Prieskumy zrkadlia sklamanie voličov dosluhujúcej vládnej garnitúry – jednoduchý volič je však stále náchylný uveriť sľubom populistov
Chaos v parlamente, vláda s pochybnou legitimitou a prezidentka republiky bez politickej erudície nepôsobia na mnohých občanov Slovenskej republiky pozitívnym dojmom. Populistickí politici – počínajúc Igorom Matovičom a končiac Robertom Ficom – ťažia aj z toho, že nemalá časť ich elektorátu sa už prepadla do hustých sietí konšpiracionizmu, ktorý opantal mysle trochu jednoduchších ľudí a vydal ich bludom manipulátorov. Takto opísaný neradostný stav potvrdzujú tiež prieskumy volebných preferencií, kde sa zrkadlí sklamanie voličov dosluhujúcej vládnej garnitúry a zároveň ilúzie ľudí so slabou politickou pamäťou. Niektoré plytké diskusie o pálčivých témach súčasnosti – nielen na sociálnych sieťach – ale aj v tzv. médiách hlavného prúdu sa pohybujú v akomsi „začarovanom kruhu“ stereotypov a predsudkov. Politici sa ocitli v zajatí čísiel prieskumov volebných preferencií a atmosféry ohlasov ich počinov na sociálnych sieťach, ale iba niekoľkí politológovia a sociológovia sa úprimne pokúšajú hľadať odpoveď na otázku, prečo si 81,1 % ľudí u nás myslí, že Slovensko sa uberá nesprávnym alebo skôr nesprávnym smerom ?
Akú odpoveď však možno čakať napríklad od takého politika, ako je predseda strany Sloboda a Solidarita – Richard Sulík. O jeho intelektuálnej kapacite vypovedá nápad, že premenovaním strany a zmenou jej reklamného vizuálu zachráni SaS pred úpadkom. Ani väčšina ostatných politikov – či už kvázi vládnych alebo opozičných – neupriamuje pozornosť voličov na zásadné problémy spoločnosti, resp. otvorené otázky jej budúceho smerovania. Do určitej miery tento nedostatok súvisí s úrovňou ich vzdelania, resp. všeobecného rozhľadu, aby sa dokázali obklopiť kvalifikovanými ľuďmi, ktorí by boli pre nich ochotní pracovať. Pre tento defekt podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová iniciovala vyšetrovanie údajného odpočúvania vládnej siete Govnet v júni 2020, ale ani temer po troch rokoch vyšetrovania neboli potvrdené škandálne vyjadrenia nekompetentnej vicepremiérky. Prípad ilustruje neadekvátnu úroveň niektorých vládnych činiteľov i nezodpovednosť koaličných kolegov, ktorí takéto zlyhania tolerovali.
Ani potenciálni adepti na kreslá v novej vláde neposkytujú dôveryhodné záruky, že sa do administratívy po parlamentných voľbách v septembri 2023 dostanú ľudia, ktorí budú zodpovedať náročným kritériám ústavných činiteľov. V súvislosti so správou, že strana Progresívne Slovensko prijala za svojho člena bývalého policajného prezidenta a donedávna poradcu súčasného ministra vnútra – Jaroslava Spišiaka; zo zákulisia prenikli správy, že je to favorizovaný adept tejto strany na post ministra vnútra. Ohlasy na jeho budúcu nomináciu na čelo tohto ministerstva v prípade pozitívnych výsledkov strany PS vo voľbách pripúšťajú, že Spišiak je skúseným policajtom, ale pripomínajú, že bol fakticky „bábkovodičom“ ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý riadenie svojho rezortu nezvládol. Okrem toho voči Spišiakovej nominácii na post po Mikulcovi sa uvádza ako argument úzus, že v zavedených demokraciách ministrom vnútra nie je bývalý príslušník ozbrojeného zboru.
Možno niekomu sa môže zdať, že do jesenných parlamentných volieb je ešte času dosť, aby sa verejne preosievali mená, ktoré sa objavia na kandidátskych listinách poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu nie je na škodu, aby sa občania čo najskôr a čo najviac dozvedeli, kto sa bude uchádzať o ich dôveru vo voľbách. Už teraz sa rozbieha mediálna manipulácia verejnej mienky, ktorej sa začínajú servírovať favoriti určitých politických strán, resp. záujmových skupín, aby po voľbách v parlamente a vo vláde presadzovali a obhajovali ich ciele a potreby. Osobitne podozrievavo a s nedôverou treba prijímať volebnú propagandu šírenú sociálnymi sieťami, kde populisti a apoštolovia konšpiračných teórií lovia sklamaných občanov, ktorí stratili dôveru v štát a jeho inštitúcie. Už výsledok parlamentných volieb vo februári 2020 ukázal, že sklamaný volič je náchylný uveriť farizejským sľubom populistov, ako je napríklad Igor Matovič.
Aktuálnou predvolebnou témou médií je strašenie Robertom Ficom. K tomu treba najprv povedať, že „vodu na mlyn“ Ficovi nahnali politické strany dosluhujúcej koalície – a to tým, že v nádeji, že zlepšia svoje volebné výsledky, schválili si termín volieb v septembri. Ficovi fakticky pomohla aj prezidentka Zuzana Čaputová s jej nie príliš prezieravými poradcami, keďže sa jasne nevyjadrila k termínu volieb. Strane Smer-SD sa otvoril „časo-priestor“ na to, aby zahltila sklamaných voličov svojimi argumentmi. Ani predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini svojou politikou „ani ryba-ani rak“ nedokázal vziať „vietor z plachiet“ Ficovej demagógii a Pellegriniho strana tak stratila výrazné percento priaznivcov, ktorí ešte pred rokom boli ochotní jej dať vo voľbách svoj hlas. Pellegriniho pokus o „slovenskú sociálnu demokraciu“ stratil teda potenciál strategickej iniciatívy, ale ani tak nemožno šíriť domnienky, že by sa po voľbách strana Hlas-SD „sprznila“ v koalícii s Ficom.