Kľúčovou politickou agendou na Slovensku zostávajú problémy pandémie – prispôsobil sa Peter Pellegrini názorom svojich voličov na očkovanie ?

Analytické bilancie uplynulého roka na politickej scéne Slovenska i prognózy vývoja v roku 2022 u väčšiny komentátorov vyústili do konštatovania – ktoré sformuloval jeden z bývalých politikov Verejnosti proti násiliu – „ak sa má niečo zmeniť k lepšiemu, musí nevyhnutne odísť Igor Matovič, lebo taký nezodpovedný politik tu po roku 1989 ešte nebol.“ Takáto zmena figúr na našej politickej šachovnici je nereálna, a preto nemožno ani očakávať, že nadchádzajúci rok prinesie občanom Slovenskej republiky zásadné pozitívne zmeny. Pochybnosti o politických kvalitách predsedu strany OĽaNO potvrdil samotný Igor Matovič svojimi vyjadreniami v televízii TA3, kde okrem iných deštruktívnych vyhlásení nevynechal kritiku Richarda Sulíka i jeho strany SaS a nezabudol uštedriť kritické lekcie prezidentke Zuzane Čaputovej za spochybňovanie autority premiéra Eduarda Hegera i jeho vlády. Matovič vidí za tým traumu hlavy štátu, že „jej strana Progresívne Slovensko sa nedostala do parlamentu.“ Obsah a tón Matovičovej verejnej komunikácie svedčia o tom, že pravdu majú jeho kritici, podľa ktorých jeho intelektuálne a mentálne vybavenie predstavujú neprekonateľnú prekážku konštruktívneho riešenia aktuálnych spoločenských problémov.

Problematickou postavou vládnej koalície nie je však iba Igor Matovič, ale aj ostatní lídri vládnych strán. Najmarkantnejšie sa to prejavuje v prípade predsedu strany Sme rodina – Borisa Kollára. Keďže pochybuje, že by po najbližších parlamentných voľbách mohla existovať súčasná vládna zostava, pokúša sa sedieť na dvoch stoličkách. Napríklad predstiera ústretovosť myšlienke referenda o predčasných parlamentných voľbách, ale robí to takým spôsobom, aby neprišiel o kreslo predsedu parlamentu a súčasne si získal sympatie voličov naklonených referendu. Nepresvedčivá lojalita Borisa Kollára voči koalícii neprekáža však predsedovi OĽaNO, ktorý si predsedu parlamentu drží na vyváženie politického vplyvu Richarda Sulíka. Určujúcim činiteľom pri Matovičovom rozhodovaní o partnerstve s Kollárom je potreba zachovať adekvátnu parlamentnú podporu Hegerovej vlády.

Od volieb vo februári 2020 vývoj na slovenskej politickej scéne výraznou mierou ovplyvňuje chaotické a nekompetentné vládnutie populistických politikov, s ktorými o priazeň voličov bojujú viac-menej rovnako populisticky založení lídri opozície. Využívajú problémy pandémie, pričom politické sympatie získavajú aj tým, že niektorí pracujú s argumentmi antivaxerskej propagandy. Okrem toho, napriek negatívnym dôsledkom pandémie v ekonomickej sfére politické strany – ktoré sa deklarujú ako ľavicové – nastoľujú sociálne požiadavky, neadekvátne globálnej hospodárskej situácii. Žiada sa pripomenúť, že rastúce svetové ceny energií, surovín a poruchy globálneho dodávateľského reťazca sa zákonite premietli do cenových relácií na Slovensku, ktoré má výrazne exportne orientovanú ekonomiku. V takomto kontexte je nerealistické očakávať, že sa ekonomické defekty nepremietnu do zvýšenia nákladov na každodenné živobytie.

Z aktuálnych parametrov pandémie vyplýva, že v najbližších mesiacoch opatrenia proti šíreniu koronavírusu určite zostanú v popredí spoločenského záujmu. Medzi odborníkmi prevažuje názor, že sa ani Slovensko nevyhne povinnému očkovaniu, ak pandémia prekoná kapacitný rámec nášho zdravotníctva. Väčšina politikov u nás sa tohto riešenia bojí „ako čert svätenej vody.“ Viacerí ľudia sa domnievajú, že sa nemusia očkovať, pretože Covid-19 ustúpi a život sa vráti do normálnych koľají. Zatiaľ nie sú dôvody k takémuto optimizmu; politici by mali počítať s tým, že sa štát nevyhne aj nepopulárnym riešeniam. Takýto pohľad do budúcnosti by nemal byť dôvodom k panike, ale k triezvemu zhodnoteniu aktuálnej situácie a na základe toho by mal viesť ku konkrétnym záverom, aby nebolo Slovensko zaskočené, keď sa pandemické pomery nebudú vyvíjať tak ako by sme si to želali.

V rámci katastrofických úvah je logické pripomenúť, že keby bol štát nútený k ďalším nepopulárnym krokom, v takom prípade by bremeno takýchto riešení mala niesť dôveryhodná politická reprezentácia. Takto formulovaný problém nie je však ľahké rozlúsknuť, ak si uvedomíme, že súčasná vláda nedisponuje vysokou mierou dôvery občanov a opoziční politici „kultivovali“ svoju priazeň u občanov negatívnymi postojmi k očkovaniu proti koronavírusu. Zdá sa však, že podaktorí z opozičných lídrov tušia, že proti pandémii bude štát nútený bojovať dôkladnejšie. Možno tak usudzovať aj z niektorých verejných vyjadrení predsedu strany Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorý v poslednom čase skorigoval svoju rétoriku na tému „vakcinácia“ – ba dokonca vyzval seniorov, aby sa zaočkovali. Možno tak konal aj pod tlakom svojho elektorátu, kde dve tretiny prejavili pozitívny názor na očkovanie proti Covid-19.