Vojna na Ukrajine doviedla svet na prah spravodajskej revolúcie – OSINT bol v americkej spravodajskej komunite vždy „občanom druhej kategórie“
Ruská invázia na Ukrajinu bola zlomovým momentom pre svet spravodajských služieb. Niekoľko týždňov pred začiatkom ostreľovania Washington verejne zverejnil neúprosný prúd pozoruhodne podrobných zistení o všetkom, od pohybu ruských vojsk až po pripravované útoky pod falošnou vlajkou, ktoré by Kremeľ použil na ospravedlnenie invázie. Táto stratégia odhaľovania bola nová: špionážne agentúry sú zvyknuté tajiť informácie, nie ich odhaľovať. Ale bolo to veľmi efektívne. Tým, že Spojené štáty odhalili pravdu skôr, ako sa presadili ruské lži, dokázali zhromaždiť spojencov a rýchlo koordinovať tvrdé sankcie. Spravodajské odhalenia ruského prezidenta Vladimíra Putina prekvapili; čudoval sa, kto to umožnil a ako sa podarilo americkým agentúram tak hlboko preniknúť do tajomstiev jeho režimu a sťažiť zatajovanie Putinových klamstiev pred ostatnými krajinami, aby sa nepostavili v tomto konflikte na stranu Ruska. Uvedené odhalenia boli len začiatok. Vojna odštartovala novú éru zdieľania spravodajských informácií medzi Ukrajinou, USA a ďalšími spojencami a partnermi, čo pomohlo čeliť falošným ruským naratívom, brániť digitálne systémy pred kybernetickými útokmi a asistovať ukrajinským silám pri úderoch na ruské ciele na bojisku.
V takomto aktuálnom rámci rešpektovaná výskumníčka Inštitútu medzinárodných štúdií Stanfordskej univerzity Amy Zegartová – jedna z desiatich najvplyvnejších amerických odborníčok na reformu spravodajských služieb – prezentovala v časopise Foreign Affairs svoj názor, ako nové digitálne technológie revolučne ovplyvňujú spravodajské procesy získavania, spracovania a analýzu informácií. Svoju pozornosť sústredila na OSINT – spravodajstvo z otvorených zdrojov – ktoré by podľa jej názoru nemalo zostať zakotvené v špionážnych agentúrach, kde si cenia predovšetkým tajné informácie. Kultúra tajomstva brzdí prijímanie špičkových technických nástrojov z komerčného sektora. Amy Zegartová podotýka, že spravodajstvo z otvorených zdrojov bolo v americkej spravodajskej komunite vždy „občanom druhej kategórie,“ pretože nemalo za sebou agentúru s vlastným rozpočtom, náborom profesionálov alebo „miestom pri stole, kde sa rozhoduje.“
Nová spravodajská agentúra zameraná na informácie z otvoreným zdrojov by priniesla inováciu – nielen informácie – americkej spravodajskej komunite tým, že by poskytla úrodnú pôdu pre ďalekosiahle zmeny v ľudskom kapitáli, osvojenie si technológií a spoluprácu s rozrastajúcim sa otvoreným spravodajským ekosystémom. OSINT agentúra by bola mocnou pákou na prilákanie pracovnej sily zajtrajška. Zaoberala by sa neutajovanými informáciami, a preto by mohla okamžite zamestnať špičkových vedcov a inžinierov bez toho, aby museli čakať mesiace alebo roky na bezpečnostné previerky. Umiestnenie kancelárií agentúr s otvoreným zdrojovým kódom v technologických centrách, kde inžinieri už žijú a chcú zostať – na miestach ako Austin, San Francisco alebo Seattle – by uľahčilo tok talentov do vládnych štruktúr a mimo nich. Výsledkom by mohol byť zbor technicky zdatných úradníkov, ktorí rotujú medzi verejnou službou a súkromným sektorom a pôsobia ako veľvyslanci medzi oboma svetmi. Zvýšili by prítomnosť a prestíž spravodajskej komunity v technologických kruhoch a zároveň by priniesli nepretržitý prúd nových technologických nápadov dovnútra spravodajského spoločenstva..
Vďaka práci s neutajovaným materiálom by agentúra OSINT-u mohla tiež pomôcť spravodajskej komunite vykonávať lepšiu a rýchlejšiu prácu pri prijímaní nových technológií zberu a analýzy. Agentúra by mohla testovať nové vynálezy a ak by sa ukázali ako účinné, odovzdať ich agentúram, ktoré pracujú s tajomstvami. Agentúra by mala tiež ideálnu pozíciu na spoluprácu s poprednými spravodajskými organizáciami s otvorenými informačnými zdrojmi a jednotlivcami mimo vlády. Tieto partnerstvá by mohli pomôcť americkým spravodajským agentúram zadávať viac svojej práce zodpovedným mimovládnym zberateľom a analytikom, čím by umožnili spravodajským dôstojníkom sústrediť svoje schopnosti a tajné zberové úsilie na misie, ktoré nikto iný nemôže robiť.
Pochopiteľne, že tajných spravodajských misií bude ešte veľa. Veď aj najlepší OSINT má svoje limity. Napríklad satelitné snímky môžu odhaliť nové čínske raketové silá, ale nie to, čo s nimi čínski lídri zamýšľajú urobiť. Identifikácia objektov alebo sledovanie pohybu on-line sú dôležité, ale získanie prehľadu si vyžaduje viac. Tajné metódy zostávajú jedinečne vhodné na pochopenie toho, čo zahraniční lídri vedia, čomu veria a po čom túžia. Neexistuje žiadna náhrada z otvorených zdrojov za získanie ľudských špiónov do vnútorného kruhu zahraničných vodcov alebo za preniknutie do komunikačného systému protivníka s cieľom odhaliť, čo tento protivník hovorí a píše. Analytici s previerkami budú tiež vždy dôležití pre posúdenie toho, čo utajované objavy znamenajú, nakoľko sú dôveryhodné a ako sa zhodujú s inými, neutajovanými zisteniami.
„Ale tajné agentúry už nestačia. Krajina čelí nebezpečnej novej ére, ktorá zahŕňa konkurenciu veľmocí, obnovenú vojnu v Európe, pokračujúce teroristické útoky a rýchlo sa meniace kybernetické útoky. Nové technológie umocňujú tieto hrozby a určujú, kto bude schopný pochopiť a zmapovať budúcnosť. Aby uspela, spravodajská komunita USA sa musí prispôsobiť otvorenejšiemu technologickému svetu“ – uzatvára svoju úvahu o budúcej spravodajskej revolúcii Amy Zegartová.