Perspektívy rusko-čínskej vojenskej spolupráce – Moskva sa nechce angažovať v sporoch Pekingu s ázijskými krajinami

Expert Inštitútu Ďalekého východu Ruskej akadémie vied Vasilij Kašin – ktorý sa zaoberá hlavne problematikou čínskeho priemyselného komplexu – analyzuje v súvislosti s nedávnym spoločným rusko-čínskym hliadkovaním bombardérov nad Japonským morom v článku na internetovom portáli moskovského centra Nadácie Carnegie perspektívu rusko-čínskej vojenskej spolupráce. Podľa jeho názoru, aby sa vojenská spolupráca Ruska s Čínou dostala na novú úroveň, najdôležitejšou úlohou Moskvy bude udržať jej úzko „protiamerickú“ špecializáciu. Rusko zjavne nemá záujem angažovať sa v mnohých sporoch Pekingu s ázijskými krajinami o nejaké ostrovy a riešenie historických krívd. Súčasný charakter rusko-amerických a čínsko-amerických vzťahov však znamená, že rozširovanie ruskej vojenskej spolupráce s Čínou na protiamerickom základe je nevyhnutné. V druhej polovici júla tohto roku sa totiž v rámci rusko-čínskej vojenskej spolupráce vyskytli dve dôležité udalosti, ktoré naznačujú, že táto spolupráca prechádza do novej kvality.

Najprv bolo uverejnené rozhodnutie ruskej vlády začať rokovania s čínskou stranou o príprave novej dohody o spolupráci vo vojenskej oblasti v súlade s návrhmi ministerstva obrany Ruskej federácie – pripomína Vasilij Kašin. A druhou udalosťou bolo spomínané spoločné hliadkovanie ruských a čínskych bombardérov nad Japonským morom. Táto operácia bola sprevádzaná škandálom kvôli možnému narušeniu vzdušného priestoru Južnej Kórey okolo sporných ostrovov Leonkur. Incident sám osebe mal však viac-menej technický charakter a zásadne nezmenil podstatu situácie. Ale v širšom kontexte spoločné hliadkovanie ruských a čínskych lietadiel nemožno považovať za bezvýznamné, pretože hovorí o zámere Ruska aktívne sa zapojiť do čínskej politiky vojenského odstrašovania Spojených štátov v Ázii.

Na hliadkovacom lete sa zúčastnili čínske bombardéry H-6K a ruské strategické bombardéry Tu-95MS, ako aj lietadlá tzv. včasnej výstrahy a kontroly (DRLO) s elektronickou výzbrojou z oboch krajín. Poslaním lietadiel včasnej výstrahy bola pravdepodobne identifikácia parametrov činnosti juhokórejských a japonských vzdušných síl v reakcii na výskyt ruských a čínskych lietadiel s cieľom získať príslušné spravodajské informácie. Žiada sa poznamenať, že typ lietadla H-6K nehrá dôležitú úlohu v čínskom jadrovom odstrašujúcom potenciáli. Lietadlo je nosičom vysoko presných rakiet, má obmedzený dolet a nemá prostriedky na doplňovanie paliva. Zároveň je dôležitým prvkom čínskej stratégie zameranej na obmedzenie manévrovania v tichomorskom operačnom priestore, čo čínskemu letectvu poskytuje príležitosť na uskutočnenie rozsiahlych nejadrových raketových útokov na vojenskú infraštruktúru USA a jej spojencov až po ostrov Guam a možno aj ďalej.

Ruské strategické bombardéry vďaka modernizačným programom z posledných rokov sú schopné používať vysoko presné nejadrové zbrane. Ich nasadenie na plnenie úloh v Tichomorí spolu s ich čínskymi partnermi – a to aj bez formálnej aliancie medzi oboma krajinami – núti znovu prehodnotiť vyhliadky možného konfliktu v regióne. Ide o významné zvýšenie úderného potenciálu vzdušných síl čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády, čo si zaiste vyžiada veľmi nákladné opatrenia zo strany Spojených štátov a ich spojencov – bez akýchkoľvek ďalších nákladov zo strany Ruska a Číny. Pripravenosť Ruska posilniť svoju vojenskú úlohu v tomto regióne sa veľmi mení; donedávna sa ruský faktor pri posudzovaní scenárov ozbrojených konfliktov vo východnej Ázii (Taiwan, Juhočínske more) jednoducho ignoroval. Vzhľadom na nie najlepší stav ruskej flotily v Tichomorí je letecká preprava na veľké vzdialenosti pre Moskvu hlavným nástrojom, ktorý jej umožňuje vážne ovplyvniť vojenskú situáciu v regióne. 

V rámci takýchto úvah Vasilij Kašin vysvetľuje, prečo pôvodná dohoda ministerstiev obrany Ruska a Číny z 11. októbra 1993 bude modifikovaná, aby zohľadňovala potreby novej úrovne spolupráce medzi ozbrojenými silami oboch krajín. Každý rok sa jednotky oboch krajín zúčastňujú na niekoľkých veľmi rozsiahlych a zložitých spoločných cvičeniach a pripravujú sa na možnosť vykonávania spoločných operácií za určitých podmienok. Medzi generálnymi štábmi bol vytvorený konzultačný mechanizmus pre strategické otázky. V oblasti vojensko-technickej spolupráce došlo k prechodu od dodávok zbraní k spolupráci pri ich vývoji a obmedzenej priemyselnej kooperácii. Je zrejmé, že neexistencia predpísaných postupov pre interakciu vo všetkých týchto otázkach v základnej dohode sťažuje plánovanie spolupráce a zbavuje ju solídneho právneho základu. V novej dohode ministerstiev obrany Ruskej federácie a Číny bude zakotvených mnoho existujúcich prvkov vojenskej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami a bude potvrdený trvalý základ – napríklad pre námorné cvičenia, cvičenia protiraketovej obrany v operačnej sále alebo účasť na iných druhoch strategických cvičení.  Môžu sa objaviť nové témy, ako nedávne spoločné hliadky vojenského letectva alebo spolupráca v oblasti strategickej protiraketovej obrany.