Otrava Alexeja Navaľného zrušila Putinove medzinárodné iniciatívy – Moskva si dáva pred prezidentskými voľbami v USA pauzu

Už aj tak malá možnosť normalizácie vzťahov so Západom – i keď nie úplne závislá od Číny – na dlhý čas sa uzatvára. Podľa informácií z Kremľa Vladimír Putin neplánuje osobne sa stretnúť s Donaldom Trumpom pred prezidentskými voľbami v USA. Ako zámienku si v Moskve zvolili sanitárne a epidemiologické dôvody, kvôli ktorým ruský prezident nepôjde na výročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN do New Yorku, ale prehovorí tam prostredníctvom videozáznamu. Je to správne rozhodnutie, hoci pre Moskvu bolestivé. Takto sa nepriamo končí uskutočnenie hlavnej zahraničnopolitickej iniciatívy Ruska v tomto roku – summitu „piatich“ stálych členov Bezpečnostnej rady OSN na počesť 75. výročia víťazstva a vzniku OSN. Možno potenciálne „novej Jalty“ pre vznik novelizovaných pravidiel „spravodlivého svetového poriadku“ pripravených veľmocami. Prinajmenšom v tomto roku sa už takýto summit neuskutoční a vyhliadky na budúci rok sú neurčité; v prípade Trumpovej porážky v prezidentských voľbách (čo je dosť reálne) je nepravdepodobné, že by nová americká administratíva ruskú iniciatívu podporila. Samozrejme, že Trump“ sa pokúsil maximalizovať Putinovu predstavu o „summite päťky“ podľa svojich vlastných záujmov. Navrhol „kombinovať oslavy s represiami“ proti Číne, kvôli čomu sa malo v New Yorku uskutočniť stretnutie „rozšírenej skupiny G7“ za účasti Ruska, Indie a Južnej Kórey – a rokovať o programe „zadržiavania“ Čínskej ľudovej republiky. Jeho extravagantné plány určite nespôsobili Moskve potešenie a našťastie západní spojenci Trumpovu iniciatívu G7+ zablokovali.

Kremeľ však do poslednej chvíle bilaterálny summit s Trumpom o kontrole zbraní v New Yorku považoval za dôležitý.- uvádza ruský analytik a publicista Vladimír Frolov na internetovom portáli Republic.ru – a to najmä preto, že z Washingtonu prichádzalo čoraz viac vábivých signálov. Hoci riziká takéhoto stretnutia boli zrejmé a Američania sa snažili Rusko využiť na svoje nie najšľachetnejšie účely.  Trump chcel summit s Putinom využiť výlučne ako predvolebné PR a demonštráciu úspechu jeho politiky „vychádzania s Ruskom“, ako aj jeho zručností pri uzatváraní dohôdy o kontrole jadrových zbraní. Avšak demokrati by Putinovu návštevu v USA a jeho hru na Trumpovej strane označili za „zásah do“ amerických volieb “- pokušenie„ veľkej hry “bolo veľké. „Dohoda storočia o nešírení jadrových zbraní“ (z hľadiska Trumpa) by mohla zahrňovať predĺženie platnosti zmluvy START, ktorej platnosť vyprší o päť mesiacov. K tomu Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Robert O’Brien  vyzval Putina, aby po prezidentských voľbách podpísal so Spojenými štátmi „úžasnú dohodu“, ale je to ako obchod „s kožou medveďa, ktorý behá po lese.“  Trump totiž  musí tieto voľby najprv vyhrať. V skutočnosti aj to brzdilo Moskvu – podpisovať s Trumpom niečo dôležité – a potom, keby voľby prehral, ​​bolo by ponižujúce prijať odmietnutie budúcej administratívy realizovať už podpísané.

Vladimír Putin má skúsenosti so správnym rozhodnutím v takmer podobnej situácii. V roku 2000 nepodporil návrh odchádzajúcej Clintonovej administratívy (na summite v Moskve) „modernizovať Zmluvu ABM“ (teda umožniť USA nasadiť tretiu pozičnú oblasť protiraketovej obrany na Aljaške). Ukázalo sa, že mal pravdu – nová administratíva Georga W. Busha okamžite odstúpila od zmluvy ABM a žiadna „modernizácia pochádzajúca od Clintona“ by nezastavila Johna Boltona, ktorý dlho túžil po „krvavom vyjednávaní.“ Ale na tom, aby „dohoda s Trumpom“ predĺžila zmluvu START, Putin v tomto roku osobne tvrdo pracoval pri ôsmich telefonických rozhovoroch s americkým prezidentom. Jeho rozhovor z 23. júla znamenal prelom – Putin presvedčil  Trumpa, aby odstránil prepojenie medzi rozšírením START (Moskva ponúkla, že dohodu predĺži bez akýchkoľvek podmienok) a pristúpením Číny k zmluve. Kompromisom bol vzorec,  podľa ktorého je možné Zmluvu START predĺžiť v súčasnej podobe na obmedzené obdobie (nie však o päť rokov, ako to ustanovuje samotná zmluva), ak Rusko a USA môžu na prezidentskej úrovni podpísať politicky záväznú rámcovú dohodu o hlavných parametroch budúcej zmluvy o kontrole jadrových zbraní, ktorá nahradí START; potom sa plánovalo zapojenie Číny (podľa Rusov tiež Veľkej Británie a Francúzska).

Američania však na konzultáciách o strategickej stabilite vo Viedni v dňoch 17. – 18. augusta predložili tvrdé ultimátne požiadavky na obsah rámcovej dohody o budúcej dohode o jadrových zbraniach, vrátane všetkých ich „podmienok,“ ale nebrali do úvahy ruské požiadavky. Podľa plánu Američanov by mali parametre budúcej zmluvy zahrnovať zámer dostať pod kontrolu nielen strategické, ale aj taktické jadrové hlavice, ako aj ich zásobovacie vozidlá – vrátane systémov stredného a kratšieho doletu a zásadne nových ruských systémov (jadrová riadená strela Burevestnik a jadrové strategické torpédo Poseidon). Požadovali tiež posilnenie opatrení na overovanie a transparentnosť kontroly, najmä rozsahu telemetrických údajov pri vypúšťaní rakiet, ako aj zvýšenie počtu a rozsahu inšpekcií, pričom sa predpokladalo skrátenie oznamovacích lehôt inšpekcií. Pritom nová dohoda by sa musela vzťahovať aj na Čínu.

Moskvu rozladili výroky vedúceho americkej delegácie na rokovaniach o kontrole jadrových zbraní Marshalla Billingsleyho naliehajúceho na Rusko, aby upustilo od projektovania rakiet s jadrovým pohonným systémom. Podľa uznávaného ruského experta na jadrové zbrane Vladimíra Dvorkina problém by sa dal elegantne vyriešiť návrhom, aby Američania „pristúpili na rokovania o dohode o vzájomnom zákaze vytvárania akýchkoľvek druhov pozemných, vzdušných a námorných bezpilotných lietadiel, vrátane UAV s jadrovými reaktormi a jadrovými hlavicami.“ Putin urobil netypický krok a otvoril túto tému na mimoriadnom stretnutí s členmi Rady bezpečnosti Ruskej federácie 23. augusta. Avšak zrejme sa nakoniec rozhodli neriskovať a kvôli tomu nerobiť pre krajinu „ponižujúce obchody.“ V tejto situácii sa Američania pokúsili verejne tlačiť na Moskvu – minister zahraničných vecí Mike Pompeo optimisticky vyhlásil,  že nová dohoda o kontrole jadrových zbraní by sa mohla objaviť do konca roka. Ale Moskva sa rozhodla dať si pred prezidentskými voľbami pauzu a buď podpísať niečo podobné po Trumpovom víťazstve, alebo počkať na návrh novej administratívy USA – možno bez ponižujúcich podmienok.

Okrem niektorých výhrad k americkým podmienkam rozšírenia zmluvy START má rozhodnutie Putina nestretnúť sa s Trumpom až do prezidentských volieb aj nový, možno závažnejší dôvod – prípad otravy Alexeja Navaľného. Keď sa objavilo vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín skupiny G7, v ktorom je Rusko obviňované z takmer terorizmu s použitím chemických zbraní (paradoxne bol návrh dohovoru o boji proti terorizmu s použitím  chemických a bakteriologických zbraní jednou z nedávnych diplomatických iniciatív Ruskej federácie), nie je to dobrý signál pre vzťahy Moskvy s USA a ani so Západom.  Minister Pompeo dokonca pripustil účasť „vysokých ruských činiteľov“ na otrave Navaľného. Možno teda konštatovať, že vývoj situácie dosiahol bod, z ktorého nieto návratu – a takéto otrasy dohode nepomôžu, pričom Moskva nebude na otázky uspokojivo reagovať.

Spúšťa sa už nový mechanizmus amerických sankcií proti Rusku – členovia Výboru pre medzinárodné záležitosti Snemovne reprezentantov USA Eliot Enel a Michael McCole zaslali prezidentovi Trumpovi list, v ktorom žiadajú, aby exekutíva incident s Navaľným prešetrila podľa čl. 306 zákona o chemických a bakteriologických zbraniach z roku 1991 (zákon CBW). A hoci súbor sankcií podľa tohto zákona nie je pre ruskú ekonomiku veľmi citlivý (okrem toho, že Aeroflot stratí ziskové lety do USA, je možný tiež zákaz priamych letov), ​​vždy existuje priestor pre kreativitu. Naposledy, keď boli v „kauze Skripaľ“ uvalené sankcie podľa tohto zákona, americké ministerstvo financií nečakane rozhodlo o zákaze nákupu nových ruských dlhopisov (vládneho dlhu denominovaného v dolároch). Nič však nebráni rozšíreniu tejto tvorivosti na uvalenie zákazu obchodovania s novými emisiami dlhopisov (alebo čo je horšie s rubľovými obligáciami Ruskej federácie i ruskými eurobondami na druhých trhoch).  

Spomínaný ruský analytik konštatuje, že „pieseň o ruskom zasahovaní do amerických volieb pokračuje.“  Senátori žiadajú od ministerstva financií USA zavedenie nových sankcií, a to aj v súvislosti s oficiálnym vyjadrením riaditeľa Národného centra pre kontrarozviedku a bezpečnosť Williama Evaninu o aktívnom opatrení Ruska na diskreditáciu prezidentského kandidáta Bidena. V Kongrese „utierajú prach“ z návrhu zákona DASKA – zákon o ochrane americkej bezpečnosti pred Kremeľskou agresiou – tentoraz by mohli prekážky jeho prijatia zmiznúť. Návrhy  rozumných ľudí v USA „prehodnotiť politiku voči Rusku“ v súčasnej toxickej atmosfére nebudú vypočuté. Škody nastávajú aj v iných oblastiach – schôdza ministrov zahraničných vecí a obrany Ruska a Francúzska vo formáte 2 + 2 plánovaná na 14. septembra bola kvôli prípadu Navaľného odložená na neurčito.  Návšteva prezidenta Emmanuela Macrona v Moskve, o ktorej sa diskutovalo ešte v júli, je veľkou otázkou a pravdepodobne sa tento rok neuskutoční. Zdá sa, že už aj tak malá šanca Ruska na normalizáciu vzťahov so Západom – uvádza so  svojej analýze Vladimír Frolov – vrátane toho, aby  Rusko nebolo úplne závislé od Číny, sa na dlho uzatvára.