Realita vojenského scenára núti Rusov pripravovať sa na najhoršie – nové kolo medzinárodnej eskalácie urýchli represívne tendencie

Dva mesiace po tom, čo Vladimír Putin požadoval od ministerstva zahraničných vecí, „aby sa Rusku snažilo poskytnúť seriózne dlhodobé záruky na zaistenie našej bezpečnosti,“ je zrejmé, že v tomto smere nebude badateľný úspech. Rusko, ktoré prisľúbilo vojensko-technickú odpoveď v prípade neúspechu rozhovorov so Západom, vzdorovito koncentruje svoje vojenské sily okolo Ukrajiny. Dnes rastie počet tých, ktorí veria v realitu vojenského scenára, čo  núti Rusov pripraviť sa na najhoršie. Pre domácu politiku Ruska budú dôsledky prípadného vojenského konfliktu nemenej významné ako pre zahraničnú politiku. Nové kolo konfrontácie so Západom by mohlo dramaticky urýchliť konzervatívne a represívne tendencie, ktoré boli v poslednom čase zjavné.

„Vnútorná destabilizácia Ruska sa často očakáva od nového kola konfrontácie so Západom“ – uviedla vo svojom článku na internetovom portáli moskovského centra Nadácie Carnegie analytička Tatiana Stanovaja, ktorá sa zaoberá operačnou analýzou politického procesu v Rusku. Podľa jej názoru rastúce vojenské výdavky a prísnejšie sankcie vytvoria dodatočnú záťaž pre verejné financie a zhoršia sociálno-ekonomickú situáciu, čo sťaží ruským orgánom udržať situáciu v krajine pod kontrolou. Ďalej podľa tejto logiky môže nasledovať rast protestného potenciálu, radikalizácia systémovej opozície, prehlbovanie rozporov vo vládnucej elite atď. To všetko skutočne vyzerá logicky, ale dnes je oveľa viac dôvodov očakávať, že udalosti sa budú vyvíjať opačným smerom. V prípade ďalšej eskalácie ruské úrady nestratia, ale naopak posilnia kontrolu nad dianím v krajine. Navyše,  na rozdiel od roku 2014,  keď takýto nárast sprevádzala verejná eufória,  tentoraz sa aktivita štátu zredukuje na nátlak a represie. Stanovaja sa domnieva, že v prospech represívneho scenára pôsobí niekoľko silných faktorov. V prvom rade je to rastúca dominancia konzervatívnej, antiliberálnej a protizápadnej elity – vrátane bezpečnostných zložiek –  v rozhodovacom procese a formovaní agendy ruských úradov. Bezpečnostné zložky vytláčajú nielen civilných kurátorov domácej politiky, ale aj diplomatov, ktorí sú nútení prejsť na mocenskú rétoriku a prispôsobiť sa „jastrabiemu štýlu“ ruskej vlády, ktorá sa dala na cestu vedomej a demonštratívnej eskalácie.

Pre túto časť vládnucej elity sú rušenie rokovaní so Západom, prehlbovanie konfrontácie, sprísňovanie sankcií komfortné podmienky, ktoré nielenže neohrozujú jej pozície, ale výrazne rozširujú jej možnosti v boji o nové mocenské postavenie. V takomto obraze sveta sú najhoršie americké sankcie len otázkou času, skôr či neskôr sa zavedú bez ohľadu na to, ako Rusko koná. Preto ich meškanie je len stratou času. V domácom prostredí nové kolo eskalácie upevní logiku výnimočného stavu, kde možno ignorovať zákon, kde účel svätí prostriedky, kde už nie je priestor na kompromisy a vyjednávanie s vnútornými oponentmi. Vyostrenie konfrontácie navyše odvádza pozornosť prezidenta ku geopolitickej agende, čo znamená, že bezpečnostné zložky môžu v Rusku získať viac právomocí, väčšiu slobodu manévrovania, a to aj pri výbere prostriedkov na potlačenie „nesystémového správania“.

Vojna nevyhnutne znamená zvýšenú izoláciu a kontrolu nad médiami, internetom, vylúčenie zahraničných IT-spoločností a prísnejšiu správu straníckej sféry. Dá sa predpokladať, že ak by sa nedávne voľby do Dumy zhodovali so súčasným rozhorčením okolo Ukrajiny, potom by v Dume nenašli miesto žiadni „noví ľudia“. Experimenty sú v núdzových podmienkach neprijateľné. Nárast represií bude prakticky nevyhnutný, a to ani nie tak proti „opozičným“ (už takmer nie sú žiadni), ale proti kultúrnym osobnostiam, blogerom, občianskym nepolitickým aktivistom, novinárom, odborníkom atď. Pre úrady bude nepríjemné akékoľvek neoprávnené ovplyvňovanie značného počtu Rusov – prostredníctvom blogov, pesničiek, článkov či rozhovorov. V menšom meradle sa to deje už dnes, no v prípade ďalšej eskalácie sa proces stane masívnym, rutinným a nepravidelným.

Proti takémuto vývoju udalostí nebude nikto vážne namietať pre nesmelosť mimovládnych elít. Noviny The Moscow Times výrečne opísali náladu medzi podnikateľskou komunitou – napriek očakávaniam hroziaceho finančného a ekonomického šoku nie je nikto pripravený verejne spochybňovať rozhodnutia ruského vedenia. A to je pochopiteľné: najlepšou stratégiou na prežitie je zostať nenápadný a nevyvolávať pochybnosti o svojej lojalite. V prípade vážnej eskalácie konfrontácie sa časť mimomocenskej elity rozhodne pre emigráciu, zvyšok bude nútený prispôsobiť sa novej realite – rastu vnútropolitických rizík, ďalšej erózii vlastníckych práv, devalvácii súdov a agresívnejším zásahom bezpečnostných zložiek. Štát, ktorý čelí novým finančným ťažkostiam, nevyhnutne zvýši daňový tlak na podnikanie. Porastú riziká obmedzenia vlastníctva a ohrozenia zahraničných investorov. Jedna z najnovších iniciatív Federálnej protimonopolnej služby poskytuje možnosť stiahnutia akcií strategických podnikov. Je to jasný signál, že pozícia zahraničného biznisu v Rusku je ešte krehkejšia.

Ruské vedenie zrejme v takýchto krokoch v oblasti ekonomickej politiky nevidí problémy, pretože žije so silným pocitom, že peňazí je v krajine dosť. Na rozdiel od Dmitrija Medvedeva v roku 2016 s jeho slávnym výrokom „Peniaze nie sú, ale vydržte,“ dnes ministerstvo financií priamo vyhlasuje , že „v Rusku je veľa peňazí.“ V roku 2021 prekonal objem ruských medzinárodných rezerv historický rekord. Pointa však nie je ani v objektívnych ukazovateľoch, ale v subjektívnych pocitoch – prejavy prezidenta Vladimíra Putina o finančnej a ekonomickej situácii v Rusku vyznievajú dosť optimisticky a vytvárajú pocit, že krajina si môže veľa dovoliť.  Predchádzajúce roky ukázali, že Kremeľ je ochotný vynakladať príležitostné sociálne výdavky, aby zmiernil sociálne podráždenie a vytvoril pohodlnejšie podmienky pre politické zmeny – tak to bolo v roku 2020 kvôli ústavnému referendu a v roku 2021 v predvečer volieb do Dumy. Štátne orgány sú pripravené investovať do sociálne zraniteľných skupín s cieľom zachovať minimálnu úroveň lojality verejnosti.

Celá politika posledných rokov – najmä po roku 2020 – smerovala k potlačeniu nielen nesystémovej, ale aj systémovej opozície. Vzťahy s komunistickou stranou sú čoraz konfliktnejšie, tlak na radikálnu časť strany rastie. A medzinárodná eskalácia spôsobí, že Kremeľ bude ešte nekompromisnejší, zameraný na úplnú neutralizáciu komunistov. Porastie aj kontrola nad voľbami, ktoré sa napokon zmenia na plebiscitné kampane na všetkých úrovniach s takou množinou účastníkov, že Kremeľ bude spokojný s víťazstvom ktoréhokoľvek kandidáta. Bude to administratíva vo svojej najčistejšej forme, ktorá privedie ruskú spoločnosť do hlbokej politickej depresie s pocitom záhuby. Sprísnenie kontroly sa nevyhnutne dotkne aj ďalších sfér verejného života. Z rozprávania o „tradičných hodnotách“ sa vyvinú duchovné a morálne kampane v rôznych oblastiach, ovplyvňujúce zamestnanosť a kariérny rast, možnosti získania vzdelania, rozvíjanie kontaktov so zahraničnými kolegami, aktívne pôsobenie na sociálnych sieťach.

Mnohých prekvapila nedávna iniciatíva ministerstva kultúry Ruskej federácie, ktoré zverejnilo na verejnú diskusiu návrh prezidentského dekrétu „Základy štátnej politiky na zachovanie a posilnenie tradičných ruských duchovných a morálnych hodnôt“. To, čo sa dnes javí ako periférne tmárstvo – konštatuje Tatiana Stanovaja –   zajtra sa môže stať každodenným.  Nové kolo medzinárodnej eskalácie prudko urýchli represívne tendencie, ktoré v posledných rokoch dominujú ruskému verejnému životu. Nespokojnosť bude potlačená pomstou, a to aj v radoch systémových politických síl, ak sa nájdu takí, ktorí nie sú pripravení dostať sa pod plnú kontrolu kurátorov domácej politiky. Aj samotní kurátori môžu byť podrobení citeľnej rotácii, ktorej výsledkom bude posilnenie úlohy mocenského bloku vo vnútropolitickom dianí. V spoločenskej oblasti môžeme očakávať nové kolo hurá-vlasteneckej mobilizácie, ale namiesto prirodzenej konsolidácie sa dočkáme vynúteného bojového prístupu s okázalou lojalitou. Za takýchto podmienok sa divergencia medzi falošným,  mechanicky pochodujúcim systémom a depresívnym, pochmúrnym Ruskom stane priepasťou so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami – uzatvára svoj článok ruská analytička.