Ani vojnová hystéria, túžba potrestať Rusko by nemali ovplyvňovať strategické kalkulácie – USA majú pred sebou naliehavejšie problémy

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa geopolitické úvahy viacerých európskych krajín menia. Fínsko a Švédsko teraz urýchľujú prechod od svojej historickej neutrality pokusom o vstup do Severoatlantickej aliancie.  NATO je historická aliancia tridsiatich krajín, ktoré slúžili ako hrádza proti Sovietskemu zväzu až do jeho zániku; jej zakladajúca zmluva obsahuje článok V, ktorý zaväzuje každého člena aliancie k obrane akéhokoľvek iného člena, ak  je vojensky napadnutý. V dôsledku toho musí rozhodnutie o rozšírení NATO o Fínsko a Švédsko brať do úvahy zásadnú otázku, či je v záujme ostatných členov aliancie rozširovať jej bezpečnostnú štruktúru. Najmä v USA niektorí začali uvažovať nad tým, či je v záujme Spojených štátov prevziať na seba zmluvný záväzok ísť do vojny s jadrovou mocnosťou o štrukturálnu integritu týchto dvoch krajín?

Internetový portál amerického think-tanku Center for Renewing America uverejnil štúdiu britskej analytičky Dr. Sumantry Maitra, ktorá nastolila otázku, či rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko nie je nebezpečné a zbytočné odvádzanie pozornosti od záujmov USA. Autorka štúdie pripomenula, že  súčasné obranné pozície Fínska a Švédska sú jedinečne navrhnuté tak, aby jednostranne odradili Rusko. Fínsku vojenskú kapacitu  280 000 mužov posilňuje približne 900 000 záložníkov, ktorí sú vycvičení na vojnu. Fínsko nikdy nezrušilo brannú povinnosť, takže fínske obyvateľstvo je v krátkom čase funkčne pripravené na vojenskú službu. Fínska doktrína „Komplexná bezpečnosť“ kladie dôraz na výcvik a na vyváženie ruskej hybridnej vojny  výmenou spravodajských informácií, interoperabilitou a výcvikom so západnými silami.  Fínska stratégia odporu ako odstrašujúca taktika na otupenie masívnych okupačných síl je navrhnutá s ohľadom na Rusko. Fínske výdavky na obranu predstavujú približne 2 % HDP a určite sa zvýšia.  Fínsko má teda dobrú pozíciu na to, aby samo otupilo a odradilo akúkoľvek ruskú inváziu a je takmer isté, že bude mať veľkú západnú podporu v zbraniach a zdrojoch v prípade vojny, dokonca aj bez členstva v NATO, aká sa dostala Ukrajine.

Švédsko – ktorého historickou identitou je už vyše 200 rokov neutralita – zaznamenalo veľké škrty vo výdavkoch na obranu a vojenské sily v bezprostrednej ére po studenej vojne podobne ako iné veľmoci, ale v roku 2017 po určitom zvážení  ruskej anexie Krymu v roku 2014 vrátilo sa k zavedeniu brannej povinnosti. Švédsko sa chválilo masovou brannou povinnosťou počas studenej vojny a malo jednu z najväčších vycvičených armád, ktoré bola zmenšená, keď sovietska hrozba ustúpila. Švédsko má tiež šťastie, že pobaltské štáty a Fínsko sú nárazníkovými štátmi pred priamou ruskou pozemnou inváziou. V posledných dňoch však Švédsko navrhlo zvýšiť stav svojich ozbrojených síl o 4 000 vojakov ročne a obnovilo posádku na hibernujúcu, ale strategicky významnú  základňu vo Visby na ostrove Gotland v Baltskom mori. Vojenskí odborníci usudzujú, že Švédsko aj Fínsko boli a pravdepodobne sú schopné odradiť ruský ozbrojený pokus na ich obsadenie. 

Podľa názoru Dr. Sumantry Maitry je paradoxné tvrdenie, že Fínsko a Švédsko potrebujú ochranu , a zároveň tvrdiť, že majú jedinečne silné armády s odstrašujúcimi schopnosťami potrebnými na posilnenie severnej hranice NATO.  Schopnosti – ktoré majú Švédsko a Fínsko, vrátane špičkových vzdušných síl – sú impozantné, ale pre NATO to nie žiadna novinka. Pridanie ďalších približne dvesto lietadiel výrazne nezmení kombinovanú leteckú silu NATO, ktorá je už nadradená Rusku. Švédsko a Fínsko neprinesú žiadne nové schopnosti, ktoré by drasticky zmenili rovnováhu síl v regióne, a okrem zdieľania spravodajských informácií by nepridali žiadnu materiálnu výhodu už aj tak prevažne nadradenému NATO. Vzhľadom na to, že švédske a fínske branné sily a záložníci vstupujú do hry len počas vojny a šanca na vojnu s Ruskom je zanedbateľná, nepridávajú do NATO ani žiadnu významnú údernú silu. „Posilnená predsunutá prítomnosť“ NATO z Poľska a pobaltských štátov už môže pokryť a chrániť spojencov v regióne, ako aj projektované sily v Arktíde bez potreby akýchkoľvek nových základní vo Švédsku alebo Fínsku.

Okrem uvedených argumentov Dr. Maitry uviedla, že skúsenosti s Ruskom z Ukrajiny naznačujú, že Rusko sa nikdy v blízkej budúcnosti nestane hegemónnym strašidlo, ktoré sa vznáša nad Európou. Fínsku a Švédsku žiadna invázia reálne nehrozí a neutralita sa im osvedčila. Rusko je tieňom svojho bývalého ja, so zlomenou armádou a poškodenou ekonomikou v dôsledku opotrebovájucej vojny a ako celok Európa masívne prevyšuje výdaje Ruska na obranu. V skutočnosti sú Nemecko, Francúzsko a Británia spolu viac než schopné poskytnúť odstrašujúce sily v Pobaltí a majú svoj vlastný jadrový dáždnik. Ani Fínsko, ani Švédsko neprispievajú k bezpečnosti aliancie natoľko, aby ospravedlnili dodatočné náklady. Ich pridanie by znamenalo ďalšie dva štáty ako protektoráty, pre ktoré by boli Spojené štáty zmluvou viazané ísť do jadrovej vojny.

Ani vojnová hystéria, túžba potrestať Rusko, ani sympatie k demokratickým hodnotám a ľudským právam by nemali takto permanentne ovplyvňovať úzke strategické kalkulácie. Namiesto toho ruský debakel na Ukrajine ukazuje, že je teraz čas, aby sa Spojené štáty preorientovali od Európy a zamerali sa na naliehavejšie problémy, akými sú južná hranica USA, inflácia a vzostup Číny. Na druhej strane autorka štúdie nezabudla pripomenúť, že výrazne oslabené Rusko môže byť tiež extrémne nestále, náchylné k nesprávnym kalkuláciám a paranoji, čo môže byť umocnené „reťazovým zoskupením“ západných veľmocí s ich aktívnymi mladšími spojencami, ktorí sa „pokúšajú zatiahnuť oveľa väčších dobrodincov do vojny veľmocí. Je to pasca, ktorej sa musia Spojené štáty rozumne vyhnúť za každú cenu. V opačnom prípade by výsledkom mohlo byť väčšie nedorozumenie a ešte väčšie riziko náhodného konfliktu pozdĺž oveľa dlhšej hranice s NATO.“