Robert Fico už vládu zostavovať nebude – bude to naozaj „ťažký pôrod,“ kým sa zrodí na Slovensku nová koaličná vláda

Hoci výsledky parlamentných volieb na Slovensku budú známe až o tri mesiace, už teraz analytici a komentátori špekulujú nad tým, aká vláda vznikne na základe volebných výsledkov a kto má najpravdepodobnejšie vyhliadky, že príde do funkcie premiéra po Ľudovítovi Ódorovi. Opatrnejší prognostici sa vo svojich špekulatívnych  predpovediach odvolávajú na fenomén „čiernej labute,“ čo je metafora vysvetľujúca postupnosť nepredvídateľnej a neočakávanej udalosti vo vývoji spoločnosti. Teóriu čiernej labute prezentoval pred 16 rokmi americký expert v odbore pravdepodobnosti a finančnej matematiky Nassim Taleb, pôvodom z Libanonu. Cieľom jeho teórie bolo vysvetliť obmedzenosť vedomostí, ktorými ľudia disponujú, ako aj neschopnosť predvídať udalosti, ku ktorým došlo v histórii. O sebe tento múdry Arab napísal: „Mojím koníčkom je podpichovanie ľudí, ktorí sami seba a kvalitu svojich znalostí berú príliš vážne – a nemajú odvahu povedať: Ja neviem.“

S prihliadnutím na fenomén „čiernej labute“ na základe doterajších výsledkov prieskumov volebných preferencií možno venovať pozornosť trom politikom, ktorí reprezentujú najsilnejšie politické strany na Slovensku. Médiá tzv. hlavného prúdu sa pokúšajú favorizovať predsedu strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku. Propagandisti naklonení tomuto politickému subjektu sa snažia využívať rozličné triky, aby vytvorili medzi voličmi dojem, že táto strana má potenciál, ktorý jej dáva šancu „vyšvihnúť“ sa na vrchol preferenčného rebríčka pred jej rivalov. Pozitívnou hodnotou Šimečkovej strany je predovšetkým fakt, že nie je zaťažená defektmi z minulosti. Preto dáva ľuďom nádej na pozitívnu zmenu a ilúziu, že dokáže sa efektívne vysporiadať s problémami, ktoré sa na Slovensku nakopili za predchádzajúcich vlád. Vplyv Progresívneho Slovenska je však limitovaný tým, že je to strana vzdelaných intelektuálov prevažne z mestského prostredia. Preto vo svojej sociálnej „bubline“ zvýrazňujú v programovej agende niektoré témy, ktoré väčšina spoločnosti nepociťuje ako dominantné. I keď Šimečkova strana má primerané  zázemie v kruhu odborníkov, existujú objektívne pochybnosti o tom, či sa dokáže kompetentne popasovať so zložitosťami vládnutia v reálnych podmienkach Ficom a Matovičom zdevastovaného Slovenska.

Preferenčne najsilnejším politickým subjektom – s vyhliadkou na volebné víťazstvo – je strana Smer-SD, ktorú z politického „záhrobia“ dostal na „výslnie“ populistický politik Igor Matovič za príčinlivej asistencie svojich koaličných partnerov. Pôvodne sociálnodemokratický politik – pokúšajúci sa plagiatizovať koncepciu tretej cesty labouristického premiéra Tonyho Blaira – Robert Fico sa prepracoval až na pozíciu radikálneho konzeravtívneho nacionalistu, ktorý vďaka svojmu rétorickému talentu dokáže manipulovať s trochu jednoduchšími ľuďmi pociťujúcimi sociálne ohrozenie dôsledkami vojny na Ukrajine. Spôsob Ficovej agresívnej verejnej komunikácie imponuje voličom, ktorých sklamala Matovičova a Hegerova vláda. Napriek aktuálnym  Ficovým preferenčným úspechom strana Smer-SD sa ocitla na trajektórii Mečiarovho HZDS, ktoré sa stalo víťazom, parlamentných volieb dvakrát po sebe – 1998 a 2002 – ale už nikdy si nenašlo koaličných partnerov na zostavenie vlády. Práve na prahu takého historického osudu sa v súčasnosti ocitol aj Robert Fico !

Bývalý trojnásobný premiér napriek deficitu koaličného potenciálu jeho preferenčne úspešnej strany stále kalkuluje s tým, že sa mu podarí získať ako partnera stranu Hlas-SD. Spolieha sa na to, že Petrovi Pellegrinimu sa nepodarí zostaviť vládnu koalíciu z centristických strán, ktoré vnímajú Pellegriniho stranu ako trójskeho koňa Smer-u, resp. ako dediča Ficových politických hriechov. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že všetky doteraz verejne prezentované postoje predstaviteľov politických strán stojacich na pravo od stredu nemajú relevantnú výpovednú hodnotu. Ide totiž o to, že sú adresované voličom a tiež médiám tzv. hlavného prúdu, aby v súboji o voliča neboli centristické strany diskvalifikované za toleranciu „Pelleho“ strany, ktorá vznikla odštiepením od Smer-u. Ale už 1. októbra 2023 predstavitelia centristických strán zmenia tón a budú deklarovať ochotu dohodnúť sa so stranou Hlas-SD na kompromise, aby sa mohli spolupodieľať na moci. Tento proces nebude jednoduchý a bez komplikácií, avšak iné reálne riešenie povolebnej situácie nebude. Ibaže by nastal povolebný pat, aký naznačili nedávne prieskumy volebných preferencií. I tak však treba venovať pozornosť prognóze, že rozhodujúce slovo pri zostavovaní budúcej koaličnej vlády bude mať Peter Pellegrini.  Bude to naozaj „ťažký pôrod,“ kým sa zrodí na Slovensku nová koaličná vláda !