Kto sa bojí ako čert svätenej vody vládnej koalície s Pellegrinim – nositelia deštrukčných tendencií v slovenskej politike

Hoci do parlamentných volieb zostáva ešte päť mesiacov, počas ktorých sa bude predvolebná kampaň ešte viac konfliktne vyostrovať – teda môže prinášať potenciálne kompromitujúce odhalenia – doterajší vývoj volebných preferencií naznačuje ako veľmi pravdepodobný variant, že vládu bude zostavovať predseda strany Hlas-SD – Peter Pellegrini. Strana Smer-SD sa už dávnejšie ocitla na politickej trajektórii Mečiarovho politického subjektu HZDS, ktorý si dvakrát po sebe nedokázal nájsť koaličných partnerov na zostavenie vlády, čo s určitosťou čaká Roberta Fica, keby sa mu podarilo udržať opozičný elektorát na takej úrovni, ako to vykazujú prieskumy verejnej mienky. Takto sa povolebná situácia javí objektívnym analytikom, nezaťaženým predsudkami ani previazanosťou s politickými stranami orientovanými „napravo od stredu.“ Uvedená prognóza nie je síce definitívna, ale sotva možno na základe známych faktov extrapolovať iný výsledok septembrových volieb.

V kontexte s preferenciami ostatných politických strán, ktoré majú šancu získať vo voľbách signifikantný počet poslaneckých kresiel, nepôsobia však vyhliadky strany Hlas-SD na koaličné vládnutie na prvý  pohľad optimisticky. Pretože pri zostavovaní kabinetu nemôže Peter Pellegrini opierať sa o podporu strany Smer-SD – ani strany Republika – je odkázaný na ostatné politické subjekty, s výnimkou „toxického“ hnutia OĽaNO. Zatiaľ iba populistické hnutie Sme rodina je bezvýhradne ochotné prijať ministerské kreslá v Pellegriniho kabinete, zatiaľ čo strany Progresívne Slovensko, SaS – po novom SASKA – a KDH sa k budúcej spolupráci s Pellegriniho stranou vyjadrovali opatrne, resp. s výhradami. Všetci tak robia s ohľadom na svojich voličov, ktorých hlavne predseda strany OĽaNO Igor Matovič a niektoré médiá strašia, že strana Hlas-SD sa po voľbách spojí s Ficovou stranou, aby obnovili štýl ich vládnutia pred rokom 2020.

Politici týchto troch strán – a tiež aj Peter Pellegrini – sa ako „čert svätenej vody boja“ hovoriť o možnosti vládnej koalície so stranou Hlas-SD. Ide totiž o to, že značná časť ich elektorátu je pod vplyvom demagogickej propagandy, šírenej Ficom a Matovičom, ktorí svoj politický boj založili na nevraživosti a animozite z predchádzajúceho volebného obdobia. Určitou „obeťou“ tohto stavu sa stal jeden z podpredsedov strany Hlas-SD Peter Kmec, keď vo verejnej diskusii na pôde Wetler Institute vyjadril zhodu v názoroch na zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska s poslancom  za Progresívne Slovensko Tomášom Valáškom a poslancom strany SaS Jurajom Krúpom. Kmecovo vyjadrenie bolo dezinterpretované ako predzvesť budúcej koalície Hlas-SaS-Progresívne Slovensko; kvôli tomu sa vzdal funkcie zahraničnopolitického tajomníka strany, čo malo zabrániť hlavne kampani Ficovej partaje proti Pellegriniho strane.

V protiklade s náladou verejnosti sklamanej vládou Matoviča a Hegera pôsobia naivne postoje niektorých politikov deklarujúcich orientáciu na hodnoty liberálnej pravice. Povzbudzujú ich v tom aj niektoré médiá, ktoré deformovanou optikou zrkadlia situáciu v spoločnosti. Azda najďalej v naivnom vnímaní spoločenskej reality zašiel bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý sa pokúša vstúpiť do volebného zápasu o budúcnosť Slovenska založením vlastnej politickej strany. Jeho experiment triešti elektorát pravice; neprináša očakávaný efekt, ktorý mal vyplynúť zo sentimentu reforiem otvárajúcich Slovensku bránu do euroatlantických štruktúr. Rovnako naivne vyznievajú aj snahy o spájanie mimoparlamentných subjektov, primárne založených na politickej márnivosti ich zakladateľov. Nenašli pre seba primeraný priestor v existujúcich politických stranách, a preto založili trpasličie subjekty živoriace na periférii politickej scény.

Predstavitelia strán, ktoré majú reálny potenciál participovať na koaličnej vláde, ktorá vznikne po voľbách na jeseň, by mali ignorovať nositeľov deštrukčných tendencií v slovenskej politike a už teraz sa koncentrovať na budúcnosť. Potenciálny premiér Peter Pellegrini nie je Fico, i keď možno polovica jeho elektorátu v minulosti volila stranu Smer-SD. Kto si z jeho serióznych oponentov všimol, že strana Hlas-SD pripravuje projekt moderného vládnutia ? Vie vôbec niekto o tom, že Pellegrini sa zamýšľa nad tým, ako zbúrať múr medzi opozíciou a vládou ? Alebo všimli si nejakí novinári, že Pellegrini „sníva“ o tom, ako by bolo pre Slovensko užitočné, keby sme si po vzore Fínska vytvorili v Národnej rade SR výbor, kde by sa poslanci všetkých parlamentných strán zaoberali témami, kde chcú mať Slovensko o 20 rokov ? Žiaľ, témy verejného diskurzu určujú v tejto krajine Matovič a Fico !