Fico pomohol do sedla Matovičovi, teraz osedlal Ficovi koňa Matovič – volebné preferencie môžu byť iba politická fatamorgána

Hlavnú politickú zodpovednosť za to, že vo februári 2020 zvíťazil v parlamentných voľbách na Slovensku politický subjekt Igora Matoviča nesie predseda strany Smer-SD Robert Fico. Za panovania jeho administratívy bujnela v krajine korupcia, klientelizmus a zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ktoré svojimi rozmermi prekonali defekty všetkých predchádzajúcich vlád – vrátane tretieho kabinetu Vladimíra Mečiara. V dôsledku toho mnohí dôverčiví voliči – hlavne občania s nedostatkom zdravého politického úsudku – naleteli populistickej demagógii Igora Matoviča a jeho oportunistických prisluhovačov v niektorých iných politických stranách. Vydali sa napospas nekompetentnej vláde, ktorá nedisponovala kvalitami, aké sa vyžadujú od ústavných činiteľov zodpovedných za spravovanie štátu. Iba tým potvrdili historickú skúsenosť, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky pomerne ľahko podlieha manipuláciám, ak im populistickí vodcovia nasadia „ružové okuliare.“

Aktuálne volebné preferencie politických strán štyri týždne pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky dokazujú uvádzanú charakteristiku sociálno-politického naturelu Slovákov. V marci 2020 sa predseda strany Smer-SD – vydávajúci sa za sociálneho demokrata – javil ako politická mŕtvola. Vďaka nekompetentnej vláde populistických politikov Fico prežil svoju „klinickú politickú smrť“ a z vedúcej pozície v opozícii vyšachoval aj svojho rivala Petra Pellegriniho, ktorý nedokázal prezentovať verejnosti presvedčivú sociálnodemokratickú alternatívu, akú Slovensko reálne potrebuje. Ficovi pomohol k návratu do pozície hlavného hráča na politickej scéne nielen jeho vycibrený politický intelekt a pragmatický racionalizmus, ale do značnej miery amatérske babráctvo tých, ktorým kedysi vlastnými chybami pomohol k moci. V prospech ambícií Roberta Fica vrátiť sa na vrchol mocenskej pyramídy pôsobili tiež médiá tzv. hlavného prúdu, pretože im chýba určitá miera objektívneho nadhľadu a kritický odstup od jednotlivých aktérov vnútropolitického boja.

Na Slovensku už zavládla politická nervozita v dôsledku neistoty, ako dopadnú parlamentné voľby 30. septembra. Okolo ich predpokladaného výsledku, resp. vývoja po voľbách sa vyrojilo tiež veľa špekulácií, vrátane fám, že v dôsledku akejsi patovej situácie by sa mohli voľby opakovať. Cieľom takejto zavádzajúcej fabulácie je zrejme vyvolať neistotu, ktorá by mala prispieť k maximálnej mobilizácii občanov k účasti na voľbách. Ide totiž o to, že miera účasti na voľbách môže ovplyvniť ich výsledok, i keď nemožno seriózne predvídať, v čí prospech by bola zvýšená účasť na voľbách. Niektorí opoziční politici už dokonca verejne naznačili, že zvýšenie počtu volebných hlasov zo zahraničia by mohlo pomôcť stranám „napravo od stredu,“ medzi ktoré sa paradoxne zaraďuje aj strana Progresívne Slovensko, hoci podľa jej programu ju možno kvalifikovať ako subjekt ľavicovo-liberálnej orientácie. Až reálna účasť na voľbách ukáže, či takéto domnienky boli ukotvené vo faktoch.

Ak parlamentné voľby prinesú výsledky pohybujúce sa približne v rozmedzí hodnôt, ktoré ukázali doterajšie prieskumy volebných preferencií, Slovensko sa ocitne v zložitej situácii, pretože vytvorenie akejkoľvek koaličnej vlády si bude vyžadovať vysokú mieru vzájomnej tolerancie a schopnosti akceptovať kompromisy. Rokovania o zostavení vlády budú prebiehať v časovo náročnom období, čo si uvedomuje napríklad aj Robert Fico, ktorý nedávno požadoval zavedenie dvojtýždňového povolebného moratória na akékoľvek informácie súvisiace s rokovaniami o zostavení vlády. Z toho možno usudzovať, že predseda strany Smer-SD sa zrejme obáva, že by medializácia úniku informácií z politického zákulisia mohla negatívne ovplyvniť jeho partnerov pri potenciálnych koaličných rozhovoroch v neprospech jeho strany. Žiada sa podotknúť, že diskrétnosť nemožno garantovať dohodou o povolebnom moratóriu, pretože je to atribút politickej kultúry.

Hypoteticky možno špekulovať, že po parlamentných voľbách adeptmi na predsedu politickej strany, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová poverí viesť rokovania o zostavení vlády sú traja politici: Robert Fico, Michal Šimečka alebo Peter Pellegrini. Ich poradie určí volebný výsledok a potom koaličný potenciál politickej strany, ktorú reprezentujú. Aktuálne nemožno seriózne predvídať ich šance na úspech, pretože ani doterajšie volebné preferencie získané jednotlivými prieskumnými agentúrami sa nejavia ako spoľahlivý indikátor stranícko-politických nálad v spoločnosti. Percentuálna miera preferencií favorizuje síce stranu Roberta Fica, ale tento ukazovateľ nestačí na to, aby sa mu podarilo zostaviť koaličnú vládu, keď napríklad časť poslaneckého klubu strany Hlas-SD nepodporí takýto koaličný vzťah a vypovie „poslušnosť“ Petrovi Pellegrinimu, ako to urobil on po parlamentných voľbách v roku 2020, keď sa rozišiel so stranou Smer-SD.