Na prahu roku 2022 musia koaliční i opoziční politici dôkladne premýšľať – deficit vodcovských osobností vo vládnom tábore

Politici vládnej koalície už cítia, že strácajú pôdu pod nohami a robia všetko preto, aby vývoj smerujúci k ich volebnej porážke v najbližších parlamentných voľbách nejakým spôsobom zastavili. Rozhadzujú na všetky strany nie sociálne „balíčky,“ ale balíky, aby si kúpili hlasy  niektorých sklamaných voličov. Posledným prejavom ich slabosti je zrušenie výberových konaní na post policajného prezidenta i riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, čo by malo pomôcť neschopnému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi, keď sa neosvedčí dočasne nominovaný policajný prezident Štefan Hamran a bude potrebné namiesto neho dosadiť inú figúru. Nie je to veľmi múdre riešenie, pretože občania si veľmi dobre pamätajú, ako líder OĽaNO ešte ako opozičný politik zúrivo bojoval za to, aby najvyšší šéf polície nebol politický nominant ministra vnútra, ale skúsený policajný funkcionár preverený vo výberovom konaní uznávanými profesionálnymi a spoločenskými autoritami.

Opakované prieskumy volebných preferencií naznačujú, že aj keď budú parlamentné voľby v riadnom termíne, sotva sa súčasnej vládnej zostave podarí získať toľko hlasov naivných občanov, ako tomu bolo vo februári 2019. Už dnes nemožno pochybovať o tom, že hrobárom aktuálnej vládnej koalície je Igor Matovič. Práve tento populistický politik a mentálne nevyrovnaný človek doviedol predsedu strany Smer-SD na hranicu temer politickej „smrti“ – a teraz je to znovu ex-premiér Matovič, ktorý porazeného Roberta Fica politicky vzkriesil a tým priviedol Slovensko do neistoty, aký bude ďalší osud tejto krajiny po najbližších parlamentných voľbách. Hoci kým občania pôjdu k volebným urnám pretečie ešte hodne vody dolu Dunajom, asi sa nenájde seriózny politik ani novinár či analytik, ktorý by pripustil, že Matovič alebo Fico budú hrať kľúčovú úlohu, ako tomu bolo doteraz.

Koaliční i opoziční politici si uvedomujú tento stav neistoty; preto na prahu roku 2022 musia dôkladne zvážiť, ako budú v tomto roku konať, aby si pripravili štartovacie pozície do volebnej kampane, ktorá sa naplno rozbehne v nasledujúcom roku. Vládna koalícia optimisticky dúfa, že problémy spojené s pandémiou začnú postupne ustupovať, pričom sa tiež spolieha na to, že orgány činné v trestnom konaní dokážu vyšetriť a potrestať hlavných aktérov organizovanej trestnej činnosti. Mal by to byť jeden z hlavných predvolebných tromfov, ktoré by politicky paralyzovali opozíciu a poskytli koalícii šancu, aby zastavila úpadok dôvery jej voličov.  K tomu sa žiada poznamenať, že doterajšie aktivity orgánov činných v trestnom konaní neposkytujú dostatok presvedčivých argumentov – a to hlavne z toho dôvodu, že ich konanie nie vždy zodpovedalo príslušným právnym normám.

Okrem iných nedostatkov vážnou slabinou súčasnej vládnej garnitúry je zreteľný deficit vodcovskej osobnosti, na ktorý upozornila prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič premrhal svoju vážnosť a autoritu už dávno. Premiér Eduard Heger je považovaný za Matovičovu „bábku“ a jeho intelektuálny deficit sa osobitne prejavuje vtedy, keď vystupuje na verejnosti bez písomne pripraveného referátu. Vicepremiérka Veronika Remišová je vnímaná ako „generál bez vojska,“ o ktoré prišla vďaka svojej prehnanej politickej márnivosti. Spoločenskú autoritu predsedu parlamentu Borisa Kollára minimalizovali nielen „škvrny“ na jeho životopise, ale aj ostentatívny populizmus „najhrubšieho zrna,“ možno imponujúci trochu jednoduchším voličom. A preferenčne „najsilnejší“ koaličný politik Richard Sulík sa nechce prezentovať na vodcovskej pozícii – azda ani nie tak kvôli svojim dôverným vzťahom s odsúdeným mafiánom Mariánom Kočnerom, ale možno skôr z titulu opatrnej „zdržanlivosti,“ aby neprehĺbil osobný konflikt s Igorom Matovičom.

Tón opozičnej politiky udáva predseda strany Smer-SD Robert Fico. Vďaka jeho komunikačnému talentu a tiež vynaliezavosti možno ho označiť za vedúcu postavu v opozičnom tábore, aj keď preferenciami najsilnejšou stranou opozície je strana Hlas-SD. Jej predseda Peter Pellegrini sa snaží držať doktríny „širšieho koaličného potenciálu“ – čomu sa na Slovensku hovorí „ani ryba ani rak.“ Viacerí analytici tento Pellegriniho postoj považujú za jeden z hlavných dôvodov, prečo elektorát strany Hlas-SD oproti pôvodným číslam trochu klesol a stagnuje na približne rovnakej úrovni. Podaktorí už špekulujú nad tým, že by sa strana Hlas-SD mohla ocitnúť vo vládnej koalícii po najbližších parlamentných voľbách – čo je pravdepodobné – i keď predseda strany SaS Richard Sulík nedávno verejne vyhlásil, že si koalíciu s Pellegriniho stranou nevie predstaviť. Sulíkovmu vyjadreniu však netreba pripisovať mimoriadny význam, pretože keby na túto tému hovoril inak, prehĺbil by priepasť medzi ním a Matovičom a mohol by tiež vystrašiť niektorých neistých voličov SaS.