Rusko na prahu nového kola ekonomických sankcií – devalvácia rubľa ohrozí makroekonomickú stabilitu krajiny a dotkne sa jej obyvateľov

Svetová banka vo svojej analýze minuloročného vývoja svetového hospodárstva uviedla, že ruská ekonomika je 11. najsilnejšou na svete. Teraz – keď sa po období recesie Rusko spamätalo a pomaly začalo jeho hospodárstvo naberať dych – z Washingtonu avizovali nové kolo sankcií, ktoré by mali prinútiť prezidenta Vladimíra Putina, aby zmenil svoju zahraničnú politiku a pristúpil na niektoré požiadavky Západu. Iniciátori sankcií sa domnievajú, že takýmto spôsobom presvedčia vedenie v Kremli, aby neriskovalo ďalšie škody ruskej ekonomike a akceptovalo ich podmienky pozitívnej spolupráce so zahraničím. Niektorí západní analytici sú však k takejto stratégii skeptickí s odôvodnením, že sankcie proti krajine ako je Rusko, majú veľmi obmedzený efekt, pretože upevňujú závislosť ruskej verejnosti, jej politickej elity a oligarchov na štáte. A tým neoslabujú, ale posilňujú autoritu Vladimíra Putina.

Univerzitný profesor a skúsený ekonóm Oleg Jugin prezentoval v ruskom denníku „Vedomosti“ svoje názory na prudký nárast sankčnej rétoriky amerických zákonodarcov a ministerstva zahraničných vecí USA, ktorý viedol k poklesu hodnoty akcií popredných ruských firiem a tiež kurzu rubľa voči doláru a euru. Pripúšťa, že takéto výrazné znehodnotenie meny a cenných papierov pod vplyvom najrôznejších negatívnych správ je dočasné a môže dôjsť k jeho korekcii. Uznáva však, že naznačené sankčné opatrenia zo strany Spojených štátov sa dotýkajú najcitlivejších momentov makroekonomickej stability Ruska. V ruskom vládnom dlhu majú zahraniční investori investície vo výške cca 30 miliárd $, zatiaľ čo ďalšie sú v akciách vlajkovej lode domáceho bankového systému – Sberbanku a iných subjektov. Existujú tiež investície do akcií a dlhopisov ďalších domácich emitentov.

Podľa Jugina investori vidia konzistentný trend v zhoršovaní vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Autor pripomína vyjadrenie premiéra Dmitrija Medvedeva o ekonomickej vojne vyhlásenej Rusku. Predpokladá, že najmä zahraniční investori by mohli radšej skôr ako neskôr svoje investičné pozície v krajine – čo sa stalo minulý týždeň. Celkové portfólio investícií, ktoré môžu byť v takomto prípade stiahnuté z krajiny, predstavuje vyše 70 miliárd $ – plus 30 miliárd $ nadchádzajúcich platieb za staré firemné dlhy. A to v danom momente nie je v silách platobnej bilancie krajiny, najmä pri súčasných cenách ropy. Ide o prípad, keď sa neberie do úvahy málo pravdepodobný scenár, keď by vláda minula rezervy na podporu rubľa. Devalvácia rubľa bude nevyhnutná, aby sa znížil dovoz a vyrovnala platobná bilancia.

Autor podotýka, že devalvácia rubľa znamená pre exportné firmy a rozpočet plus, ale obrovské mínus pre spoločnosti uspokojujúce domáci dopyt a domácnosti, pretože devalvácia vedie k nárastu cien a obmedzovaniu dopytu a spotreby. Preto politika menových inštitúcií by mala byť prispôsobená tak, že by sa mohli urobiť kroky, aby sa odvrátil scenár hlbokého poklesu reálnych príjmov obyvateľstva v dôsledku sankcií. Išlo by asi o dve opatrenia. Prvým je zastavenie nákupu meny ministerstvom financií, inými slovami pozastavenie rozpočtového pravidla, ktoré sa javí ako protiinflačné, ale zhoršuje platobnú bilanciu a prispieva k poklesu rubľa. Druhé opatrenie spočíva v tom, že Ruská banka by mala začať s nákupom Federálnych úverových dlhopisov (  OFZ) na sekundárnom trhu cenných papierov, aby sa predišlo ich nadmernému znehodnocovaniu, spôsobujúcemu straty domácemu bankovníctvu.

Okrem problémov pre občanov hrozí štátnym bankám vylúčenie platieb v dolároch, čo by postihlo zahraničnú obchodnú aktivitu domácich spoločností, ktorí sú ich zákazníkmi. Keby sa táto možnosť stala realitou, subjekty – ktoré sa zaoberajú sa zahranično-ekonomickými aktivitami – budú musieť previesť svoje účty v cudzej mene na neštátne banky, neodkladne splatiť alebo konvertovať na ruble úvery v cudzej mene. Možno to konštatovať aj o vkladateľoch, ktorí majú dolárové účty. Všetko to oslabí bilanciu štátnych bánk, ich rentabilnosť a kapitál. Ale ich podpora – je tiež záležitosťou peňazí daňových poplatníkov. Trhy budú čakať na akékoľvek signály na potvrdenie alebo popretie naznačeného trendu. Zatiaľ tieto signály sa nevyvíjajú v prospech rubľa.