Koaličné „mlátenie prázdnej slamy“ kvôli Matovičovi – Slovensko v stave neistoty a provizória v tieni geopolitických otrasov

Vyjadrenia politikov vládnej koalície v posledných dňoch naznačujú, že majú veľký strach z parlamentných volieb, keď sa opakovane oháňajú proti Sulíkom ohlásenému odchodu strany SaS z vlády chabým argumentom, že demisiou jeho ministrov hrozí Slovensku návrat Roberta Fica k moci. Celkom správne však odhadujú, že predseda SaS Richard Sulík nechce kompromitovať svoju politickú stranu pokračovaním v koaličnom spolku s predsedom najsilnejšej parlamentnej strany OľaNO Igorom Matovičom. Eduard Heger, Boris Kollár i Veronika Remišová veria pravdepodobne v zázraky, ak očakávajú, že v štvorkoalícii so stranou SaS a s ministrom financií Igorom Matovičom zachránia šancu, že by sa dožili úspešných volebných výsledkov. Všetky ich zúfalé apely na adresu Richarda Sulíka a strašenie Robertom Ficom sú iba dôkazom toho, že predvolebné sľuby koaličných lídrov voličom sa nenaplnili a oni pri každej príležitosti prezentovali svoju neschopnosť racionálne vládnuť a riešiť aktuálne problémy spoločnosti, vrátane neblahého dedičstva po predchádzajúcich vládach.

Určitým vysvedčením nedôvery súčasnej vládnej zostave sú tiež úvahy o tom, že by sa na scénu mali vrátiť bývalí politici Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorí kormidlovali Slovensko v ére ekonomických reforiem. Aj tento nápad možno označiť za prejav politického zúfalstva, keď sa riešenie zložitej krízovej spoločenskej situácie hľadá v takýchto špekuláciách o návrate osôb významnou mierou zodpovedných za rozvrat prostredia reforiem, korupcie metodikou „Gorily“ a kupovanie poslancov opozície lukratívnymi trafikami. Vlastne ide o tých, ktorí „prestierali červený koberec“ Robertovi Ficovi – tak ako to teraz robí Igor Matovič. Zdá sa, že súčasným slovenským politickým elitám akosi „vyschla“ predstavivosť a nie sú príliš v stave uvažovať nad politickými riešeniami, aké si nie ľahká a zložitá situácia v podmienkach geopolitickej krízy od kvalifikovaného a skúsenosťami podkutého politika vyžaduje.

Napriek všetkým Sulíkovym politickým „prešľapom“ a neodpustiteľným hriechom slúži mu k dobru fakt, že sa „o päť minút dvanásť“ spamätal a odpútal politický osud strany SaS od Igora Matoviča. Inak však Sulík nepreukázal veľkú politickú prezieravosť – na rozdiel od politológa Juraja Marušiaka, ktorý už krátko po parlamentných voľbách v rozhovore pre týždenník Trend (9.3.2020) upozornil, že „v zápale protikorupčného boja sa stratilo hľadanie nových riešení a premiérom sa stal politický klaun.“ Marušiak už vtedy konštatoval, že boj proti korupcii sa zvrhol do politickej šou, pričom podotkol, že „podstatou politiky je nielen súperenie o moc, ale aj hľadanie nových riešení a zastupovanie záujmov konkrétnych spoločenských vrstiev. A to sa v tomto zápale protikorupčného boja stratilo.“ Citovaný názor politológa je aj viac ako po dvoch rokoch aktuálny, a preto v takomto kontexte treba hľadať riešenia zložitej situácie, v akej sa teraz naša krajina nachádza.

Koaličné „mlátenie prázdnej slamy“ – ako možno nazvať zúfalé pokusy udržať vládu štvorkoalície pokope – dokazuje, že v súčasnosti vládnu garnitúru tvoria politici, ktorí nedozreli – ale ani nemajú potenciál na dozretie – na štandardnú úroveň myslenia, aká sa očakáva od vládnych činiteľov. Už aj tzv. médiá hlavného prúdu naklonené vláde dozreli k názoru, že požiadavka strany SaS, aby Igor Matovič nebol ministrom, nie je prehnaná. Bábkový premiér Eduard Heger a jeho koaliční súpútníci Boris Kollár a Veronika Remišová sa neodvážia postaviť proti Matovičovi, pretože nechcú riskovať stratu svojich „teplých miestečiek.“ Pani „bábkoherečka“ už nikdy nebude vicepremiérkou a ministerkou v žiadnej vláde. Ani „rodinne založenému“ absolventovi už zrušenej súkromnej Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici sa v parlamentných  voľbách nepodarí získať status „drahej nevesty,“ aby sa mu podarilo „vyhandlovať“ kreslo predsedu parlamentu.

V takýchto súvislostiach nie je pre opozíciu dôležité, kedy budú parlamentné voľby, pretože čas „pracuje“ pre ňu. Ale nie je v záujme Slovenska, aby krajina žila v stave neistoty a provizória práve v čase, keď geopolitické otrasy vrhajú celý európsky kontinent do problémov, aké sme nezažili od čias druhej svetovej vojny. Vládni činitelia sa handrkujú o nejakom Matovičovi, zatiaľ čo inde v Európe je hlavnou témou verejného diškurzu osud ekonomiky v podmienkach vojny na Ukrajine a zima, ktorú musíme prežiť s obmedzenými zdrojmi energie. Zdá sa, ako keby vládnym politikom nedochádzalo, že väčšinu občanov nezaujíma politický osud jedného nekompetentného ministra, ale predovšetkým to, čo podnikne vláda proti kríze, ktorá sa k nám už vkráda. Je politicky logické, že strana Richarda Sulíka svoj odmietavý postoj k ministrovi financií nezmení, avšak vláda trojkoalície by mala už teraz uvažovať nad tým, ako si s novou situáciou poradí !