Bielorusko má vládu trhovo orientovaných technokratov – Lukašenko ponechal „holubice“ i „jastrabov“ nedotknutých

Moskva nerada vidí, ako sa rozrastajú ekonomické vzťahy Bieloruska s Európskou úniou a pokračujú nerušené styky s Ukrajinou, ktorá je po Rusku druhým partnerom Minska v zahraničnom obchode. Autokratický prezident Alexander Lukašenko demonštruje svoj „nezávislý“ vzťah voči Rusku aj tým, že jeho krajina doteraz neuznala Južné Osetsko a Abcházsko ako samostatné štáty. Pri júnovej návšteve eurokomisára pre susedskú politiku a rozširovanie Johannesa Hahna v Minsku vyhlásil Lukašenko, že Bielorusko je pripravené sa s EÚ zbližovať a dokonca nevylúčil, že v budúcnosti by sa mohli dostať na program aj otázky reformovania politického systému v tejto krajine. V tomto ohľade sú analytici voči uvedenému vyjadreniu Lukašenka zdržanliví, ale zaregistrovali slová bieloruského prezidenta, že jeho krajina vždy bola „dobrým tranzitným oknom pre Európsku úniu.“

Komentátor bieloruského portálu Tut.by  Arťom  Šrajbman uverejnil na portáli moskovského centra Nadácie Carnegie analýzu situácie v Bielorusku, kde prezident Alexander Lukašenko pred desiatimi dňami odvolal premiéra, vymenoval štyroch nových podpredsedov vlády a vymenil tiež niektorých ministrov. „Holubice“ na ministerstve zahraničných vecí a „jastraby“ v bezpečnostných zložkách zostali nedotknuté. Namiesto skúseného aparátnika Andreja Kobjakova však dosadil za premiéra mladého bankového riaditeľa Sergeja Rumasa a nomináciou nových členov kabinetu znížil priemerný vek ministrov o desať rokov. Menovanie technokratov naklonených reformám prišlo po Lukašenkovej návšteve vo východo-bieloruskom meste Orša, kde sa pred pol rokom odohrali neobvykle veľké verejné protesty proti nezamestnanosti a neporiadkom v štátnych podnikoch.

Zmeny vo vláde sa teda týkajú sociálno-ekonomického sektora, ale reorganizácia má málo spoločného so zahraničnopolitickou agendou. Lukašenkova nespokojnosť pramení v ekonomickej sfére. Podľa komentátora Šrajbmana situácia nie je však jednoznačná. Na jednej strane vďaka monetaristom z Národnej banky za minulej  vlády bol bieloruský rubeľ stabilnejší než kedykoľvek predtým.  Po troch rokoch recesie už niekoľko kvartálov je miera rastu hrubého domáceho produktu pomerne dobrá: medziročne na úrovni 4 %. Na druhej strane sa ekonomický rast v posledných mesiacoch spomalil. A na budúci rok budú splatné  rekordné zahraničné pohľadávky, čo odborníci považujú za najväčšiu hrozbu pre bieloruskú ekonomiku.

Autor analýzy najväčšie nebezpečenstvo pre krajinu vidí na východe – vo vzťahoch s Ruskom. Minsk dôrazne odmieta kandidatúru nového ruského veľvyslanca Michaila Babiča – známeho svojim prepojením na špeciálne služby – ktorého odmietla Ukrajina a ktorý zastával post premiéra v Groznom  v období druhej čečenskej vojny. Ešte alarmujúcejší je ekonomický aspekt spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom. V rámci colnej únie krajina neplatí clo za ropu, ktorú kupuje v Rusku. Preto Moskva plánuje stratené príjmy nahradiť v roku 2019 zavedením zvýšenej dane z ťažby ropy. Minsk – ktorý exportuje bezcolne získané uhľovodíky – prišiel by tým o zisky, nadobudnuté vďaka bezcolnému dovozu ruskej ropy. Podľa odhadov ministerstva financií v dôsledku toho sa môžu príjmy bieloruského rozpočtu znížiť o 3,8 % HDP v najbližších piatich rokoch.

Agentúra Reuters nedávno zverejnila dokumenty, podľa ktorých Rusko sa rozhodlo obmedziť dodávky skvapalneného zemného plynu a ropných produktov do Bieloruska vo štvrtom štvrťroku 2018. Moskva nie je spokojná s tým, že Minsk sa venuje reexportu bezcolných uhľovodíkov, čím spôsobuje straty ruskému štátnemu rozpočtu. Pretože vývoz ropných produktov je jedným z hlavných zdrojov menových príjmov Bieloruska a blíži sa neodkladné splácanie zahraničných dlhov v budúcom roku, prezident Alexander Lukašenko môže mať odôvodnené obavy. Parlamentné a prezidentské voľby v rokoch 2019 a 2020 posilňujú pocity blížiacej sa politickej búrky. Tvárou v tvár takémuto vývoju Lukašenko nominoval mladú, technokratickú trhovo orientovanú vládu ako „menšie zlo“ pred „blížiacou sa búrkou.“