Pripravuje vládna koalícia návrat Róberta Fica ? – Jednoduchší ľudia by nemali sedieť vo vládnych ani poslaneckých kreslách !

Žabo-myšia vojna medzi vládnou koalíciou a opozíciou kvôli požiadavke na väzobné stíhanie Róberta Fica – ale aj medzi poslancami vládneho tábora – demonštrovala mizériu slovenskej politickej kultúry. Práve kvôli pochybnostiam, či nedochádza k zneužitiu prostriedkov trestného práva a či nejde o zámerné politické zasahovanie do fungovania zákonodarnej moci, občania boli niekoľko dní svedkami niekedy až primitívnej polemiky o tom, ako by mal parlament postupovať v prípade vydania poslanca Fica orgánom činným v trestnom konaní na vyšetrovanie vo väzbe, aby nemohol ovplyvňovať svedkov skutkov, z ktorých bol obvinený. V takomto kontexte sa žiada uviesť názor prominentného ústavného právnika Petra Kresáka, ktorý k téme väzobného stíhania Fica vyjadril odôvodnené pochybnosti, „ako by sa teraz dali ovplyvňovať svedkovia, ktorí už boli vypočutí, a navyše ide o skutky z minulosti.“

Polemika o tom, či vydať alebo nevydať poslanca Róberta Fica na väzobné stíhanie „vyplavila“ a zvýraznila všetky necnosti viacerých vládnych i opozičných politikov. A to počínajúc ich nevzdelanosťou, intelektuálnou zadubenosťou až po politický primitivizmus, ktorý je odrazom ich populistického pohľadu na spoločnosť a riešenie jej problémov. Vlastne sú to trochu jednoduchší ľudia, ktorí sa vďaka všeobecnej nespokojnosti s politikou Róberta Fica v uplynulej dekáde dostali pred dvoma rokmi k moci a nerozumejú zložitým problémom vládnutia a nevyhnutnosti kompromisov ako súčasti politických riešení protikladných záujmov. Ficova kauza sa stala pre niektorých koaličných politikov príležitosťou, aby Igorovi Matovičovi dali najavo, že ho nerešpektujú ako lídra vládnej koalície a považujú ho za hlavné bremeno, ktoré ťahá kabinet Eduarda Hegera ku dnu – ich neodvratnej porážke v parlamentných voľbách o dva roky.

Podaktorí povrchní pozorovatelia už veštia predčasné parlamentné voľby a strašia návratom Róberta Fica k moci. Tu treba pripomenúť známe slovenské príslovie, že „reči sa hovoria – a chlieb sa je.“ Väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky si dobre uvedomuje, že predčasné parlamentné voľby by znamenali koniec ich kariéry v politike, resp. viacerí by prišli o lukratívne posty v exekutíve. Podaktorí koaliční predáci sa síce už chystajú na nových koaličných partnerov, ale iba niektorí môžu dúfať, že po nasledujúcich parlamentných voľbách sa im podarí získať „vládnu trafiku.“ Okrem toho niektorí koaliční politici kalkulujú s tým, že sa im ešte podarí „urvať“ si z elektorátu partnerov a tým posilniť svoj koaličný potenciál. Zjednodušene povedané: vládu drží pohromade už iba nádej, že stane sa zázrak a z Ficovej kauzy sa podarí „upliesť“ volebný program, aby takýmto trikom zmanipulovali voličov.

Inteligentnejší politici vládnej koalície tušia, že Fico už po voľbách nezíska pozíciu, z ktorej by mohol ašpirovať na návrat k moci. Boja sa však, že parlamentné voľby vyhrá strana Petra Pellegriniho Hlas-SD. Preto sa niektorí z vládnych potentátov pokúsia zatiahnuť do kompromitujúcich súvislostí Pellegriniho a niektorých jeho straníckych kolegov. Sotva však dokážu kompromitovať Hlas-SD do takej miery, že by ho pripravili o elektorát, ktorý považuje ľavicového ex-preméra za kompetentného politika. Nevábna perspektíva sociálno-ekonomickej situácie súvisiacej s globálnou geopolitickou krízou môže poskytnúť Pellegrinimu ďalšie šance, aby svojou ľavicovou orientáciou oslovil ďalších voličov. Zatiaľ však jeho strane chýba odborný potenciál, aby mohol predložiť potenciálnym voličom riešenia problémov, ktoré ťažia vlády všetkých vyspelých krajín v Európe

Súčasná vládna garnitúra je v rozklade, a preto je aktuálne zaoberať sa tým, aká politická zostava ju vystrieda. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že ani mediálny tlak v kauze väzobného stíhania poslanca Róberta Fica pozitívne neprispieva k tomu, aby sa voliči v budúcich parlamentných voľbách rozhodovali bez vplyvu politických vášní a iných negatívnych motivácií. Neuvážené nápady zakázať niektoré radikálne politické strany môžu posilniť stranu Smer-SD a skomplikovať vnútropolitickú situáciu. Ak sa pokúsia politické strany napravo od stredu „zlepiť“ koalíciu podľa vzoru súčasného vládneho modelu, sotva Slovensko komfortne zvládne situáciu, aká Európu čaká. Z tohto  dôvodu by sa mali relevantné politické strany už teraz zaoberať racionálnym riešením, ktoré počíta s tým, že by nová vláda po najbližších parlamentných voľbách bola zložená z politických subjektov, reprezentujúcich názory rozhodujúcej sociálno-politickej štruktúry.