Pchjongjang trvá na oficiálnom ukončení kórejskej vojny – Washington kladie dôraz na denuklerizáciu Kórejského polostrova

Na summite 12. júna 2018 na singapurskom ostrove Sentosa podpísali americký prezident Donald Trump a najvyšší severokórejský predstaviteľ Kim Čong-un dohodu, ktorú zhodne označovali za historickú. Odvtedy sa Spojené štáty sústredili na tretí bod dohody: záväzok pracovať na denuklerizácii Kórejského polostrova. Pchjongjang sa začal venovať prvým dvom bodom dokumentu, ktorý sľubuje nadviazanie nových vzťahov a „budovanie trvalého a stabilného mierového režimu.“ Oficiálne média Severnej Kórey opakovane zdôrazňovali, že „vyhlásenie o ukončení vojny je úloha, ktorú nemožno odložiť.“ V tom sa Pchjongjang nezhoduje s USA, ktoré sa prioritne snažia o vylúčenie jadrových zbraní. Severná Kórea za to kritizovala Washington; skeptici tvrdia, že jej správanie je typické pre režim, ktorému ide iba o naťahovanie rozhovorov a získanie ústupkov.

Korešpondent britského denníka Financial Times Bryan Harris v Soule si všíma, že tri mesiace po pompéznom summite v Singapúre očakáva Pchjongjang vyhlásenie o oficiálnom ukončení kórejskej vojny ešte predtým, ako budú pokračovať rokovania o denuklerizácii. Po celé desaťročia režim Kim Čong-una v snahe o svoje prežitie sa koncentroval na budovanie jadrových zbraní. Z toho dôvodu sa teraz  angažuje v diplomacii, hľadá nejakú formu bezpečnostnej garancie od Washingtonu. „Kim Čong-un potrebuje túto záruku, aby mohol presvedčiť svoju armádu a ľud, že Severná Kórea je teraz pripravená vzdať sa svojich jadrových zbraní“ – povedal politický poradca Národného bezpečnostného úradu Južnej Kórey Koh Ju-hwan.

Správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu uverejnená tento týždeň poukázala na „pokračovanie a ďalší vývoj jadrového programu Severnej Kórey.“ Bryan Harris položil otázku: mohli by Spojené štáty súhlasiť s formálnym ukončením kórejskej vojny ? Pre prezidenta Donalda Trumpa by takáto deklarácia mohla byť príťažlivá, pretože by ukázala jeho domácim prívržencom, že dosahuje pokrok v neriešiteľnej otázke a zabezpečuje jeho prezidentské dedičstvo. Avšak obavy analytikov spočívajú v tom, že takýto krok by mohol obmedziť negociačnú páku USA,  pretože Washington by sa už nemohol spoliehať na hrozbu silou. Podľa poradcu prezidentského Modrého domu v Soule Kim Yeol-suna „ak USA urobia takéto vyhlásenie, otvoria dvere Severnej Kórey, ktorá sa opýta, prečo sú sily OSN v Južnej Kórey a prečo USA potrebujú svoje strategické prostriedky na polostrove.“

Kim Yeol-sun si myslí, že „ponecháva Američanom malý priestor, aby presvedčili Sever, aby pokročil v denuklerizácii.“ Vo svojich verejne prednesených vyjadreniach  americkí predstavitelia uviedli, že je príliš skoro na to, aby diskutovali o ukončení kórejskej vojny. Vedúci pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone  Duyeon Kim podotkol, že „práve teraz prebiehajú rokovania. Zdá sa však, že jedným zo spôsobov, ako sa posunúť dopredu, môže byť obchod s jadrovým inventárom Severnej Kórey a overiteľným zastavením výroby štiepnych materiálov výmenou za vyhlásenie o ukončení kórejskej vojny.“ Existujú šíriace sa špekulácie, že takáto dohoda by mohla byť výsledkom blížiacej sa cesty amerického štátneho tajomníka Mikea Pompea do Pchjongjangu.

Juhokórejský prezident Mun Če-in požaduje takúto deklaráciu už niekoľko mesiacov. V júni bol dokonca pripravený pripojiť sa k summitu Trumpa s Kimom v Singapure a oficiálne ukončiť kórejskú vojnu. Odvtedy sa Soul snaží znižovať napätie so Severom, vrátane utorkového oznámenia o sťahovaní vojakov od demilitarizovaného pásma, ktoré oddeľuje dva kórejské štáty. Peking pravdepodobne príjme takúto deklaráciu, pretože v konečnom dôsledku oslabí pozíciu USA udržiavať vojská na polostrove. Podľa severokórejskej predstavy vyhlásenie by mohlo „otvoriť dve poschodia, takže Washington bude musieť veľmi starostlivo zvažovať očakávania a dosiahnuť jasnú dohodu o podrobnostiach, zámeroch a cieľoch deklarácie.“