Odstúpenie kazašského prezidenta posilnilo špekulácie v Moskve – Vladimír Putin je v Rusku osamelý vlk obklopený klanmi

Správy o odstúpení kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva spôsobili, že Rusko nehovorí ani tak o osude Kazachstanu – svojom najbližšom geopolitickom spojencovi – ale o budúcnosti prezidenta Vladimíra Putina. Okrem toho sa v ruských diskusiách o tranzite prezidentskej funkcie opakovane objavila možnosť skorej rezignácie Putina na post šéfa Bezpečnostnej rady. Medzi ďalšie varianty tohto scenára patrí prechod na post predsedu Štátnej rady alebo iného kolektívneho orgánu, ktorý by mu umožňoval zachovať si funkcie strategického a geopolitického riadenia, ako aj právo veta voči rozhodnutiam nástupcu. Experiment v Kazachstane naozaj poskytuje určitú logiku úvahám o budúcnosti Putina, ale v celkom inom kontexte. Napríklad politológ Arkadij Dubnov v ruskom denníku Vedomosti uviedol, že „aby sa niečo podobné stalo v Rusku, musíte disponovať trochu inou predstavou o sebe vo svete. Náš vodca sa vidí niekde v nebi – on je človek s poslaním. V Rusku je obrovské množstvo záujmov a klanov zameraných na Putina. Ak sa takýto scenár bude realizovať v Rusku, potom nasledujúce ráno po jeho oznámení začne sa harmatanec. Rusko je krajinou s veľkým počtom vplyvných skupín, ktoré obklopujú prezidenta, budú bojovať o moc, len čo sa dozvedia, že je pripravený odísť.“

Šéfka analytickej spoločnosti R.Politik – Tatiana Stanovaja uverejnila na internetovom portáli moskovského centra Nadácie Carnegie analýzu, kde uviedla, že na rozdiel od Nazarbajeva bol Putin sotva ovplyvnený uzbeckými skúsenosťami, keď smrť Islama Karimova a ďalšie rozdelenie moci skončilo zle pre prezidentovu rodinu. Vezme si z toho Putin také poučenie, že bude potrebovať ochranu? Zdá sa, že jeho prvoradým záujmom nie je rodina alebo rodinný biznis, ale problémy inej dimenzie – čo sa stane s Krymom, prítomnosť Ruska v Sýrii a schopnosť krajiny brániť svoju suverenitu, aby odolala konfrontácii so Spojenými štátmi a NATO. Samozrejme, že existuje určitá formálna podobnosť medzi Kazachstanom a budúcim ruským tranzitom prezidentskej moci. Analytička podotkla, že Nazarbajev odstúpil, ale zostáva. Postavil sa na čelo Bezpečnostnej rady s právomocami, ktoré sú  nad právomocami prezidenta a vlády, udržal si vedenie vo vládnej strane a formalizoval status „elbasyho“ – vodcu národa.

V takejto situácii sa môže pokojne vzdať rutiny, spomaliť pracovné tempo, získať záruky bezpečnosti pre seba a svojú rodinu, ako aj poistiť sa pred chybami svojho nástupcu. A keby nový prezident Kasym-ŽomartTokajev zlyhal alebo jednoducho ho sklamal, nahradí ho Nazarbajevova dcéra Dariga, ktorá sa stala predsedníčkou Senátu, druhou osobou v hierarchii. Ide bezpečnostný mechanizmus – špekulujú pozorovatelia – o akom sníva Putin? 

Avšak experiment v Kazachstane má niekoľko osobitostí, ktoré pre ruského lídra nie sú najatraktívnejšie. Putina mnohí porovnávajú s Nazarbajevom, ale nie je pravdepodobné, že by to urobil samotný Putin. Je o 12 rokov mladší ako Nazarbajev a s najväčšou pravdepodobnosťou vidí vo svojom kazašskom kolegovi Borisa Jeľcina – prvého post-sovietskeho vodcu Ruska, ktorý tiež dobrovoľne odstúpil a odovzdal moc vopred určenému nástupcovi. Takže v tomto zmysle Kazachstan nepredbehol Rusko vo veci tranzitu prezidentskej moci, ale Rusko už pred mnohými rokmi. Analytička Stanovaja poznamenala, že ubehlo už niekoľko rokov, čo Vladimír Putin prestal byť otcom národa. V roku 2017 sa povrávalo, že prezident by bol znovu zvolený za „múdreho dedka“, skúseného politika, ktorý by sa naďalej otcovsky staral o ľudí.  Ale to nefungovalo a pravdepodobne vôbec nebude, pretože je to zlá myšlienka – a jednoducho Putin sa necíti ako „otec národa“.

Ruský vodca má úplne inú psychológiu. Možno viesť dlhé spory o „putinizácii“ systému, ale on je manažér, geopolitický „podnikateľ,“ dobrodruh, ale žiaden otec národa – inak by musel oveľa viac pracovať na tom, aby si udržiaval a obľúbil blízkosť ľudu. Putin sa však nielenže dištancoval a vzdialil ľudským problémom, ale úprimne trpí nepochopením národa a programovými odlišnosťami. Odtrhol sa nielen od ľudu, ale aj od ruských elít, spojil sa so štátom ako neosobným subjektom, ktorého sebazáchrana a expanzia v jeho chápaní zabezpečia pohodu jedných i druhých. V tomto ohľade formálna podobnosť s Kazachstanom v každom prípade neguje skutočnosť, že Putin – čo sa týka obsahu – zaujíma úplne iné miesto v systéme politických súradníc ako Nazarbajev. Ešte v jednom sa významne odlišuje od Kazachstanu: ruskému vodcovi chýba nezanedbateľný atribút tohto modelu – rodina. Dariga Nazarbajevová vedie Senát a prípadne môže poistiť tranzit moci – zastávať funkciu prezidenta. Nazarbajev má tri dcéry, osem vnukov a päť pravnukov – veľkú rodinu, ktorá je hlboko zakorenená v systéme distribúcie moci a verejných statkov.

Vladimir Putin je v Rusku „osamelý vlk,“ ľahko sa rozviedol a „oženil“ sa s Ruskom –  ako sa nás niekoľkokrát snažil o tom presvedčiť jeho hovorca Dmitrij Peskov. Len opozičné a západné médiá píšu o jeho dcérach, ale v ruskom politickom živote nie sú prítomné. Putin teda nemá a nemôže mať takú poistku, aká býva skôr v tradičných – než v moderných spoločnostiach. Hlavným zádrhelom Putinovho odovzdania moci je to, že ruský prezident nemôže získať stopercentné záruky bezpečnosti a kontinuity bez radikálneho prepracovania politického systému tak, aby zodpovedal duchu tradičných východných spoločností. Preto si to pravdepodobne nekladie za cieľ. Ísť touto cestou znamená vsadiť na neurčité predĺženie Putinovho režimu, ale naozaj to prezident nechce. Ak chce Putin odísť – a veľmi často sa o tom hovorí neformálne – potom ak existuje lojálne prostredie, nájde si miesto v systéme, aj keď sa prispôsobí novému stavu. Ústavné reformy sú nevyhnutné, ale Putin bol vždy veľmi opatrný pri upravovaní základného zákona. Preto, aj keď je prerozdelenie moci skutočne plánované, je nepravdepodobné, že bude obzvlášť radikálne.

Kremeľ bude pozorne pozorovať experiment v Kazachstane a učiť sa – ani nie tak z hľadiska tranzitného úspechu samotného Nazarbajeva, ako z analýzy správania sa elít; ako sa predstavitelia bezpečnostných štruktúr „zmestia“ do novej konfigurácie, ako bude podnikateľská elita vytvárať si vzťahy s novým prezidentom, ako ovplyvní stranu moci a čo bude dynamikou postojov v spoločnosti. Tatiana Stanovaja sa domnieva, že rozhodnutie Nazarbajeva môže tiež spomaliť implementáciu tranzitu v Rusku – diskusia o stiahnutí Putina bola príliš aktívna a rozsiahla. Je tu pokušenie uhasiť vlnu, preto sa v blízkej budúcnosti môžu objaviť signály, že Putin chce zostať pri moci čo najdlhšie a je dokonca pripravený zrušiť lehotu svojho funkčného obdobia. Takéto signály sa objavia nie z toho dôvodu, že budú vôbec prebiehať podľa podporného scenára, ale jednoducho preto, aby potlačili očakávania nadchádzajúceho odovzdania moci. Súdiac podľa toho, čo povedal Putin v posledných rokoch, niet pochýb, že v jeho vízii ruského režimu systém funguje bez jeho každodenného zásahu. 

Putin však opakovane jasne vyjadril, ako vníma situáciu: existuje silná prezidentská moc, ktorá je nevyhnutná pre krajinu ako Rusko, existuje konštruktívna a vyspelá opozícia, politicky zodpovedná elita a tak ďalej. Zdá sa, že Putin sa veľmi nebojí, že ak odíde, všetko sa zrúti. To znamená, že nie je potrebné, aby sa prostredníctvom radikálnych reforiem poistil. Zameranie ruského prezidenta sa nebude sústreďovať ani tak na systém, ktorý je v jeho chápaní už dobre vybudovaný, ale na výber postavy jeho nástupcu. Či to bude záležitosť pod  Putinovým prísnym dohľadom alebo plnohodnotným vládcom – to je samostatná otázka, ale prezident je známy tým, že je zvyčajne opatrný, čo znamená, že jeho odchod sa uskutoční postupne, kontrolovane,  ale reálny tranzit moci do rúka nástupcu sa môže skutočne začať až po odchode. Autorka analýzy konštatovala, že pre Putinov odchod existuje veľa možností, ale všetky sú ďaleko od skúseností Kazachstanu, kde existujú iné politické tradície, odlišná štruktúra elít a spoločnosti, zásadne odlišné geopolitické podmienky a logika kontroly. Priebeh tranzitu moci a jeho dôsledky však určite môžu ovplyvniť výber scenára na riešenie problému roku 2024, ako aj výber nástupcu. A ak sa Putin napriek tomu rozhodne odísť, potom sa s novou podmienenou tandemokraciou 2.0 objaví oveľa pravdepodobnejšia šanca s korekciou chýb na základe predchádzajúcich skúseností.