Sankcie ublížia Rusku, aj keď to Kremeľ otvorene nepriznáva – Alexej Kudrin povedal ruským „oligarchom“ nepríjemné pravdy

V máji tohto roku bol zvolený za predsedu Účtovnej komory Ruskej federácie Alexej Kudrin – považovaný za najvyššie postaveného činiteľa v Moskve – ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou líniou, že západné sankcie voči Rusku sú neúčinné. Bývalý šéf Centra pre strategický výskum sa takmer pravidelne vyjadruje nielen k otázkam makroekonomickej stability krajiny, ale aj k zahraničnej politike. Analytici si všimli, že v poslednej dobe Kudrin urobil niekoľko verejných vyhlásení, v ktorých označil politické riziká za hlavnú hrozbu pre rozvoj ruskej ekonomiky. Uviedol tiež, že jediným kritériom úspechu ruskej zahraničnej politiky by malo byť zlepšenie vzťahov so Západom. Pred týždňom sa stretol s poprednými predstaviteľmi ruských podnikateľských kruhov a v súvislosti so západnými sankciami sa pred nimi vyjadril, že ak by boli sankcie sprísnené, Rusko by nebolo schopné dosiahnuť ekonomické ciele, stanovené prezidentom Vladimírom Putinom na jeho súčasné funkčné obdobie.

Britský špecialista na ruskú politiku Nigel Gould-Davies z Kráľovského inštitútu Chatham House v Londýne si všimol Kudrinove kritické komentáre, ktoré považuje za dôležité z troch dôvodov. Predovšetkým ide o to, že sú v ostrom rozpore s oficiálnym postojom Moskvy, že sankcie sú zbytočné a neúčinné – a snahy vyvíjať tlak na Rusko sú kontraproduktívne.  Po druhé je pozoruhodné ich načasovanie. Prísnejšie sankcie – pred ktorými varoval Kudrin – sú prakticky nevyhnutné. Gould-Davies sa domnieva, že po otrave Sergeja Skripaľa v marci v Salisbury sa Spojené štáty pripravujú na uplatňovanie toho, čo americký  State Department nazval „veľmi vážnymi“ novými opatreniami na budúci mesiac. A po tretie, Alexej Kudrin  predniesol svoje poznámky Ruskému zväzu priemyselníkov a podnikateľov – poprednej podnikateľskej skupine, niekedy nazývanej „klub oligarchov.“ Jej príslušníci sú veľmi citliví na dopad sankcií a sú nimi ďaleko zraniteľnejší než ostatná populácia.

Britský odborník vyzdvihuje, že Kudrin má v ruskom systéme jedinečnú pozíciu. Bol vysoko oceňovaný vo funkcii ministra financií v období rokov 2000-2011. Rovnako jeho skúsenosti ako obhajcu ekonomickej reformy sú považované za bezkonkurenčné. S Putinom sa dobre poznali, keď v deväťdesiatych rokoch spoločne pracovali na mestskej správe Sankt-Peterburgu a zachovali si dobré osobné vzťahy. Kudrin často hráva úlohu akceptovaného kritika. Predtým bol otvorenejší, najmä keď odstúpil z postu ministra financií za úradovania prezidenta Dmitrija Medvedeva na protest proti výdavkom na obranu. V porovnaní s tým posledné Kudrinove vyjadrenia idú ďalej. Spomenul nielen to, že sankcie ublížia Rusku, ale poukázal na jasné súvislosti medzi zlým stavom vzťahov s USA a s Európou a neschopnosťou Ruska dosiahnuť kľúčové domáce ciele. A tým, že verejne vyzval na zásadnú zmenu zahraničnej politiky, zasiahol do prezidentských privilégií. Istý armádny denník v Moskve položil otázku, či Kudrinove poznámky nepredstavujú „nekompetentnosť alebo sabotáž.“

Iní vedúci predstavitelia v Moskve tiež vyjadrili obavy z účinkov sankcií, aj keď menej energicky. Široko uznávaná šéfka Ústrednej banky Elvíra Nabiullina nedávno uviedla, že za súčasných okolností nebude ruská ekonomika rásť vyššie ako je svetový priemer – a to aj napriek tomu, že Vladimír Putin stanovil ako cieľ vo svojom prezidentskom funkčnom období vyššiu mieru rastu. V auguste 2018 tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev povedal regionálnym predstaviteľom, že sankcie vytvárajú „vážne problémy“ v rozhodujúcom odvetví produkcie ropy a zemného plynu. Vysokí činitelia čoraz viac uznávajú pôsobenie sankcií. V júli vláda schválila stratégiu boja proti ich dôsledkom. Stúpa únik kapitálu; sankcie spôsobujú závažné problémy, ktoré časom narastajú.          

Ruský opozičný denník Novaja gazeta si nedávno v komentári všimol, že Kudrin sa neobmedzuje iba na základnú funkciu Účtovnej komory – ktorou je kontrola výsledkov činnosti exekutívy – ale využíva ju na kritiku makroekonomických rozhodnutí vlády, čo môže presahovať jeho formálnu kompetenciu šéfa tohto orgánu. Osobitnú pozornosť venuje analýze národných projektov v oblasti infraštruktúry a kriticky poukazuje na nedostatok jasnej metodiky hodnotenia účinnosti týchto projektov. Podľa novín nie je prekvapujúce, že „mnohí pri moci“ nemajú radi aktivitu, ktorú prejavuje Kudrin na svojom poste. Medzi jeho kritikmi je aj stúpenec tvrdej konfrontácie so Západom – senátor Alexej Puškov – ktorému sa nepáči, že Účtovná komora kritizovala vládny návrh štátneho rozpočtu Ruskej federácie.