Je ťažké získať odpoveď, kto je páchateľom v kauze Navaľného – kancelárka Merkelová musí vyjsť s pravdou na verejnosť !
V stredu 30. septembra 2020 navštívil redakciu nemeckého časopisu Der Spiegel ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj, ktorého nedávno prepustili z berlínskej fakultnej nemocnice Charité. Navaľnyj hovoril takmer dve hodiny, pričom uviedol, koho podozrieva ako pôvodcu jeho otravy: „Tvrdím, že za zločinom bol Putin, a nemám iné verzie tohto zločinu.“ Na túto tému bolo povedané a napísané už veľa, ale napriek Navaľného tvrdeniu pozornosť si zaslúži názor, ktorý 15. septembra uverejnil britský novinár, filmár a spisovateľ Jonathan Power. Pôsobil v denníku International Herald Tribune, natáčal dokumentárne filmy pre BBC, napísal osem kníh z oblasti zahraničnej politiky a predtým, ako začal svoju novinársku kariéru pracoval v štábe Martina Luthera Kinga. Verejnosť ho poznala hlavne vďaka jeho rozhovorom s prezidentmi, premiérmi, politickými i literárnymi „ikonami,“ medzi ktorými boli Indira Gándhiová, Willy Brandt, Jimmy Carter, Olof Palme i Zbigniew Brzezinski. Skúsený britský publicista a analytik medzinárodných problémov sa podujal upozorniť na niektoré fakty a súvislosti, týkajúce sa otravy Alexeja Navaľného.
Jonathan Power sa nazdáva, že bude naozaj ťažké získať priamu odpoveď, kto je páchateľom v kauze Navaľného. Nemecko, kde Navaľného liečili, obvinilo Kremeľ, že stojí za otravou. Moskva to popiera a tvrdí, že Západ využíva tento incident ako ďalší pokus narúšať „dobré meno Ruska.“ Britský publicista sa domnieva, že pravda môže byť niekde inde: možno je za tým individuálny politický protivník z Tomska – hlavného mesta veľkého regiónu ťažby ropy a zemného plynu – kde sa Navaľnyj angažoval v miestnych voľbách deň predtým, ako nastúpil do lietadla letiaceho do Moskvy. V tejto súvislosti poukazuje na fakt, že opozícia „zasiahla“ Putinovu stranu Jednotné Rusko. Avšak nájomný vrah mohol byť tiež najatý jedným z mnohých ľudí, ktorí Navaľného jednoducho nenávidia. Power pripomína, že niečo podobné sme videli aj pri vražde predsedu švédskej vlády Olofa Palmeho v roku 1986, keď neznámy jednotlivec – konajúci na základe vlastných impulzov – zastrelil Palmeho, keď vyšiel z kina. Vo Švédsku bolo veľa ľudí, vrátane niektorých v polícii, ktorí nenávideli Palmeho za jeho ľavicové názory, jeho rozhodnutia počas vojny vo Vietname ujať sa dezertérov z americkej armády, jeho odmietnutie vstupu do NATO, jeho postoj k Fidélovi Castrovi i jeho ekonomickú politiku, podľa ktorej boli majetnejší ľudia čoraz viac zdaňovaní, aby sa mohli poskytovať služby chudobnejším. Polícia vtedy konala neuveriteľne pomaly, neblokovala ani cesty na hlavných výjazdoch z mesta. Zdá sa, že nikdy nebudeme vedieť, či išlo o napomáhanie alebo neefektívnosť.
Zaujímavú analýzu Navaľného aféry urobil Craig Murray, ktorý od augusta 2002 do októbra 2004 bol britským veľvyslancom v Uzbekistane. Diplomat, bývalý rektor škótskej univerzity v Dundee a aktivista bojujúci za ľudské práva, na webovej stránke moskovskej televíznej stanice Russia Today pripustil, že ho možno označia za ruského „trolla,“ ale aj napriek tomu napísal: „Nerobí mi problémy predstava, že by sa mocný oligarcha alebo orgán ruského štátu mohol pokúsiť o atentát na Navaľného. Menej irituje, nie je zďaleka tak politicky dôležitý v Rusku, ako ho vykresľuje západná tlač, ale ani väčšia hrozba vás nechráni pred politickým atentátom v Rusku. S čím mám ťažkosti, to je predstava, že keby Putin alebo iní veľmi silní ruskí hráči chceli, aby bol Navaľnyj mŕtvy, dnes by už Nemecku nežil. Keby Putin chcel, aby bol mŕtvy, bol by mŕtvy.“ Podľa názoru Craiga Murraya guľka do hlavy by okamžite fungovala a nezanechala stopy po jej pôvode. Existuje predsa veľa dobre vycvičených ruských ostrostrelcov, ktorí nikdy nezlyhajú – a príležitostí zastreliť ho bolo veľa – rovnako ako napríklad v prípade Palmeho.
Craig Murray si nevie predstaviť, prečo by si nájomný vrah naverbovaný vládou želal vidieť, ako jeho obeť počas letu skolabuje. A keby to tak bolo, umožnil by ruský štát lietadlu núdzovo pristáť, aby ho čakala sanitka, ktorá ho previezla do nemocnice, kde mu lekári zachraňovali život ? Prečo by mu potom ruský štát umožnil prevoz do Nemecka na špecializované ošetrenie, keď by sa mohol liečiť v špičkovej moskovskej nemocnici ? Nemci by potom nemali možnosť zverejniť nejakú diagnózu, ktorú si vybrali, a v skutočnosti tak prišli s obvinením, že bol otrávený novičokom. V tejto súvislosti bývalý veľvyslanec podotýka, že novičok je produktom vojenského výskumu v Rusku. Vyrábal sa však aj mimo Ruska. Podľa Wikipédie „Spolková spravodajská služba (BND) získala v deväťdesiatych rokov minulého storočia vzorku jedovatej látky novičok od ruského vedca podľa správy agentúry Reuters v roku 2018 bola táto vzorka analyzovaná vo Švédsku. Chemický vzorec dostali krajiny NATO, ktoré látku syntetizovali, potom použili malé množstvá na testovanie ochranných prostriedkov, ich detekciu a na protilátky.“
Analytik Jonathan Power v kontexte s otravou Navaľného nastolil aj otázku, aká iná teória pripadá do úvahy ? Poukazuje na to, že USA sú veľmi znepokojené trhom so skvapalneným plynom v Európe a majú pocit, že ich priemysel ťažby bridlicového plynu bude ohrozený ruským/nemeckým/holandským/francúzskym plynovodom Nord Stream 2, ktorý je teraz takmer dokončený a ktorý bude privádzať plyn z Ruska. do Európy. Spojené štáty sa tiež obávajú nepriaznivého dopadu, ktorý to bude mať na ich spojencov v Arabskom zálive. USA a Saudská Arábia majú všetky dôvody na vyvolanie rozkolu medzi Ruskom a Nemeckom. Takže za pokusom o zabitie Navaľného je možno americký agent ? Existujú však aj ďalšie teórie, z ktorých niektoré vychádzajú z ruských vládnych orgánov a médií. Medzi nimi je veľa nezmyslov, ako napríklad tvrdenie, že u Navaľného došlo k život ohrozujúcemu zníženiu hladiny cukru v jeho organizme.
Existuje viacero otázok, ktoré si vyžadujú objasnenie, ak sa máme dostať k pravde. Prečo Nemci neposkytnú výsledky svojich toxikologických a iných testov Rusku a Svetovej zdravotníckej organizácii ? Oznámili, že laboratóriá vo Francúzsku a v Švédsku potvrdili nemecké výsledky, ale to sú predsa členovia NATO. (Švédsko nie je de iure, ale de facto.) Skrývajú Nemci a ich spojenci niečo a snažia sa pomocou tohto incidentu vážne zraniť Putinovu reputáciu? Nemôže existovať racionálny dôvod na to, aby ich testy na Navaľnom neposkytli Rusku; veľká časť západnej tlače sa zdržiava kladenia otázok, prečo sa tak doteraz nestalo. Zdá sa, že členovia NATO, odkedy porušili svoj prísľub Sovietskemu zväzu, že nebudú rozširovať NATO bližšie k ruským hraniciam, robia dôslednú politiku, ktorá komplikuje ruskú pozíciu v medzinárodných vzťahoch. Pre Jonathana Powera je ťažké uveriť tomu, že by sa kancelárka Angela Merkelová angažovala v takýchto úskokoch. Ak chce, aby sa Nemecku verilo, musí vyjsť s pravdou von !