Pellegrini zostáva medzi dominantnými hráčmi na politickej scéne – nemôže však otrocky kopírovať Ficovu agendu
Predvolebná kampaň sa na Slovensku iba rozbieha, ale už teraz medzi témy, ktoré sa najfrekventovanejšie vyskytujú vo verejných diskusiách i na tlačových besedách politických strán, patrí otázka, ktorá politická strana akceptuje ako potenciálneho koaličného partnera po voľbách stranu Petra Pellegriniho – Hlas-SD. Podaktorí síce na základe nedávnych predvolebných prieskumov sa pokúšajú vyradiť Hlas-SD z koaličných kalkulácií, avšak väčšina serióznych analytikov i politikov počíta s tým, že po voľbách v septembri bude Pellegriniho strana jeden z najdôležitejších hráčov pri zostavovaní nového ministerského kabinetu. Dokonca si to uvedomuje aj politický „trpaslík“ Andrej Danko, ktorý opakovane vyzval predsedu strany Hlas-SD Petra Pellegriniho na stretnutie v trojici s predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom, aby hovorili o tom, ako spoločne zabrániť stranám Progresívne Slovensko a SASKA dostať sa k moci. Robert Fico pozvanie predsedu Slovenskej národnej strany prijal, pretože považuje Danka „za solídneho partnera.“ Peter Pellegrini Dankovu iniciatívu odmietol s výhovorkou, že má už dohodnutý program – i keď nevylúčil, že by sa mohol niekedy so šéfom SNS stretnúť.
Triezvejší pozorovatelia politických pomerov na Slovensku nepovažujú za reálne alarmistické hlasy, že po jesenných voľbách sa vráti do vlády strana Smer-SD. V takom prípade je však veľmi pravdepodobná alternatíva, že budúcu koaličnú vládu by mohol zostavovať Peter Pellegrini, aj keď v súčasnosti jeho potenciálni koaliční partneri z politických subjektov „napravo od stredu“ s ohľadom na elektorát, ako aj konkurenciu pravicových súperov o takomto riešení sa boja hovoriť celkom otvorene. Zrejme nechcú dať zámienku hlavne extrémistickým populistom – ako je napríklad Igor Matovič – aby na nich útočili a vystavili riziku prelievania hlasov k stranám, ktoré ako kľúčový bod svojej agendy formulovali „boj proti mafii. “Okrem týchto okolností ich k zdržanlivosti núti aj komunikačný štýl samotného Petra Pellegriniho, príznačný opatrníckym oportunizmom, akým sa prejavoval počas doterajšej politickej kariéry.
Žiada sa však podotknúť, že volebné šance strany Hlas-SD závisia tiež na tom, či vedenie strany – vrátane Petra Pellegriniho – bude naďalej otrocky kopírovať agendu, ktorú im diktuje Robert Fico, alebo zreteľne a bez krasorečnenia budú prezentovať sociálnodemokratickú politiku, ako to s úspechom dokázali ľavicové strany v iných krajinách Európskej únie. Predovšetkým ide o to, že sociálnodemokratickú politiku nemožno obmedziť iba na preteky v servírovaní tzv. sociálnych balíčkov a iných benefitov. Pellegriniho strana by mala ľuďom vysvetľovať konkrétne argumenty o výhodách silnej redistribučnej funkcie štátu, ktorá je osobitne významná pre jej potenciálnych voličov. Rovnako dôležité je bojovať za autonómiu samospráv, aby pri rozhodovaní o komunálnych investíciách neboli odkázané na ľubovôľu či priazeň vlády, resp. ministerstiev. V tejto sfére Hlas-SD má dostatočné personálne zázemie, ktoré umožní strane kompetentne osloviť voličov.
Hlas-SD zaiste počíta aj s tým, že niektoré osoby – ktoré boli súputníkmi Pellegriniho v strane Smer-SD – ocitli sa v „hľadáčiku“ orgánov činných v trestnom konaní. Pre politických protivníkov Hlas-u je to vítaná príležitosť, aby ju využili v rámci volebného boja. Ak sa takéto prípady vyskytnú, optimálnym riešením nebude právnické kľučkovanie, ale vecný komentár v tzv. suchom štýle. Samozrejme, že nebude to jednoduché, pretože médiá tzv. hlavného prúdu nie sú Pellegriniho strane naklonené – napríklad tak, ako Richardovi Sulíkovi, ktorému sa stačilo ospravedlniť a jeho paktovanie s mafiánom Mariánom Kočnerom mu bolo odpustené a fakticky zabudnuté. Vedenie strany Hlas-SD by sa malo v takýchto prípadoch držať príslovia: „Dvakrát meraj a raz rež!“
Prieskumy volebných preferencií v posledných mesiacoch odsunuli stranu Hlas-SD medzi opozičnými subjektmi na druhé miesto. Aktivity Pellegriniho a jeho kolegov v najbližších piatich mesiacoch ukážu, či invenčný potenciál strany sa už vyčerpal, alebo či vedenie strany dokáže nájsť príčiny poklesu jej preferencií a nasmeruje Hlas tak, aby si obnovil potenciál dominantného koaličného partnera. Pre Pellegriniho stranu to nebude ľahké, pretože manévruje medzi dvomi protipólmi. Na jednej strane sa pokúša udržať si priazeň tzv. sociálnymi balíčkami kupovaných konzervatívnych patriotov – a na druhej strane si chce nakloniť priazeň euroatlanticky orientovaných potenciálnych koaličných partnerov. Problém je umocnený aj tým, že nie všetci pôvodní priaznivci Pellegriniho sa vrátili k Ficovi, ale určitá časť sa k nemu otočila chrbtom z toho dôvodu, že im nekonvenovala jeho politika „sedenia na dvoch stoličkách.“