Nedostatočné politické skúsenosti prezidentky Zuzany Čaputovej – bude sa uchádzať o kanceláriu v Grasalkovičovom paláci Robert Mistrík ?

Správu prezidentky Zuzany Čaputovej o stave republiky prednesenú v parlamente komentovali analytici ako kriticky umiernenú, pretože sa v nej často vyhýbala priamej kritike aktuálnych neduhov slovenskej politickej scény. Niektorí sa pokúšali hlavu štátu ospravedlňovať tým, že sa snaží nevnášať do spoločnosti konflikt. Dokonca jeden z jej advokátov – vystupujúci v úlohe analytika – tvrdil, že „polarizácie máme viac ako dosť a na problémy chce poukázať tak, aby forma neprekryla obsah.“ Akosi im uniká fakt, že Zuzana Čaputová za tri a pol roka v prezidentskom úrade nie príliš často preukázala náležitú schopnosť využívať možnosti dané jej ústavou, aby zásadným spôsobom zasiahla do kritickej situácie, keď politici nekonali v zhode s objektívnym spoločenským záujmom. Možno to súvisí aj s tým, že ju obklopujú v prevažujúcej miere poradcovia, poplatní marketingovému oportunizmu – trpiaci deficitom politických skúseností, aké sa od nich očakávajú, keďže prezidentka začala vykonávať svoj úrad bez predchádzajúcej praxe v politike.

Najmarkantnejšie sa slabá stránka prezidentky Čaputovej prejavila pri riešení vládnej krízy v marci 2021, keď strany Sloboda a Solidarita a Za ľudí žiadali zmenu na poste premiéra. Vtedy prezidentka prijala demisiu Igora Matoviča a vymenovala ho do funkcie ministra financií a podpredsedu vlády. Akceptovala dohodnuté riešenie koaličnej krízy, ale nebrala do úvahy vývoj, ktorý predchádzal demisii Matoviča. Ide totiž o to, že predseda strany OĽaNO za celé obdobie pôsobenia v úrade premiéra sa prejavoval ako deštruktívny element a svojimi vlastnosťami – na ktoré opakovane poukazovali viacerí objektívni kritici – neposkytoval záruku, že jeho negatívny vplyv na fungovanie vládnej koalície nebude ďalej pokračovať, ak zostane v exekutíve. Už vtedy sa vypuklo prejavovali jeho negatívne vlastnosti, súvisiace s jeho mentálnou poruchou a nedostatočnou intelektuálnou vybavenosťou i úrovňou vzdelania. Skúsenosti jasne ukázali, že bolo nezodpovedné nominovať človeka s uvedenými charakteristikami na zodpovedný post ministra financií.

Neobstojí argument, že prezidentka Zuzana Čaputová nemala pri posudzovaní nominácie Igora Matoviča inú možnosť. Ak nie pani prezidentka – tak jej poradcovia sa mali inšpirovať postupom, ktorý zvolil prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, keď mu chcel vtedajší premiér Vladimír Mečiar nanútiť Ivana Lexu ako kandidáta na zodpovedné posty v štátnej štruktúre. Najprv prezident Kováč odmietol Mečiarovho najbližšieho spolupracovníka Lexu vymenovať do funkcie riaditeľa SIS a v jeseni 1993 neakceptoval ani Mečiarov návrh, aby Ivana Lexu vymenoval za ministra privatizácie. Lexa nebol jediný takýto prípad v Kováčovej prezidentskej praxi; odmietol aj Mečiarove špekulácie, že by ministrom zahraničných vecí SR mohol byť čestný predseda Slovenskej národnej strany Jozef Prokeš. Možno Zuzana Čaputová nechcela riskovať konflikt kvôli odmietnutiu nominácie Matoviča za ministra financií, avšak ani jeho menovaním za ministra financií nezabránila tomu, aby proces deštrukcie vládnej koalície pričinením Igora Matoviča nepokračoval.

Nedostatok adekvátnych politických skúseností Zuzany Čaputovej súvisí s tým, že prax nadobudla hlavne v advokácii a vo verejnej sfére ako občianska aktivistka a komunálna poslankyňa. Jej predchodca v prezidentskej funkcii Andrej Kiska nemal ani minimálne politické skúsenosti, čo sa odzrkadlilo aj vo volebných výsledkoch jeho  strany Za ľudí, cez ktorú sa chcel dostať do úradu  premiéra. V zavedených demokraciách s vyspelou politickou kultúrou nebýva pravidlom, aby sa takéto typy ľudí ocitli na najvyššej ústavnej pozícii. Do prezidentského úradu si tam obvykle občania volia verejne známu osobnosť so spoločenskou autoritou, ktorú získala v politike alebo pri inej verejnej činnosti. Rovnako ich poradcovia bývajú skúsení a vysoko vzdelaní  odborníci so spoločenským zázemím a nie raz požívajú vážnosť, akú má hlava štátu.

Z nedávneho vystúpenia Zuzany Čaputovej v Národnej rade Slovenskej republiky niektorí usúdili, že prezidentka bude znovu kandidovať na najvyššiu ústavnú funkciu v roku 2024. V kontexte s aktuálnou domácou i geopolitickou situáciou je vhodné už teraz venovať pozornosť, kto sa okrem Čaputovej bude uchádzať o kanceláriu v Grasalkovičovom paláci. Už teraz sa verejnosti pripomenul bývalý protikandidát Zuzany Čaputovej – ktorý sa prezidentskej kandidatúry vzdal v jej prospech – Robert Mistrík. Vyslovil niekoľko zásadných kritických výhrad voči prezidentke a jej poradcom. Nemožno vylúčiť, že sa jeho meno môže objaviť medzi prezidentskými kandidátmi znovu. Podľa jeho názoru sa súčasná hlava štátu „nedostatočne a nezapamätateľne vyjadruje k zásadným otázkam.“ Je zaujímavé, že spoluzakladateľ strany SaS Mistrík vidí vnútropolitickú situáciu na Slovensku s otvorenými očami a realisticky konštatuje, že „koalícia bez Hlasu asi nevznikne.“