Prečo na Slovensku chýba optimizmus a dôvera – politické chameleónstvo je pre slovenských politikov charakteristické

Väčšina médií na Slovensku sa pri hodnotení spoločenskej atmosféry zhoduje na tom, že mnohým ľuďom chýba optimizmus a všeobecne sa vytratila dôvera. Spomedzi viacerých príčin tohto stavu sa spomína „skrachovaná koalícia“ a ako hlavný pôvodca tohto krachu sa uvádza predseda strany OĽaNO Igor Matovič. Nie zanedbateľná časť občanov, ktorí takto negatívne vidia aktuálnu spoločenskú situáciu, podľa prieskumov volebných preferencií riešenie aktuálnych problémov očakáva od predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Nedostatok zdravého politického úsudku im bráni v tom, aby si uvedomili, že „červený koberec“ na ceste Matoviča k moci prestieral predovšetkým Robert Fico svojou politikou korupcie, klientelizmu, partokracie a zneužívania moci. Ak vo februári 2020 dali šancu vládnuť Matovičovi, bol to akt ich zúfalstva a prejav naivnej nádeje, že intelektuálne plytký populistický demagóg dokáže priniesť spoločnosti zásadnú zmenu.

Prieskumy volebných preferencií pol roka pred parlamentnými voľbami v mnohých vyvolávajú obavy, že na jeseň vznikne nesúrodá koaličná vláda, zavalená bremenom kompromisov i oportunizmu, ako to býva na Slovensku nie zriedka zvykom. Aj tu kdesi pramení nedostatok optimizmu a deficit dôvery, že veci sa „pohnú k lepšiemu“ a namiesto politických kariéristov sa dostanú do poslaneckých i ministerských kresiel kompetentní profesionáli. Na politickej scéne Slovenska sa pohybuje priveľa ľudí, ktorí – povedané slovami bývalého politika Petra Zajaca – „nemajú elementárne vedomosti, ako sa robí politika, ani potuchy o politickej stratégii.“ Pri všetkej úcte k médiám, aj na ich adresu sa žiada vysloviť kritické slová, že nie každý novinár dokáže objektívne a so znalosťou zložitých spoločenských problémoch prezentovať politikov a ich aktivity tak, aby ich občania nebrali ako manipulatívne slovičkárenie, ale ako recept na logický úsudok.

Napríklad neúnavne papagájujú Matovičove frázy o Ficovej mafii, hoci účinnejšie by bolo, keby vecne vysvetlili Ficovym sympatizantom, že predseda strany Smer-SD nie je vôbec žiaden sociálny demokrat, ale konzervatívny nacionalista, ktorý ich zavádza a klame, keď sa oháňa ľavičiarskymi frázami. Mali by im konkrétne odhaliť, že je to typický „prevracač politických kabátov,“ ktorý sa z komunistu stal „birmovaným katolíkom“ – až skončil v tábore Putinovych kolaborantov. V roku 2001 sa Ficov Smer hlásil k „tretej ceste“ britskej Labouristickej strany. Keď v roku 2006 navštívil labouristického premiéra Tonyho Blaira v Londýne, venoval mu jánošíkovský opasok so slovami, že „patril prvému ľavičiarovi na Slovensku, ktorý bohatým bral a chudobným dával.“ Ficove komunikačné schopnosti zapôsobili aj na politikov v Bruseli, ale predovšetkým na jeho voličov – až kým sa mu nepostavil do cesty Peter Pellegrini, ktorému sa Ficov únik od sociáldemokratizmu nezdal akceptovateľný.

Politické chameleónstvo je pre slovenských politikov charakteristické. A týka sa to aj politických strán, ktoré sa kampaňovite prispôsobujú náladám elektorátu, ako ich zrkadlia prieskumy volebných preferencií. Ilustrovať to možno na vývoji strany Sloboda a Solidarita, ktorá vznikla v roku 2009 ako pravicová liberálna strana. V súvislosti s migračnou krízou predseda SaS Richard Sulík v roku 2017 zdôraznil, že nie je „liberál európskeho typu“ – ba dokonca sa označil za slovenského nacionalistu. V strane sa presadil Sulíkov „vypočítavý“ pragmatizmus, čo viedlo niektorých predstaviteľov SaS k odchodu zo strany. Keďže Richard Sulík predstiera, že je pravicový liberál, v rámci nadchádzajúcej predvolebnej kampane deklaroval, že strana Hlas-SD nie je pre neho „želaný partner.“ Urobil tak so zreteľom na potenciálnych voličov, ktorí majú voči „odštiepencom od Smer-u“ averziu. Ako pragmatik použil však formuláciu, ktorá po voľbách koaličný vzťah so stranou Petra Pellegriniho nevylučuje.

Sulíkov „vypočítavý“ pragmatizmus sa prejavil aj v tom, že podporil konanie predčasných parlamentných volieb v jesennom termíne – asi v domnienke, že to pomôže pozitívnej konsolidácii SaS a jej potenciálnym partnerom z tábora „napravo od stredu.“ Vlastne aj jeho stranícky egoizmus je príčinou toho, že Slovensko sa nachádza v stave ústavno-politického provizória, ktoré komplikuje rozhodovanie o závažných otázkach riadneho fungovania štátu. Možno niektorí dôverčiví voliči mu to odpustia, ale politicky inteligentnejší dobre vedia, že odďaľovanie predčasných parlamentných volieb nielen objektívne škodí riadnemu fungovaniu štátu, ale hlavne je vodou na mlyn Robertovi Ficovi, ktorí dokáže „živorenie“ Hegerovej vlády účinne využívať tak, aby presvedčil čo najviac voličov, že dosluhujúca exekutíva je vlastne iba poľutovaniahodný spolok neschopných postavičiek.