Prezidenti Biden ani Putin nechcú rozšírenie vojny na Ukrajine – konflikt sa môže vymknúť spod kontroly po nie zámerne vyvolanom incidente

Na začiatku vojny na Ukrajine si obe strany stanovili súbor neviditeľných pravidiel – nevyslovených, no napriek tomu skutočných. Zahŕňajú ruské faktické akceptovanie spojeneckých dodávok ťažkých zbraní a spravodajskú podporu pre Ukrajinu, ale nie použitie vojenských jednotiek Západu. A medzi nevyslovené pravidlá patrí aj neochotné akceptovanie ruskej konvenčnej vojny v rámci hraníc Ukrajiny zo strany západných štátov, ak  konflikt nepovedie k použitiu zbraní hromadného ničenia. Zatiaľ tieto neviditeľné pravidlá naďalej fungujú, čo je dôkazom toho, že ani americký prezident Joe Biden, ani ruský prezident Vladimír Putin nechcú rozšírenie vojny. Spoločná túžba Putina a Bidena vyhnúť sa rozšíreniu vojny nie je však zárukou, že sa vojna  bez zámeru jednej zo strán nerozšíri. Konflikt sa môže vymknúť spod kontroly, aj keď sa žiadna zo strán vedome nerozhodne eskalovať alebo použiť jadrové zbrane. Hoci sa takáto alternatíva považuje za nepravdepodobnú, jadrový útok je stále vo sfére možností, vzhľadom na ruskú kapacitu a nepriehľadnosť skutočnej jadrovej doktríny Moskvy.

Podľa aktuálnej štúdie geopolitických analytikov Liany Fixovej a Michaela Kimmagea – uverejnenej v časopise Foreign Affairs – vojna na Ukrajine nevylučuje náhodné incidenty.  V súčasnosti existujú takéto obavy väčšinou na ruskej strane. Neviditeľné pravidlá vojny môžu byť  úplne zrejmé Putinovi, ale menej jeho veliacim dôstojníkom. Mnohí z nich sa vyrovnávajú s frustráciou z neúspechov na fronte, ako aj problémami s vybavením, nedostatočnou ľudskou silou a tiež ukrajinskou armádou, ktorá bojuje vynaliezavo a s odhodlaním. Dobrodružný incident  by mohol vyvolať letecký alebo raketový útok mimo Ukrajiny – napríklad zastaviť prechod zbraní na Ukrajinu. Bol by to, samozrejme, ruský útok na členský štát NATO; ale nie z toho dôvodu, že by Kremeľ priamo urobil riskantnú voľbu. Rizikom je to, že Washington by si takýto útok vyložil ako eskaláciu nariadenú Kremľom. Pretože Putin založil celú svoju vojnu na prekrúcaní, možno by nemal žiadne dôveryhodné prostriedky na zmenu uvedenej interpretácie ani schopnosť alebo ochotu priznať chybu. Hrozila by teda vojna medzi Ruskom a NATO.

Nemožno poprieť, žemoskovská propaganda výdatne prispieva k zmätkom vojny na Ukrajine. Ruské médiá pod vplyvom Kremľa dôsledne charakterizujú vojnu v roku 2022 ako konflikt medzi Ruskom a Západom, pričom svojou rétorikou kráčajú k priepasti rozšírenia vojny. Keď napríklad Litva pohrozila blokovaním ruského tovaru smerujúceho do Kaliningradu, oficiálna rétorika Ruska bola bojovná, takmer ako keby prezident   Putin vydal Litve  ultimátum. S najväčšou pravdepodobnosťou len pózoval pre ruské publikum. Hoci obe strany nakoniec krízu utlmili, ruský pokus udržať konflikt v pomalom vare domácou propagandou je pascou, do ktorej sa Kremeľ môže nakoniec chytiť.

Iná nehoda sa môže odohrať na ukrajinskej strane. Pri útokoch na vojenské ciele v Rusku by sa ukrajinská armáda mohla prepočítať a zasiahnuť významný civilný cieľ v Rusku. To je očividne niečo, čo Moskva robí bez akýchkoľvek výčitiek na samotnej Ukrajine, kde ruské raketové útoky zabíjajú civilistov – vrátane detí a starších ľudí – každý deň. Napriek tomu by Kremeľ mohol využiť ukrajinský útok, najmä s externe dodanými zbraňami, ako zámienku na odvetu proti spojeneckým vojenským dodávkam veľmi blízko územia NATO alebo dokonca na území členského štátu aliancie. Putin by pravdepodobne predpokladal, že západné štáty podporili ukrajinský útok, rovnako ako predpokladal, že povstanie na Majdane v roku 2014 – ktoré viedlo k zosadeniu Ruskom podporovaného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča – bolo sprisahanie CIA. Samotný režim dekonfliktu, chýbajúca komunikácia na vysokej úrovni medzi Moskvou a Washingtonom nemusí stačiť na rozuzlenie takejto krízy.

Napriek týmto rizikám môže skúsenosťami naučená  trpezlivosť a pokoj zabrániť tomu, aby sa konflikt na Ukrajine vymkol spod kontroly – domnievajú sa analytici Liana Fixová a Michael Kimmage . Úspech vo vojne potvrdzuje rozhodnú akciu a rýchlosť, ale zložitosť vojny môže tiež potvrdiť, že ide pomaly. V prípade nie zámerne vyvolaného incidentu – povedzme ruského vojnového aktu proti krajine mimo Ukrajiny, hoci nie na príkaz Putina – bude kľúčové, aby Washington a jeho spojenci dôkladne vyhodnotili situáciu. Dôkazy môžu byť ťažko dostupné, ale reakcia USA by mala byť kalibrovaná logikou na úrovni hlavy, nie nevyhnutne logikou „zub sa zub, oko za oko.“  V opačnom prípade by sa mohlo ukázať ako nemožné pre obe strany zvrátiť zbytočný eskalačný cyklus.

Podľa spomínaných amerických analytikov rozhovory, rokovania a diplomacia v konflikte na Ukrajine aktuálne nepomôžu. Putina možno obmedziť iba použitím sily a použitie sily nikdy nie je bez rizík. Prvým krokom k dobrej dlhodobej politike je uznať novosť tohto momentu: veľkej vojny, ktorá bude pravdepodobne trvať roky, zahnívajúc v srdci medzinárodného systému približujúceho sa k anarchii. Politici a diplomati, ktorí sú vzdelaní v dodržiavaní pravidiel liberálneho medzinárodného poriadku, musia sa teraz naučiť zvládať absenciu poriadku. Čím menej apokalypticky vníma perspektívu Washington a jeho spojenci, tým lepšie. Spojené štáty a Rusko nie sú na pokraji tretej svetovej vojny. Nie každý pohyb je existenčný. Ruská armáda trpí pod nespočetnými a rastúcimi obmedzeniami, zatiaľ čo vojna na Ukrajine bude neustále prinášať nové, neisté, znepokojujúce a desivé udalosti. Svet sa s tým bude musieť naučiť žiť. Kubánska raketová kríza trvala 13 dní. Kríza vyvolaná vojnou na Ukrajine bude trvať ešte dlho