Nástupca Kaddáfího hovorí po rusky – Európska únia vkladá nádeje do skončenia vojny v Líbyi

Pozornosť sveta sa zameriava na dianie v Líbyi, pretože je to krajina, ktorou prechádzajú cesty nelegálnych migrantov z Afriky i z Blízkeho východu, smerujúcich cez Stredozemné more na európsky kontinent. Okrem toho záujem o vývoj v Líbyi súvisí aj s tým, že táto krajina patrí k vývozcom ropy a jej nevyužité ropné bohatstvo láka nových investorov. I keď objem ťažby ropy neovplyvňuje svetové ceny tejto energetickej suroviny, ropný faktor nie je zanedbateľným činiteľom v záujme ropných spoločností o konsolidáciu pomerov v Líbyi. Európska únia však kladie na prvé miesto svojho záujmu ukončenie občianskej vojny v tejto krajine, pretože inak sotva by sa mohla reálne zaoberať svojimi plánmi zriaďovať tu záchytné centrá, resp. tzv. vyloďovacie platformy pre migrantov zachránených na mori mimo hraníc EÚ.

Ruský internetový denník „Vzgljad“ venuje pozornosť správam, že Líbyjská národná armáda (LNA) kontroluje už 90 % územia krajiny. Z toho usudzuje, že jej veliteľ poľný maršal Chálif Haftár je blízko k tomu, aby sa stal nástupcom plukovníka Kaddáfiho, teda novým „otcom národa.“ Podľa generála Ahmada al-Mismariho armáda „dokázala oslobodiť od extrémistov väčšinu obývaných častí krajiny, a to aj napriek medzinárodnému embargu, ktoré bolo uložené na zásobovanie Haftárovej armády zbraňami.“ Ak možno veriť slovám Ahmada al-Mismariho, potom – podľa ruského denníka  – je Líbya blízko k zjednoteniu. Noviny však nevylučujú, že generál preháňa, čo ilustrujú tým, že pád Benghází oznámila Haftárova armáda už pred rokom, ale v skutočnosti bolo mesto obsadené až v lete.

Líbya sa historicky člení na tri kultúrne a etnicky odlišné časti: Tripolsko (západ), Kyrenaika (východ) a Fezzán (juh). Priemerný Líbyjčan sa cíti najprv príslušníkom určitého kmeňa, potom obyvateľom jedného z týchto troch regiónov a až potom občanom krajiny. V Tripolise sídli „Vláda národnej jednoty“ uznávaná OSN ako jediná legitímna moc v krajine a vedie ju Faiz Sarraj, ktorý prežil už dva pokusy o atentát. Jeho vláda stojí proti režimu Haftára v Tobruku a opiera sa o vlastné ozbrojené sily, i keď ich lojalita voči vláde sa považuje za pochybnú. V Kyrenaike je obyvateľstvo najviac orientované na islamského hodnoty, a preto tu sa zakorenili radikálne extrémistické skupiny, vrátane Al-Kájdy a Islamského štátu, proti ktorým bojovala Líbyjská národná armáda maršala Haftára.

Cháliíf Haftár – pôvodom z jedného z najsilnejších líbyjských kmeňov – sa zúčastnil v roku 1969 prevratu, ktorým sa dostal k moci Kaddáfí, ale v deväťdesiatych rokoch sa rozišli a pokúsil sa o zmenu režimu. Keď sa mu to nepodarilo, emigroval a 20 rokov žil v Spojených štátoch. Európske médiá ho označovali za agenta CIA, čo kategoricky poprel. Je o ňom tiež známe, že študoval v Sovietskom zväze a dobre hovorí po ruský. Po zvrhnutí Kaddáfího poľný maršal za pomoci Egypta vytvoril Líbyjskú národnú armádu, ktorá formálne podlieha parlamentu v Tobruku, ale fakticky jej jedinou autoritou je Haftár. V posledných rokoch sa prezentoval ako spojenec Ruska, ale podľa denníka „Vzgljad“ neexistuje žiadna záruka, že to tak zostane v prípade, keď sa dostane k moci.

Bývalý ruský veľvyslanec v Líbyi Venjamin Popov nepochybuje o tom, že Líbyjská národná armáda ovláda väčšinu územia Líbye. Správy o úspechoch tejto armády považuje za súčasť niektorých zákulisných rokovaní, pravdepodobne súvisiacich s prezidentskými voľbami, ktoré sú naplánované na 10. decembra tohto roku. Haftárova armáda v počte 60-70 tisíc vojakov pokrýva ropné terminály v rôznych častiach krajiny, vrátane tzv. ropného polmesiaca, ropné polia západne od Benghází. Kontroluje rozsiahle územie celej Líbye, vrátane Kyrenaiky. Posledná pevnosť miestnych islamistov – mesto Derna – padla koncom júna. Ruskí znalci Líbye vidia budúcnosť krajiny pod vládou Haftárovej LNA. Kmeňoví šejkovia inklinujú k vytvoreniu pevnej mocenskej štruktúry, ktorá by mala byť Haftárová armáda.