V Berlíne a v Paríži chcú „vyváženejšie partnerstvo“ s USA – geopolitickým nástrojom Washingtonu je aj dolár
V Berlíne a v Paríži sa zaoberajú tým, ako vytvoriť „vyváženejšie partnerstvo“ so Spojenými štátmi – a to nielen vo vojenskej oblasti, ale aj v širšom rámci. Ak sa francúzsky prezident usiluje o väčšiu nezávislosť, tak sa to nepovažuje za nič nové. Ale keď nedávno prehovoril na túto tému nemecký minister zahraničných vecí a žiadal „nové, vyvážené partnerstvo s USA s cieľom získať späť našu vlastnú voľnosť“, tak sa to mohlo zdať neslýchané. Realisticky uvažujúci analytici však hodnotia uvedený prístup ako jedinú rozumnú cestu, „ak sa chce Európa presadiť v nepriateľskom svete.“ I keď existuje veľa dôvodov predpokladať, že Nemecko ani Európska únia nedokážu vytvoriť schopnejšiu a autonómnejšiu Európu, nemožno to považovať za dôvod, aby sa o to nepokúšali.
Riaditeľ Globálneho inštitútu verejnej politiky v Berlíne Thorsten Benner sa zaoberá v americkom časopise Foreign Affairs aktuálnou európskou snahou o finančnú nezávislosť. Poukazuje na to, že kroky Trumpovej administratívy ukázali Európanom ich zraniteľnosť, i keď Európa sa už dlho považuje za silnú, pokiaľ ide o obchod a financie. Európski lídri sa domnievajú, že jednotný trh s 500 miliónmi spotrebiteľov a spoločnými pravidlami je to, kvôli čomu berú Európsku úniu vážne od Pekingu, cez Moskvu až po Washington. Pre európske elity bolo však šokom, keď vláda Donalda Trumpa odstúpila od iránskej jadrovej dohody (JCPOA) a odhalila bezmocnosť únie v medzinárodných financiách. Trumpova administratíva používa silu dolára, aby rozdrvila JCPOA, ktorú EÚ považuje za svoju dôležitú zahraničnopolitickú agendu.
Washington zaviedol sekundárne sankcie voči každej spoločnosti, ktorá obchoduje s Iránom – a snaží sa odstrániť Irán z medzinárodného platobného systému SWIFT. Európska únia sa usilovala prinútiť svoje firmy, aby nedodržali sekundárne sankcie USA. Avšak veľké medzinárodné európske spoločnosti – ako napríklad nemecká firma Siemens a francúzska ropná spoločnosť Total – vždy uprednostnia prístup na americký trh pred podnikaním s Iránom. EÚ nemôže ani udržať Irán v rámci systému SWIFT, i keď technicky platobný systém má základ v Európe, pretože je vydaný „na milosť“ doláru z Washingtonu. V takomto kontexte nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas vyzval EÚ, aby vytvorila „platobné kanály nezávislé na USA, Európsky menový fond a nezávislý systém SWIFT.“
Podľa názoru Thorstena Bennera, ak štáty nebudú vnímať americký finančný systém ako „verejné dobro“, ale geopolitický nástroj, ktorý Washington využíva jednostranne, potom podniknú kroky, aby sa zbavili tohto obmedzenia. Mnohé krajiny Európskej únie však považujú vytvorenie nezávislých platobných systémov za riskantný krok. Spojené štáty sa určite pokúsia presvedčiť lídrov EÚ, aby sa postavili proti tomuto nápadu. Dokonca ani v Nemecku viacerí aktéri, vrátane centrálnej banky a štátnych bánk, ktorí sú závislí od financovania z amerických finančných trhov, nebudú riskovať „odcudzenie“ od Spojených štátov. Okrem toho – aj keby toto úsilie bolo úspešné, Európa nedokáže vytvoriť nezávislé platobné systémy včas, aby zabránila americkým ropným sankciám proti Iránu, ktoré začnú platiť od 4. novembra 2018.
Návrhy nemeckého ministra zahraničných vecí korešpondujú s výzvou kancelárky Angely Merkelovej zo začiatku minulého roka, aby Európa vzala svoj osud viac do svojich rúk. Vízia Heiko Maasa – identická s predstavami francúzskeho ministra zahraničných vecí Bruna Le Mairea – o finančnej nezávislosti je určená svetu, v ktorom Európa čelí nielen Číne a Rusku, ale aj Spojeným štátom, ktoré – povedané slovami Bennera – „vymenili svoju úlohu >láskavého< hegemóna za škaredú tvár Ameriky najprv.“ Politika „vyváženosti“ voči USA sa zdá byť rozumnou stratégiou, ale niektorí v Nemecku dúfajú, že po odchode Trumpa a návrate do predchádzajúceho obdobia „transatlantickej pohody“ by bol „vyvažujúci prístup“ voči USA príliš konfrontačný.
Riaditeľ Globálneho inštitútu verejnej politiky v Berlíne Thorsten Benner sa zaoberá v americkom časopise Foreign Affairs aktuálnou európskou snahou o finančnú nezávislosť. Poukazuje na to, že kroky Trumpovej administratívy ukázali Európanom ich zraniteľnosť, i keď Európa sa už dlho považuje za silnú, pokiaľ ide o obchod a financie. Európski lídri sa domnievajú, že jednotný trh s 500 miliónmi spotrebiteľov a spoločnými pravidlami je to, kvôli čomu berú Európsku úniu vážne od Pekingu, cez Moskvu až po Washington. Pre európske elity bolo však šokom, keď vláda Donalda Trumpa odstúpila od iránskej jadrovej dohody (JCPOA) a odhalila bezmocnosť únie v medzinárodných financiách. Trumpova administratíva používa silu dolára, aby rozdrvila JCPOA, ktorú EÚ považuje za svoju dôležitú zahraničnopolitickú agendu.
Washington zaviedol sekundárne sankcie voči každej spoločnosti, ktorá obchoduje s Iránom – a snaží sa odstrániť Irán z medzinárodného platobného systému SWIFT. Európska únia sa usilovala prinútiť svoje firmy, aby nedodržali sekundárne sankcie USA. Avšak veľké medzinárodné európske spoločnosti – ako napríklad nemecká firma Siemens a francúzska ropná spoločnosť Total – vždy uprednostnia prístup na americký trh pred podnikaním s Iránom. EÚ nemôže ani udržať Irán v rámci systému SWIFT, i keď technicky platobný systém má základ v Európe, pretože je vydaný „na milosť“ doláru z Washingtonu. V takomto kontexte nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas vyzval EÚ, aby vytvorila „platobné kanály nezávislé na USA, Európsky menový fond a nezávislý systém SWIFT.“
Podľa názoru Thorstena Bennera, ak štáty nebudú vnímať americký finančný systém ako „verejné dobro“, ale geopolitický nástroj, ktorý Washington využíva jednostranne, potom podniknú kroky, aby sa zbavili tohto obmedzenia. Mnohé krajiny Európskej únie však považujú vytvorenie nezávislých platobných systémov za riskantný krok. Spojené štáty sa určite pokúsia presvedčiť lídrov EÚ, aby sa postavili proti tomuto nápadu. Dokonca ani v Nemecku viacerí aktéri, vrátane centrálnej banky a štátnych bánk, ktorí sú závislí od financovania z amerických finančných trhov, nebudú riskovať „odcudzenie“ od Spojených štátov. Okrem toho – aj keby toto úsilie bolo úspešné, Európa nedokáže vytvoriť nezávislé platobné systémy včas, aby zabránila americkým ropným sankciám proti Iránu, ktoré začnú platiť od 4. novembra 2018.
Návrhy nemeckého ministra zahraničných vecí korešpondujú s výzvou kancelárky Angely Merkelovej zo začiatku minulého roka, aby Európa vzala svoj osud viac do svojich rúk. Vízia Heiko Maasa – identická s predstavami francúzskeho ministra zahraničných vecí Bruna Le Mairea – o finančnej nezávislosti je určená svetu, v ktorom Európa čelí nielen Číne a Rusku, ale aj Spojeným štátom, ktoré – povedané slovami Bennera – „vymenili svoju úlohu >láskavého< hegemóna za škaredú tvár Ameriky najprv.“ Politika „vyváženosti“ voči USA sa zdá byť rozumnou stratégiou, ale niektorí v Nemecku dúfajú, že po odchode Trumpa a návrate do predchádzajúceho obdobia „transatlantickej pohody“ by bol „vyvažujúci prístup“ voči USA príliš konfrontačný.