Komunálne voľby boli akýmsi „lakmusovým papierikom“ – Slovensko potrebuje v politike múdru a silnú osobnosť

Výsledky nedávnych komunálnych volieb na Slovensku sa interpretujú rôzne. Ako obvykle predstavitelia politických strán ich vykladajú po svojom – aj keď ich politický subjekt svojimi percentami príliš neoslnil, nedokážu si to úprimne priznať a servírujú minimálne polopravdy. Avšak ani analytici sa nesnažia o objektívny pohľad na čísla z volebných urien, ale z volebnej faktografie si predovšetkým vyberajú taký záver, ktorý má najbližšie k ich predstave o tom, ako by mala vyzerať politická realita podľa ich konštrukcií. Napriek všetkým takýmto skresleniam možno pozornosť upriamiť na fakty, ktoré sa tak ľahko prekrútiť nedajú a teda naznačujú, v akom stave sa nachádza politická nálada spoločnosti. Obrazne možno konštatovať, že komunálne voľby na Slovensku v roku 2022 boli akýmsi „lakmusovým papierikom,“ ktorý do určitej miery ukázal, ako by mohli dopadnúť parlamentné voľby v roku 2024. Pred pár dňami to vyjadril politológ Juraj Marušiak slovami: „Môže to naznačovať, ako sa bude uberať budovanie koalícií v budúcnosti.“

Predovšetkým sa žiada uviesť, že väčšina voličov starostov, primátorov, županov a poslancov zastupiteľských zborov na všetkých úrovniach neprejavila svoju dôveru k stranám súčasnej vládnej koalície. Zhoduje sa to s doterajšími prieskumami volebných preferencií, ale zároveň signalizuje zložitosť situácie po budúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, keď sa budú hľadať vzorce pre koaličné usporiadanie novej vlády. V tejto súvislosti treba spomenúť, že komunálne voľby potvrdili silné postavenie strany Hlas-SD na slovenskej politickej scéne, ako aj pravicovo-centristického bloku Progresívne Slovensko-strana Sloboda a Solidarita, ktorí spolu s Teamom Bratislava ašpiruje na kľúčovú pozíciu v budúcej exekutíve. Zatiaľ sa predstavitelia oboch potenciálnych vládnych partnerov neodvážia verejne hovoriť o možnosti vytvorenia ich koaličného kabinetu, aby neodplašili časť svojich voličov, prípadne nepoštvali proti sebe médiá tzv. hlavného prúdu.

Komunálne voľby zaujali aj tým, že do popredia sa dostáva maďarský elektorát, reprezentovaný stranou Aliancia-Szövetség, ktorý by mohol prihodiť  spolu s voličmi Kresťanskodemokratického hnutia na pomyselnú misku mocenských váh percentá potrebné vysnívanej koalícii subjektov napravo od stredu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že komunálne voľby nie sú objektívnym zrkadlom politických nálad obyvateľstva, pretože v nich sa občania rozhodujú podľa iných kritérií, ako je tomu pri voľbách do parlamentu. Medzi aktuálne volebné témy budú zaiste patriť okrem vojny na Ukrajine, jej dôsledky na energetickú a ekonomickú situáciu, ako aj kultúrno-etické výzvy zahrňujúce problematiku LGBTI+, ochranu rodiny a eufemisticky pomenovaných tradičných hodnôt. V takomto rámci robiť prognózy na základe výsledkov komunálnych volieb je príliš odvážne, avšak napriek tomu možno tieto výsledky aplikovať ako orientačný faktor. V každom prípade sa dajú použiť ako jednoduché  vysvetlenie, prečo sa niektoré strany súčasnej koalície tak zaťato bránia predčasným parlamentným voľbám.

Bývalý politik hnutia Verejnosť proti násiliu Peter Zajac ich označil za garnitúru, „ktorá chcela urobiť veľké zmeny a narobila veľké škody.“ Práve preto znovu zvolení župani – v Žiline Erika Jurinová a v Trnave Jozef Viskupič – so straníckym pozadím v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa neangažovali ako politici materskej strany, ale ako regionálni lídri usilujúci sa o blaho svojej župy. Pozorovatelia si všimli, že Jozef Viskupič sa odvážil verejne kritizovať niektoré kroky predsedu OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča a županka zo Žiliny uprednostnila komunikáciu s premiérom Eduardom Hegerom namiesto svojho straníckeho šéfa. Obaja predsedovia samosprávnych krajov sú v dôvernom kontakte so spoločenskou realitou, a preto sa snažili vystupovať tak, že ich verejná činnosť pôsobí autonómne a nie je ovplyvňovaná Matovičom.

Demokratická verejnosť na Slovensku s uspokojením privítala správu, že  extrémne pravicové strany neboli v komunálnych voľbách úspešné. Ani volebné výsledky strany Smer-SD neboli také, s akými sa v minulosti vystatoval Robert Fico. Svojím spôsobom sa o to zaslúžil jeho bývalý stranícky kolega Peter Pellegrini, ktorého strana Hlas-SD odlákala významnú časť Ficovho elektorátu. Pellegriniho percentá v komunálnych voľbách znepokojili nielen Fica, ale aj časť politikov a voličov s predstavou, že budúca vláda by nemala byť závislá od podpory strany Pellegriniho. Dokonca niektorí majú za zlé novému banskobystrickému županovi Ondrejovi Lunterovi, ktorý sa poďakoval strane Hlas-SD za podporu vo voľbách a uviedol ju ako príklad spolupráce, ktorá by mohla fungovať aj na národnej úrovni. Reakcia na Lunterovo úprimné vyjadrenie svedčí o tom, že zostavovanie budúcej koaličnej vlády nebude jednoduchý proces. A potvrdzuje, že Slovensko potrebuje v politike múdru a silnú osobnosť s morálnou zásadovosťou štátnika !