, ktorí zvyčajne pracujú v Izraeli a platia dane z príjmu Palestínskej samospráve.

Členovia bezpečnostných síl palestínskej samosprávy sú už priateľmi a rodinnými príslušníkmi obviňovaní z toho, že sú sprostredkovateľmi izraelskej okupácie Západného  brehu. V mnohých prípadoch im v odchode z funkcie bráni len mesačná výplata. Palestínska samospráva prekonala predchádzajúce finančné búrky a v minulosti vyplácala mzdy oneskorene alebo ich nebola schopná vyplatiť v plnej výške . Najnovšie plánované zníženie platov je však oveľa väčšie. Ak k tomu dôjde,  desaťtisíce mladých mužov v policajných a národných bezpečnostných zložkách palestínskej samosprávy nemusia prísť do práce. Niektorí z nich by boli zrelými regrútmi pre iné ozbrojené skupiny na Západnom brehu, vrátane Hamasu a Islamského džihádu – skupiny, ktorá mohla byť zodpovedná za výbuch v nemocnici v Gaze. V každom prípade je ťažké si predstaviť, ako nepopulárne a neplatené bezpečnostné sily obstoja, ak sa Palestínčania pokúsia vyplieniť prezidentský palác. „Palestínska verejnosť sa dostáva do bodu varu a výbuchu proti úradom,“ hovorí Amjad Bashqar, predstaviteľ Hamasu v Nábuluse. „Jediná vec, ktorá to odďaľuje, je naše zameranie na odpor [proti Izraelu].“