Ukrajina je v stave vnútorného neporiadku a smeruje ku kríze – chudoba a strach z vojny vyvolávajú novú vlnu migrácie

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR – Miroslav Lajčák odcestoval na prvú zahraničnú cestu vo funkcii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) do Kyjeva a navštívi aj Donbas, kde proti sebe stoja jednotky ozbrojených síl Ukrajiny a separatistickí povstalci. Krízová situácia na Ukrajine z hľadiska OBSE je považovaná za jeden z najzávažnejších faktorov ohrozenia stability na európskom kontinente. Slovensko ako sused Ukrajiny má osobitný záujem na riešení jej problémov – a to nie iba z bezpečnostného aspektu, ale aj hľadiska jej sociálno-ekonomickej prosperity, ktorá je pre našu krajinu užitočná. Nielen vládni činitelia v Bratislave, ale aj predstavitelia iných krajín Európskej únie – o ktorú Kyjev dlhodobo avizuje svoj záujem – zaregistrovali, že Ukrajina sa nachádza v stave „vnútorného neporiadku.“ Aktuálne je konfrontovaná s rizikom zhoršujúcej sa ekonomickej situácie, ktorá určite ovplyvní aj výsledok ukrajinských prezidentských volieb, naplánovaných na 31. marca 2019.

Analytička z Ruskej ekonomickej univerzity G.V. Plechanova v Moskve – Jekaterina Zolotová v súvislosti s vývojom Ukrajiny konštatovala na americkom analytickom portáli Geopolitical Futures, že pretrvávajúce ekonomické konflikty v krajine smerujú ku kríze. Poukázala na to, že zatiaľ čo biedne ekonomické podmienky predchádzali revolúcii v roku 2014, následné separatistické povstania podporované Ruskom a anexia Krymu zhoršili základné ekonomické problémy a donútili  Ukrajinu pokúsiť sa o rýchlu preorientáciu na Západ. Kyjev odložil potenciálnu katastrofu v decembri, keď Medzinárodný menový fond (MMF) ako súčasť svojho štvorročného programu pomoci schválil nový úver Ukrajine vo výške 3,9 miliárd $, z ktorého bolo vyplatených 1,4 miliardy $. Analytička dodáva, že ukrajinský štátny dlh sa teraz blíži k úrovni 70% hrubého domáceho produktu, avšak uvedený program MMF je len záchranným pásom, pretože tento rok bude vážnym testom pre Ukrajinu.

Jekaterina Zolotová podotýka, že aj keď niektoré oficiálne štatistiky umelo vykresľujú ružový obraz, takmer akýkoľvek ukazovateľ ekonomickej situácie na Ukrajine hrozí, že sa stane kritickou. Podľa koordinátora OSN na Ukrajine, zatiaľ čo 4% ukrajinskej populácie žije pod hranicou chudoby (definovanej ako 75% stredného príjmu), približne 60% obyvateľov žije pod úrovňou životného minima. Ukrajinský minister pre sociálnu politiku poznamenal, že medzi rokmi 2014 a 2017 sa chudoba na Ukrajine zvýšila z 8 percent na 55 %. Zlepšenia v hospodárstve možno skôr očakávať od byrokratického prelievania rozpočtových prostriedkov na podporu podnikateľov, než z akýchkoľvek skutočných zlepšení podmienok všeobecnej populácie. Zhubným problémom sa stáva tiež inflácia. Zatiaľ čo oficiálne sa miera inflácie od minulého júna pohybuje na úrovni okolo 10%, ukrajinské výskumné a mediálne spoločnosti naznačujú, že je oveľa vyššia. Agentúra Vesti-UA uviedla, že ceny základných spotrebiteľských tovarov a služieb sa zvýšili  o 87 percent.

Prehlbovanie chudoby a strach zo zvýšenej vojenskej aktivity vyvolávajú novú vlnu migrácie, pretože Ukrajinci hľadajú lepšie ekonomické podmienky inde – čo nie je nový fenomén. Podľa údajov MMF 2 až 3 milióny Ukrajincov pracujú v zahraničí, zatiaľ čo vláda odhaduje, že 3,2 milióna ukrajinských občanov trvalo žije v zahraničí. OSN v roku 2017 uvádzala odhad, že približne 20 miliónov Ukrajincov žije v zahraničí. MMF konštatoval, že nárast počtu ukrajinských  emigrantov sa stáva domácou politickou otázkou. Jeden líder opozičnej strany podotkol, že „chudoba núti Ukrajincov pracovať v zahraničí, niekedy ľudia musia pracovať v hrozných podmienkach a so zastaranými zariadeniami.“ Zvýšená migrácia viedla k dlhým kolónam na kontrolnom stanovišti Uspenka, na ukrajinsko-ruskej hranici v blízkosti okupovaného Donecka. Svedkovia uviedli, že je možné získať lepšie miesto vo fronte za úplatok 2 000 ruskými rubľami (30 $).

Analytička Zolotová opatrne formulovala otázku, či neschopnosť ukrajinskej vlády riešiť tieto problémy je príznakom alebo príčinou uvedeného stavu. Vláda potrebuje hotovosť na splatenie zahraničných pôžičiek, ktoré si vyžiadala v rokoch 2014-2015 – a to v sume približne 17 miliárd $.  Väčšina týchto pôžičiek je splatná v druhej polovici roka 2019, rovnako ako zníženie dotácií na zemný plyn a zvýšenie cien, odďaľované kvôli voľbám.  Popri tom Kyjev zvýšil vojenské výdavky, čo je politická nevyhnutnosť, pretože vláda urobila hrozbu ruskej agresie kľúčovým bodom svojej kampane. V decembri informovala agentúra Interfax, že vláda plánuje zvýšiť výdavky na armádu v roku 2019 o 16 percent – na celkovú sumu približne 16 miliárd $. Financovanie sektorov obrany a bezpečnosti bude predstavovať maximálne 5% HDP. Rusko považuje vláda za skutočnú hrozbou.  Ale takisto sú tu voľby – príčina, prečo prezident Petro Porošenko – ktorý po roku 2014 sľúbil „žiť novým spôsobom“ – teraz propaguje heslo: „Armáda, jazyk, viera“.

To, kvôli čomu ukrajinským úradom „prihára“, je nevyhnutnosť získať peniaze na zaplatenie v roku 2019. Oligarchovia majú peniaze, ale na Porošenka ich nebudú míňať. Namiesto toho môžu do tohto volebného ringu vrhnúť svoje vlastné „klobúky“. MMF zostáva kľúčovou možnosťou pre prezidenta. Rozhodnutia o ďalších tranžiach programu pohotovosti sa uskutočnia v máji a novembri tohto roku. Závisia od schopnosti Ukrajiny znížiť svoj rozpočet, znížiť infláciu pri udržiavaní pružného výmenného kurzu, privatizovať štátne podniky a zvýšiť ceny zemného plynu. Ukrajinskí občania nebudú s týmito reformami spokojní a pre kandidátov na prezidenta nebude ľahké apelovať na obyvateľov, aby akceptovali podmienky MMF. Naplnenie jednej z týchto požiadaviek nutne prekáža druhej, čím sa dostáva Ukrajina do nezávideniahodnej pozície, pretože si musí vyberať medzi riešeniami, ktoré sú všetky nepríjemné.