Prečo sa Putinovej armáde nepodarilo obsadiť Kyjev – ak budú chcieť Rusi pokračovať vo vojne, budú potrebovať ďalšiu veľkú armádu

Svet bol v uplynulých týždňoch svedkom neuveriteľnej porážky invázie Vladimíra Putina na Ukrajinu. Prezident Putin nedosiahol rýchle víťazstvo, o ktoré sa usiloval. Podľa analytikov jeho počiatočným vojnovým cieľom bola zmena politického režimu v Kyjeve. Dúfal, že ju dosiahne bez výraznejšej vojenskej námahy, prinúti ukrajinskú armádu kapitulovať a Západ prijme ruské víťazstvo ako hotovú vec. Vývoj ukázal, že pán Kremľa nesprávne odhadol situáciu. Predpokladal totiž, že európske vlády sa budú zdráhať prerušiť ekonomické väzby s Ruskom a že v transatlantickej aliancii vzniknú trhliny, ktoré by mohol využiť. Nerátal s príslovečnou húževnatosťou a statočnosťou Ukrajincov a vo svojich kalkuláciách „špeciálnej vojenskej operácie“ nebral do úvahy efektívnosť politiky USA – vrátane poskytnutia rozsiahlej vojenskej pomoci Ukrajine, zjednotenie spoločenstva Západu a nekompromisné sankcie proti Rusku.

Samozrejme, že počiatočný Putinov neúspech neznamená, že Rusko vojnu prehrá, aj keď vyhliadky na dlhotrvajúcu vojnu by mohli dramaticky oslabiť Rusko a zároveň dlhodobo destabilizovať jeho vzťahy s niektorými krajinami. V aktuálnom kontexte konfliktnej situácie na Ukrajine je zaujímavé si všimnúť názor profesora strategických štúdií na Universty of St. Andrews v Škótsku Phillipsa Paysona O´Briena, podľa ktorého Rusko nemôže zaútočiť na NATO práve tak „ako ani na Mars.“ Expert je presvedčený o tom, že Rusko NATO neohrozuje. Asi by nemohli zaútočiť ani na Škandináviu. Na Ukrajinu poslali Rusi asi 75 % svojich najlepších síl. „NATO je dnes bezpečnejšie ako pred štyrmi týždňami“ – vyjadril sa škótsky profesor pred týždňom v rozhovore pre nemecký časopis Der Spiegel.

Podľa prof. O´Briena Putinova armáda má obrovské problémy s vedením zložitých operácií. Pretože získanie vzdušnej nadvlády je veľmi zložitá aktivita. Nejde len o to, mať dobré lietadlá, ale aj o fungovanie a riadenie celého radu operácií súčasne. A Rusi to majú proste ťažké. Ruské ozbrojené sily jednoducho nie sú vysoko efektívnou armádou, ale majú značné štrukturálne nedostatky. Majú dobrú technológiu, ale nevedia, ako ju používať. Prof. O´Brien sa domnieva, že existuje zásadný problém s velením, ale môže to byť aj na základnej úrovni. Teraz si treba položiť otázku: Nie sú ruské jednotky jednoducho dostatočne vycvičené? Taktiež, možno konštatovať, vojenská technika nebola udržiavaná tak, ako by sa dalo očakávať. A to viedlo aj k stratám.

Všeobecne sa usudzuje, že ruská  armáda pracuje na modernizácii svojho zbraňového arzenálu posledných 14 rokov. Prof. O´Brien sa domnieva, že „think-tanky nesprávne odhadli vojenskú silu Ruska. Pozreli sa na zbrane a spočítali ich, ako keby to znamenalo vojenskú silu. Vlastniť zbraň je veľmi odlišné od schopnosti ju používať. Ruské ozbrojené sily majú niektoré jednotlivé kusy modernizovanej techniky. Čo však zrejme nemajú, je schopnosť použiť ich v zložitej operácii. Načo sú mi Stradivari, keď neviem hrať na husle ?“ Problémom je aj logistika, ktorá tiež predstavuje zložitý proces. O´Brien podotkol, čo sme sa už naučili počas druhej svetovej vojny:  na podporu veľkej modernej armády a množstva ťažkej techniky, ako sú tanky a delostrelectvo, potrebujete obrovské množstvo paliva, munície a jedla. Nestačí mať len zbrane – samotné zbrane vyžadujú neustálu podporu a údržbu. Napríklad náhradné diely. Nechcete prísť o veľký tank len preto, že chýba náhradný diel. Takže ich musíte byť schopní dostať k vojakom v prvej línii, a to nie je také jednoduché. Všetky sklady sa nachádzajú v Rusku, Bielorusku alebo Donecku a Luhansku. Nezdá sa, že by Rusi išli do vojny so správnym pochopením tohto pravidla. A potom zostávajú ešte také jednoduché veci: možno vám chýba dostatok nákladných áut na zásobovanie.

Ruské velenie zrejme prehliadlo problém zásobovania, resp. kontroly zásobovacích trás. Prof. O´Brien to označil za určitý prejav arogancie, pretože podceňovali nepriateľa a sami sa považovali za veľmi dobrých. Podobne možno vysvetliť aj ich prístup k riešeniu nových problémov, ktoré sa vyskytli v priebehu bojov. Prečo napríklad pravidelnejšie nezostreľovali ukrajinské drony Bayrakter ? Doteraz s nimi mali veľké problémy. Ale naozaj, ako vyspelá armáda by mali byť schopní s týmito dronmi niečo urobiť – sú to veľmi pomalé lietadlá a v skutočnosti nie je ťažké ich zničiť. Ale Rusi, pokiaľ je známe, zatiaľ zničili len jeden z nich. „Myslím si“ – povedal O´Obrien – „že ruská armáda sa učí ťažšie, pretože má tendenciu byť veľmi hierarchická. Učenie je zvyčajne jednoduchšie vo flexibilnom systéme.“

Prof. O´Brien považuje za najlepšie riešenie pre Moskvu uzavrieť mier. Ale ak chcú Rusi pokračovať vo vojne proti Ukrajine a pokúsiť sa presadiť vojenské riešenie, budú potrebovať ďalšiu veľkú armádu, ktorú na Ukrajinu pošlú. Pretože armáda, ktorá teraz pôsobí na Ukrajine, nebude môcť Putina nijako priblížiť k vojenskému víťazstvu. V zásade majú tri možnosti: môžu uzavrieť mier, môžu postaviť celú novú armádu a poslať ju do vojny – alebo mohli by siahnuť po nukleárnych, biologických alebo chemických zbraniach. Ale takéto alternatívy považuje Prof. Phillips Payson O´Brien za málo pravdepodobné.