Čínsky „neamerický“ kurz a protiamerický postoj Ruska nemôžu zostať kompatibilné – Čína si vzala poučenia z Putinovej vojny na Ukrajine

Ruskí a medzinárodní experti pokračujú v rekapitulácii výsledkov návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve, pričom často prezentujú názor, že Rusko upadá do vazalskej závislosti od Číny, alebo šíria fámy o vytvorení strategickej protizápadnej aliancie medzi týmito dvoma krajinami. Americkí analytici upozorňujú na zámer Pekingu pripútať si Rusko ako juniorského partnera Číny. Strategická hodnota Ruska pre Čínu si podľa nich vyžaduje, aby Moskva na Ukrajine objektívne neprehrávala. Pekingu vyhovuje interpretácia, že dnešná Ukrajina predznamenáva zajtrajšok Taiwanu, ale chce, aby svet akceptoval, že Ukrajina je suverénny štát a Taiwan nie je. Existuje však aj menej dramatická vízia vzťahu Pekingu a Moskvy, ktorá sa opiera o tvrdenie, že ​​medzi Čínou a Ruskom nevznikla a ani sa nikdy nevyvinie žiadna trvalá únia a dokonca kvázi feudálny vzťah. S najväčšou pravdepodobnosťou, či už teraz alebo v budúcnosti, sa veci zredukujú na nerovné ekonomické  partnerstvo a príležitostnú politickú spoluprácu, ktorá má veľmi ďaleko od skutočného spojenectva.

Zakladateľ moskovského Centra pre štúdium postindustriálnej spoločnosti, ekonóm a sociológ Vladislav Inozemcev – ktorý v súčasnosti pôsobí vo Washingtone – sa vo svojej analýze zaoberá  touto menej dramatickou víziou vzťahu Pekingu a Moskvy. Ako uvádza, mnohí teraz hovoria, že Čína sa od vypuknutia vojny na Ukrajine stala pre ruskú ekonomiku veľmi dôležitou.  Podiel Číny na exporte Ruska vzrástol z 13,2 % na 19,3 % v roku 2022 a pravdepodobne bude v roku 2023 naďalej rásť, pravdepodobne na 23-25 %, na pozadí zmenšujúcich sa dodávok do Európy. Dovoz z Číny zároveň naďalej rýchlo rastie, čo sa týka objemu aj hodnoty. Za posledný rok čínske spoločnosti takmer monopolizovali ruský trh s mobilnými telefónmi a vytvorili si dobrú základňu pre dominanciu v automobilovom priemysle. Je celkom pravdepodobné, že čínske produkty dosiahnu významnú prítomnosť v ruskom leteckom priemysle a železničnej doprave v rokoch 2024–2027. Treba si tiež  pamätať, že podiel jüanov (RMB) na platbách za ruský export vlani vzrástol z 0,5 % na viac ako 16 % a RMB sa stal najobchodovanejšou menou na moskovskej burze. Ruské spoločnosti si začínajú požičiavať v RMB a Národný fond bohatstva (NWF) sa bude odteraz dopĺňať iba v tejto mene (pravdepodobnosť, že sa tak stane, však zostáva čisto iluzórna, keďže NWF sa naďalej pomerne rýchlo stráca ) .

Nemožno však tvrdiť, že všetky spomínané fakty možno považovať za dôkaz vznikajúcej ekonomickej vazalizácie. Ak sa pozrieme na suseda Číny, Japonsko, ktoré drží 88,9 % svojich rezerv v amerických vládnych dlhopisoch, platí za viac ako 86 % svojho vývozu v dolároch a realizuje približne 20 % svojich transakcií zahraničného obchodu zo Spojených štátov, tento obraz nevyzerá ako závislosť. Naopak, každý si pamätá časy, keď bolo Japonsko silným ekonomickým rivalom Ameriky, nie menej hrozivým ako dnes Čína (alebo sa aspoň zdá). Závislosť jednej ekonomiky na druhej nie je určovaná zahraničným obchodom, ale skôr investíciami a dlhovými vzťahmi (minulú zimu sme jasne videli, ako ľahko sa rozbila vízia Kremľa o „závislosti“ Európy na ruskej energii). Zdá sa, že medzi Ruskom a Čínou sa nič také nedeje. Zatiaľ čo Čína za posledné desaťročie investovala viac ako 1 bilión $ do krajín projektu Pásmo a Cesta, z tohto čísla išlo len necelých 13 miliárd $  Rusku a dlhy ruských korporácií voči čínskym investorom boli takmer úplne splatené dodávkami energie. Samozrejme, Čína môže byť pre Rusko zdrojom mnohých nepríjemností: od znižovania jej nákupov surovín (vývoj, ktorý nemožno úplne vylúčiť, keďže Peking minulý rok znížil celkový dovoz všetkých druhov energetických médií, a dosť výrazne v niektorých oblastiach) po blížiace sa obmedzenia tranzitu dovážaného nákladu alebo „uťahovanie skrutiek“ pri predaji high-tech produktov so západnými „vnútornosťami“. Ázijský gigant však nedokáže zmeniť strategický kurz Ruska (a to sa mimochodom javí ako najdôležitejší výsledok návštevy čínskeho lídra v Moskve).

Čína môže mať veľký záujem o vytvorenie mediálneho a politického zázemia pre Rusko, aby demonštrovala podporu Moskve. Možno však len súhlasiť s prezidentom  Joeom Bidenom, ktorý podotkol pred pár dňami, že viacnásobné bilaterálne stretnutia medzi Putinom a Si Ťin-pchingom, ako aj rastúci vzájomný obchod medzi oboma krajinami, by sa nemali považovať za dôkaz, že vzniká plnohodnotná aliancia. Treba si uvedomiť aj to, že Čínska ľudová republika a Ruská federácia vyznávajú radikálne odlišné ideológie a snažia sa o odlišné ciele. Čína ako štát a spoločnosť nesmierne profitovala z globalizácie vedenej USA a moderná čínska ekonomika sa objavila a rozvíjala v jej výklenkoch. Z tohto dôvodu sa Čína stále snaží na jednej strane zachovať globálne ekonomické trendy a na druhej strane vytvoriť „neamerický“ (neamericko-centristický) svet.

Už pred dvoma rokmi prof. Vladislav Inozemcev publikoval článok o vzniku dvoch globalizačných modelov, ktoré by mohli formovať svet v 21. storočí. Podľa jednej alternatívy je Čína schopná zhromaždiť okolo seba krajiny globálneho Juhu a prilákať ich svojimi priemyselnými a finančnými schopnosťami. USA a Európska únia môžu naďalej dominovať v informačnej a sieťovej ekonomike, podporovať prestížnu spotrebu a spoliehať sa na široké využitie svojich značiek, inštitúcií a sociálnych sietí po celom svete. Naproti tomu Rusko ako krajina a spoločnosť nezískalo z globalizácie takmer nič: obohatilo malú časť svojich občanov, z ktorých väčšina už Rusko opustila, a infraštruktúra a priemyselný sektor krajiny sú už dlho v katastrofálnom stave. Ruskí lídri  boli ľahostajní k vývoju vo svete. Dúfajú v „kolaps dolára“, „rozpad EÚ“ a vzostup univerzálnej autarkie, snažiac sa nevytvárať alternatívu k Amerike, ale spôsobiť jej maximálne možné škody, pričom sú ochotní znášať svoje vlastné. straty v tomto procese. Preto čínsky „neamerický“ kurz a protiamerický postoj Ruska môžu zostať kompatibilné len počas pomerne krátkeho historického obdobia.  Západ má dôvody a základy na zlepšenie svojich vzťahov s Čínou (konfrontáciu s Čínou mnohí americkí odborníci vnímajú ako nezodpovednú). Naproti tomu nie je dôvod ani motivácia obnoviť vzťahy s Ruskom.

Návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve nielenže nepriniesla nový impulz rusko-čínskym vzťahom, ale naznačila aj to, že už narazili na strop. S najväčšou pravdepodobnosťou Číňania naďalej pociťovali rozčarovanie z Putina a jeho tímu, keď pozorovali ich rastúcu bezmocnosť na Ukrajine, zjavné zlyhania v substitúcii dovozu a evidentnú neochotu brať do úvahy rastúce hrozby pre ruskú ekonomiku. Čínsky líder si živo pamätal, ako ho ruský prezident začiatkom februára 2022 ubezpečil , že Rusko nenapadne Ukrajinu, a od Moskvy nedostal žiadne spoľahlivé vysvetlenie, prečo k invázii došlo. Zároveň bol Putin tiež jasne sklamaný (alebo sa cítil urazený), pretože Čína nepodporovala Rusko vo vojenskej sfére, nesúhlasila .okamžite parafovať dokumenty plynovodu Sila Sibíri-2 (môžu byť podpísané neskôr v tomto roku, ale dosť nenápadne) a nakoniec Si Ťin-pching príliš často hovoril o medzinárodnom práve, rešpektovaní suverenity všetkých krajín a mieru . Stretnutie v Moskve sa nezmenilo na ďalšie uistenie o spoločnej pozícii  Ruska a Číny. Namiesto toho sa stalo hranicou, za ktorou sa nakoniec neamerické a protiamerické stratégie rozídu.

Podľa Vladislava Inozemceva  tí, ktorí špekulujú, že Čína je takmer pripravená „pohltiť Rusko“, dopúšťajú sa  pochopiteľnej (a predsa neodpustiteľnej) chyby, keď preceňujú dôležitosť ekonomických faktorov v politike Kremľa. Pred niekoľkými rokmi si nikto nedokázal predstaviť, že Putin zničí celú infraštruktúru hospodárskej spolupráce s Európou, aby získal kontrolu nad hŕstkou regiónov a miest na juhovýchode Ukrajiny. Nikto by sa neodvážil tvrdiť, že zdraženie dolára na 120 rubľov, stiahnutie veľkých zahraničných investorov z Ruska, odstaveniu celých priemyselných odvetví a panický útek milióna ľudí do iných krajín, ako aj  rozpočtový deficit prevyšujúci súčasné príjmy by nemalo žiadny vplyv na politickú stabilitu a nenútilo by orgány upraviť svoju stratégiu. Ruský ekonóm sa domnieva, že všetci by sa už mali naučiť brať do úvahy všetky tieto okolnosti. Preto je dosť naivné predpokladať, že Čína je schopná diktovať Rusku akékoľvek podmienky, ktoré by mohli byť vnímané ako podkopávanie ruskej suverenity. Pravdepodobne uvidíme ďalšiu propagáciu čínskeho mierového plánu a pokusy  presvedčiť Putina, aby sa vzdal svojich šialených cieľov (hoci bez veľkej nádeje na úspech). Prof. Inozemcev si nemyslí, že Kremeľ má v úmysle vzdať sa akejkoľvek suverenity nad svojím dedičstvom v prospech  Číny a Putinov úctivý postoj k Si Ťin-pchingovi by sa nemal interpretovať ako dôkaz vznikajúceho vazalstva.

V skutočnosti sa Čína ukázala ako hlavný príjemca poučení z Putinovej vojny. Po prvé, mohla sa dozvedieť o nástrojoch, ktoré môže Západ použiť proti krajinám, ktoré sú príliš aktívne pri ničení globálneho poriadku (nie je náhoda, že investície Čínskej ľudovej banky do amerických vládnych dlhopisov v minulom roku klesli o 17 %, čím dosiahli najnižšiu hodnotu za šesť rokov a výnosy boli investované do zlata. Po druhé, Peking má príležitosť zintenzívniť svoju ekonomickú expanziu do Ruska bez veľkého strachu, že jeho aktíva budú zdieľať osud rekvirovaných západných investícií (Kremeľ nevstúpi do konfliktu kvôli niekoľkomiliardovým investíciám  na pozadí rezervy v hodnote najmenej sto miliárd umiestnených v čínskych aktívach). Po tretie, čínske spoločnosti budú pokračovať v rozširovaní svojho exportu do Ruska a zároveň budú môcť diktovať ceny za komodity dodávané do Moskvy, pričom  táto situácia sa bude len zhoršovať, keď sa Rusko čoraz viac zamotáva do vojny na Ukrajine. Nakoniec možno konštatovať, že tón čínsko-ruských vyhlásení sa za posledný rok dramaticky zmenil – zatiaľ čo začiatkom februára 2022 sa tvrdilo, že „priateľstvo medzi týmito dvoma krajinami nemá hranice a v ich vzájomnej spolupráci neexistujú zakázané zóny,“ spoločné vyhlásenie z konca marca 2023 znie: „Priateľstvo medzi oboma národmi má pevný základ a mnohostranná spolupráca medzi oboma štátmi má veľmi široké vyhliadky.“