Nárast nespokojnosti s mocou v Rusku – prezidentská kampaň naštartovala v spoločnosti očakávania rýchleho zlepšenia

Prozápadne orientovaný liberálny ekonóm Grigorij Javlinskij kriticky vníma súčasný stav Ruska a tvrdí, že krajina na prahu roku 2019 sa dostáva do slepej uličky – a to v politike, ekonomike i diplomacii. Opozičný kritik Kremľa na Štedrý deň napísal blog, v ktorom uvádza, že ľudia v Rusku neveria štátu a konštatuje, že tradičná tlačová konferencia prezidenta Vladimíra Putina 20. decembra 2018 potvrdila „neplatnosť národnej rozvojovej stratégie“ a nedostatok vízie do budúcnosti. Podobne – i keď menej expresívnymi výrazmi – hodnotia pomery v krajine aj iní analytici, vrátane renomovaného ekonóma Alexeja Kudrina, ktorý je nielen Putinovým dávnym priateľom, ale tiež jedným z jeho najbližších poradcov. Ako predseda Účtovnej komory Ruskej federácie Kudrin opakovane vyjadril zásadné výhrady k riešeniam otázok makroekonomickej stability Ruska a žiadal zásadnú reformu spoločnosti.

V takomto kontexte je zaujímavá štúdia „Jesenný zlom v myslení Rusov: nepatrný nárast alebo nový trend?“ – na ktorú upozornil ruský denník „Vedomosti“. Uvádza sa v nej, že „hodnotové postoje Rusov sa v posledných šiestich mesiacoch podarilo zmeniť – populistickému boju proti elitám bola nadradená požiadavka rovnosti všetkých pred zákonom, rešpektom a mierovou zahraničnou politikou.“ Medzi autormi štúdie – opierajúcej sa o údaje z výskumu v období október-november 2018 – sú ekonómovia Michail Dmitrijev a Sergej Belanský, ktorí predvídali protesty v rokoch 2011-2012. Odborníci zaznamenali podobné zmeny v masovom vedomí v roku 2012 a trvali menej než rok. Nie je jednoduché povedať, ako budú súčasné zmeny stabilné – môžu prejsť veľmi rýchlo, alebo podľa expertov môžu sa konsolidovať. Masové vedomie sa stalo nestabilným a kontroverzným, čo napríklad ilustruje úplná absencia militaristickej rétoriky v kontraste s bezprecedentnou úrovňou oceňovania armády, ktorá po prvýkrát prekonala hodnotenie inštitútu prezidenta.

Výskum k predchádzajúcej štúdii prebehol na jar 2018. Vtedy sa ukázalo, že Rusi súhlasili so zahraničnou politikou, ale nesúhlasili s vnútornou politikou, pričom sú pripravení na rýchle a riskantné zmeny a požiadavka na silného vodcu bola nahradená nárokmi na spravodlivosť pri rozdeľovaní materiálnych výhod. Podľa tejto štúdie Rusi prešli k populizmu. Pri jesennom prieskume nároky na spravodlivé rozdeľovanie materiálnych výhod boli nahradené požiadavkou čestnosti, rešpektovania a rovnosti všetkých pred zákonom – čo vyjadrilo 81 % respondentov. Jednou z kľúčových zmien bola požiadavka mierovej zahraničnej politiky: 58 % respondentov označilo súčasnú zahraničnú politiku Ruska za príliš agresívnu. Kvôli špionážnym škandálom, vojne v Sýrii, haváriám rakiet ľudia začali veriť, že reputácia Ruska dostáva údery – a to nevyvoláva rešpekt a nezodpovedá nárokom na mierovú politiku. Súčasne Rusi zvýšili úroveň svojho pesimizmu pri vnímaní budúcnosti krajiny: 46 % respondentov  uviedlo, že situácia sa v nasledujúcich rokoch zhorší, ďalších 22 % počíta s tým, že zostane rovnaká. Rusko je považované za posledných päť rokov za oslabené a zaostávajúce za vývojom v iných krajinách. Dnešné Rusko je hroziaca krajina, ktorej obyvatelia majú strach a nechápu, kam sa pohybuje.

Podľa štúdie narastá negativizmus vo vzťahu k vláde ako celku a k jej najvyšším „poschodiam“, ako aj osobná zodpovednosť za to, čo sa deje v krajine. Všetko prebieha v dôsledku oslabenia vplyvu oficiálnych médií a nárastu nálad proti elitám. Asi 75 % respondentov považuje za správne, aby novinári kritizovali na oficiálnych kanáloch úrady. Môže to povzbudiť ľudí k politickej aktivite a nastoliť otázku nových politických lídrov, ale zatiaľ nieto politikov vyvolávajúcich dôveru občanov. Takíto lídri musia rešpektovať ľudí, načúvať im, byť úprimní voči obyvateľstvu a nepoužívať dvojité štandardy, pripúšťať si chyby a dokázať spolupracovať s inými krajinami. Pritom vlastnosti nových lídrov sa neprelínajú s tými vlastnosťami, ktoré Rusi oceňujú u Vladimíra Putina. V prieskumoch moskovského Levada-Centra uvádzali respondenti ako hlavné pozitívne vlastnosti prezidenta vyrovnanosť,  rešpekt, osobný šarm, schopnosť kompromisu, húževnatosť a predvídavosť.

Autori výskumu konštatovali, že anti-elitársky negativizmus sa obzvlášť výrazne prejavuje v náladách zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu, pretože títo ľudia majú najužšie väzby so štátom. Práve štátni zamestnanci  preukazujú zvýšenú úroveň sociálneho napätia v porovnaní s inými sociálnymi skupinami. Príčinou ich nespokojnosti nie je finančná situácia, ale výraznejšie vnímanie problémov neefektívneho riadenia rozpočtových organizácií. Ľudia sa teraz viac spoliehajú na seba, ich kritické myslenie sa zintenzívňuje – a to všetko sa rozširuje vďaka osobnej komunikácii. Kritické myslenie Rusov sa zintenzívnilo, pretože ľudia sa vo svojich aktivitách stávajú nezávislými. Občanom sa nepáči, že ich úrady nerešpektujú a obmedzujú ich slobody. Zvýšil sa stupeň kritiky, takže obyvateľstvo číta oficiálne správy ako podvod.

Riaditeľ Levada-Centra Lev Gudkov považuje interpretáciu sociologických údajov štúdie „Jesenný zlom v myslení Rusov: nepatrný nárast alebo nový trend?“ za príliš optimistickú. Uvádza síce, že podľa zistení centra 70 % respondentov tvrdí, že je potrebný prechod od konfrontácie k normalizácii vzťahov so Západom, ale namieta, že „zmeny hodnôt, ku ktorým došlo v priebehu šiestich mesiacov, nie sú úplne správne, pretože hodnoty sú stabilné, nemenia sa zo sezóny na sezónu.“ Zmena masového sentimentu sa môže interpretovať inak: „v posledných mesiacoch došlo k nárastu podráždenia – to všetko prinieslo prudký nárast nespokojnosti s mocou.“ Na jeseň sa naozaj zmenili postoje verejnosti, ktoré zaznamenávajú sociológovia, ale je stále ťažké určiť, či je to trend. Politológ Alexander Požalov to vysvetlil takto: „Príčinou je to, že prezidentská kampaň naštartovala v spoločnosti očakávania rýchleho zlepšenia, avšak prvé kroky orgánov po voľbách sa od týchto očakávaní líšili. Rozhodnutie o zvýšení veku odchodu do dôchodku vníma spoločnosť ako jednostranné odstúpenie úradov od predchádzajúcej sociálnej zmluvy, takže ľudia dostali signál, že sa musia spoliehať len na seba.“