Rusi sa spoliehajú na „dobrého cára“ Putina – nepáči sa im vynakladanie peňazí na okázalé športové podujatia, ani na vojnu v Sýrii

Analytici upozorňujú, že oficiálni predstavitelia v Moskve si protirečia vo svojich vyjadreniach o aktuálnom stave ruskej ekonomiky. Niektorí tvrdia, že sa ruská ekonomika dobre adaptovala na podmienky, vytvorené režimom protiruských sankcií – ale uvedenému konštatovaniu nezodpovedajú nepopulárne kroky, zamerané na hľadanie nových finančných zdrojov. Ruská ekonomika v poslednom štvrťroku zaznamenala rast o 1,8 %, ale odborníci uvedené číslo nepovažujú za príliš povzbudivé. Osobitne poukazujú na to, že na budúci rok sa príjmy štátneho rozpočtu majú zvýšiť o vyše 600 miliárd rubľov, ale zvýšenie závisí od daňových úprav, ktoré sa premietnu do cien, znižovania miezd, obmedzovania pracovných miest a iných úsporných opatrení firiem.

Sociológ výskumného pracoviska Levada Center v Moskve Denis Volkov komentuje na internetovej stránke moskovského centra Nadácie Carnegie názory Rusov na plánovanú dôchodkovú reformu. Zámer vlády šokoval väčšinu Rusov, ktorí sú tým zmätení a pociťujú obavy a frustráciu z konania vlády, vrátane samotného prezidenta Vladimíra Putina. Podľa prieskumu verejnosť vehementne a takmer všeobecne nesúhlasí s návrhom na zvýšenie dôchodkového veku zo šesťdesiatich na 65 rokov pre mužov a z päťdesiatpäť na šesťdesiattri u žien. Centrum Levada zistilo, že 89 % Rusov hodnotí plán dôchodkovej reformy negatívne, kým o niečo cez 8 % ho schvaľuje – čo možno považovať za bezprecedentný stupeň nesúhlasu.

Mnohí respondenti vyjadrili domnienku, že zmena je nevyhnutná, ale neboli na to celkom pripravení. Ľudia pripustili, že v štátnej pokladni nie sú žiadne peniaze, ale pripisujú to nákladom na zimné olympijské hry v roku 2014, majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018 a pokračujúcemu zásahu Ruska v Sýrii. Respondenti sa sťažovali na to, že Rusko je „v posledných rokoch príliš pohrúžené do obranných a vojenských operácií“, ktoré sa „viažu na Krym“ a obnovenie vojnou rozdelenej Sýrie. Oznámenie plánu na dôchodkovú reformu prehĺbilo obavy a hnev voči štátu. Ľudia dospeli k záveru, že úrady si nespravodlivo zvolili „najrýchlejšie riešenie“ problému: „vládni úradníci sa nechcú deliť o svoje sídla a jachty, takže sú nútení získať odrobinky a kúsočky od obyčajných ľudí.“ Vláda si našla spôsob, ako „podojiť ľudí.“        

Respondenti obviňujú za reformu premiéra Dmitrija Medvedeva a šéfa Účtovnej komory a liberálneho ekonóma Alexeja Kudrina, ako aj celú vládu a stranu Jednotné Rusko. „Relatívne ticho“ prezidenta Vladimíra Putina nezostalo bez povšimnutia. Niektorí ho obhajovali a tvrdili, že iniciatíva nepochádza od neho. Väčšina je presvedčená, že napriek Putinovej zdržanlivosti „vie o všetkom.“ Niektorí nazvali celú záležitosť trikom, aby prezident vyzeral ako „dobrý cár a záchranca.“ Tí, ktorí už boli rozčarovaní Putinom, pripisujú jeho mlčanie skutočnosti, že ide o jeho „zdanlivo“ posledné prezidentské obdobie, takže berie to úplne chladnokrvne. Napriek tomu väčšina ľudí dúfa, že Putin zasiahne a zmení navrhované opatrenia. Rusov to zaskočilo, pretože prišlo to menej ako tri mesiace po prezidentských voľbách, pred ktorými Putin ani nenaznačil plánované zvýšenie dôchodku.

Podľa niektorých respondentov „ruský ľud to bude znášať až do konca“ a „reformu len prehltne.“ Respondenti nepochybujú, že tí, čo sa blížia k dôchodkovému veku, sa najpravdepodobnejšie zúčastnia protestov. Niektorí očakávajú, že ľudia „budú hľadať medzery“ – teda vyhýbať sa plateniu daní, pracovať „na čierno“ alebo zámerne znižovať svoju produktivitu. Len málo ľudí sa domnieva, že plán dôchodkovej reformy bude zrušený a demonštranti prinútia vládu ku kompromisu. Respondenti sa tiež domnievajú, že štát musí pomôcť ľuďom prispôsobiť sa zmenám a udržať ich zdravotný stav a zamestnanosť. Ľudia očakávajú, že takéto programy musia obsahovať dodatočné záruky zamestnania. Respondenti zdôrazňovali, že najprv treba zlepšiť zdravotnú starostlivosť a potom zvyšovať vek odchodu do dôchodku.