Popularita protiimigračných strán vo Švédsku – ekonomike sa darí, ale politická korektnosť prináša krajine problémy

Podľa správy švédskej bezpečnostnej služby Säkerhetspolisen (Säpo) došlo k pokusu o poškodenie dôvery vo volebný proces a demokratický systém v krajine, a preto predstaviteľka Säpo Linda Escarová vyzvala občanov Švédska, aby – „ak objavia niečo, čo sa im zdá zvláštne“ – nahlásili to zodpovednému orgánu. Ide napríklad o falošné účty na sociálnych sieťach, či pokusy o hackerské útoky voči politickým stranám a inštitúciám zapojeným do pripravovaných volieb. Podľa Säpo teraz nič nenaznačuje, že by bola nejaká zahraničná veľmoc zapojená do akejkoľvek veľkej operácie s cieľom do volieb zasahovať. Dokument švédskej bezpečnostnej služby uvádza však príklady, keď zahraničná veľmoc chcela „polarizovať a vytvárať rozpory opisovaním Švédska negatívnym spôsobom“. Napríklad, keď ruské médiá zverejnili množstvo fotografií a článkov o podpálených autách na západe Švédska a demonštráciách v Štokholme, aby vykreslili „Švédsko v chaose“.

Korešpondent britského denníka Financial Times pre škandinávsky a baltský región Richard Milke prezentuje situáciu vo Švédsku pred parlamentnými voľbami, ktoré budú 9. septembra 2018. Podrobne sa venuje švédskej predvolebnej kampani, mnohými považovanej za najdôležitejšiu po mnohých desaťročiach pre túto krajinu s 10 miliónmi obyvateľov. Iba na okraj poznamenáva, že Švédsko bolo minulého roku na základe medzinárodného Gallupovho prieskumu uvedené ako druhá krajina na svete s najnižším počtom nábožensky založených ľudí – hneď po Číne. Viac ako 70 percent Švédov sa označuje za ateistov alebo neveriacich. Autor uvádza, že kombinácia obáv o budúcnosť „slávneho“ štátu sociálneho blahobytu, prisťahovalectvo a šírenie populistickej rétoriky spôsobujú podľa mienky mnohých historickú zmenu v národnej politike.

Centristicko-ľavicoví sociálni demokrati sa dlho zdali ako jeden z najpôsobivejších volebných „strojov“ v západnom svete od volieb v roku 1917. Teraz však popularita strany prudko klesá, pričom jej podpora sa znížila takmer o polovicu oproti minulým 25 rokom. V posledných voľbách zaznamenala druhý najhorší výsledok storočia a musela vstúpiť do koalície so Stranou zelených. Vládnuci sociálni demokrati pravdepodobne utrpia veľkú porážku, ale potenciálne sa môžu udržať pri moci, keďže centristická pravica sa venuje svojim vnútorným zápasom. Za víťazov sa považujú obe strany so zreteľom na extrémy politického spektra: radikálnej pravice Švédskych demokratov a bývalých komunistov v Strane ľavice.

Obyvatelia krajiny si myslia, že Švédsko je na tom horšie, než je to v skutočnosti. Ekonomike sa darí dobre a nezamestnanosť je na úrovni 6 %, čo je menej ako je priemer Európskej únie. Na druhej strane Švédi platia jedny z najvyšších daní z príjmu v Európe vo výške 60,1 % – čo sú náklady na „štedrý“ sociálny štát. Romantická švédska idea sociálnej starostlivosti od obdobia dvadsiatych rokov minulého storočia zahrnula rovnosť a vysokú úroveň vzdelávania a školstva, ako aj pomoc pre tých, ktorí nemajú prácu. Dnes najväčší záujem voličov vyvoláva zdravotná starostlivosť a školstvo – ale aj problém prisťahovalectva. Na poslednej téme postavili svoj program radikálne pravicoví Švédski demokrati. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky získajú podporu približne jedného z piatich Švédov, ale žiadna iná politická strana nechce s nimi rokovať kvôli ich neonacistickému pôvodu.

Autor poukazuje na to, že  v posledných rokoch nevyskytol sa ani jeden deň bez streľby, zhoreného auta alebo dokonca útoku granátmi v mestách, ako sú Štokholm, Göteborg a Malmö. Verejnú mienku ostro polarizujú pravicoví Švédski demokrati, ktorí poukazujú na to, že prisťahovalci dostávajú peniaze od štátu, „ale báli sme sa hovoriť o ich povinnostiach, pretože chceme byť politicky korektní.“ Popularita protiimigračných strán je pripisovaná euroskeptickej nálade spoločnosti i problémom so zločineckými gangmi v prisťahovaleckých štvrtiach veľkých miest. Jeden z prieskumov volebných preferencií vykazoval šancu Švédskych demokratov získať vo voľbách až 28 % hlasov, čo je dvojnásobok oproti výsledkom volieb pred štyrmi rokmi. Iné prieskumy však uvádzajú, že zvíťazia sociálni demokrati.