Voliči nedokážu rozoznať populizmus od rozumného prístupu k spravovaniu spoločnosti – ale ocenia inteligentnú komunikáciu premiéra Ódora

Kabinet Ľudovíta Ódora si počína rozvážne a samotný premiér štýlom svojej verejnej komunikácie ukazuje občanom, že o problémoch spoločnosti možno sa vyjadrovať slušne, bez primitívnych zjednodušení a krčmových vulgarizmov. I keď od úradníckej vlády nemožno očakávať prevratné riešenia toho, čo sa nakopilo za panovania predchádzajúcich vlád, premýšľajúci ľudia ocenia, ako úradnícka vláda koná uvážlivo a bez propagandistického balastu. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že ak volebné preferencie sú ukazovateľom racionálneho uvažovania voličov, tak voliči na Slovensku zostávajú v zajatí stereotypov a predsudkov, ktoré im prekážajú rozoznať populistickú demagógiu od rozumného prístupu k spravovaniu spoločnosti. Napriek tomu dočasná vláda odborníkov môže aspoň niektorým občanom otvoriť oči, aby videli, aký je rozdiel medzi vládou polovzdelancov a plytkých manipulátorov moci a medzi exekutívou zloženou z profesionálov s odborným zázemím.

Vieme, že programová agenda Ódorovej vlády nie je obsiahla, ale aj tak je dôležitá, pretože jej hlavný bod – návrh štátneho rozpočtu – načrtne kontúry rámca fungovania novej vlády vo fiskálnej sfére. Kabinet vytvorený na základe septembrových volieb nemusí navrhovaný rozpočet akceptovať, ale vzhľadom na zloženie budúcej vlády možno predpokladať, že ho jednoducho „nehodia do koša.“ Premiér Ódor už avizoval realistický rozpočet a deklaroval svoje priority: zabrániť tomu, aby vysokoškoláci masívne odchádzali do zahraničia, podporovať slabšie skupiny, minority, riešiť generačnú chudobu, generačnú nevzdelanosť – a vysporiadať sa s katastrofálnou neschopnosťou pri čerpaní financií z eurofondov. V takomto nastavení bude musieť pokračovať každá vláda, či už bude na jej čele Peter Pellegrini alebo iný zodpovedný politik, ktorý dbá na aktuálne záujmy Slovenskej republiky.

Možno považovať za pochopiteľné, že predseda strany Smer-SD Robert Fico prejavil voči úradníckej vláde negatívne stanovisko. Robert Fico sa vydáva za sociálneho demokrata, ale v skutočnosti je konzervatívno-nacionalistickým politikom, zatiaľ čo Ľudoví Ódor stojí na čele vlády centristického charakteru.  Ostatní kritici programového vyhlásenia vlády – s výnimkou bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej – nestoja za reč; či už ide o politikov, analytikov alebo novinárov, pretože svojimi výhradami prezentovali skôr svoju politickú antipatiu voči úradníckej vláde, povrchnosť príznačnú pre mnohých novinárov či oportunistický utilitarizmus politikov – než kompetentný prístup, aký sa pri posudzovaní závažných dokumentov, ako je programové vyhlásenie vlády očakáva. Maximalistický prístup niektorých kritikov naznačuje, že akosi nebrali do úvahy okolnosti a súvislosti, ktoré viedli k vytvoreniu úradníckej vlády.

Osobitnú pozornosť si zaslúži kritický názor občianskeho združenia Proforum,   prezentovaný Brigitou Schmögnerovou. Vyjadruje sociálnodemokratický pohľad na problémy, ktorých riešenie čaká budúcu vládu po parlamentných voľbách 30. septembra. Keďže ako pravdepodobný výsledok volieb sa očakáva vznik koaličnej vlády na čele s predsedom strany Hlas-SD Petrom Pellegrinim, je viac než užitočné zmieniť sa o tom, aký dôraz sociálni demokrati kladú na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu prostredníctvom investícií a prechod na nový model slovenskej ekonomiky. Dôležité je tiež spomenúť, že podporujú strednodobý zámer, aby sa konsolidácia verejných financií uskutočňovala tak, aby neohrozila rast a sociálnu súdržnosť, ktorá je predpokladom zachovania demokratického smerovania štátu. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že výhrady k programovému vyhláseniu Ódorovej vlády – tlmočené bývalou ministerkou financií – majú zásadný význam z hľadiska programovej orientácie budúceho vládneho kabinetu.

Ódorova vláda koná rozvážne a nenechala sa zavliecť do primitívnych politických šarvátok. Škoda, že prezidentka Zuzana Čaputová nemala potrebnú odvahu nominovať úradnícku vládu skôr, aby sa predišlo politickým hádkam, chaosu a inflácii poslaneckých návrhov predkladaných na poslednú chvíľu. Ponechala vládu v rukách neschopného Eduarda Hegera a tým poskytla príležitosť extrémistickým silám na čele s Robertom Ficom, aby „prilievali benzín do ohňa“ nespokojnosti občanov. Posledné mesiace v Národnej rade Slovenskej republiky spôsobujú napätie v podnikateľských kruhoch, pretože mnohé návrhy zákonov neprešli štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním. Do parlamentu sa dostali viaceré novely zákonov populistického charakteru, ktoré sú súčasťou predvolebnej kampane politických strán. V takomto kontexte nebolo ani realistické očakávať, že programové vyhlásenie vlády Ľudovíta Ódora si získa podporu väčšiny poslancov.